Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

jueves, 21 de agosto de 2008

Elfinadorâ

Che rape apohare, Carlos Martínez Gamba rehe aromandu’áva.

Amombe’úta ndéve che irû, mba’éichapa che aperdeva’ekue che válle. Ndéve hagûére amombe’úta. Ndaha’eietehína trrúkope he’iháicha lo mitâ.

Che la che válle aju va’ekue aperde peteî degrasiakuére. Tuicha… ejedegrasiava’ekue upépe.

Chéko yma chepyahúpe chexodidova’ekue. He’ê. Nachetie’ÿi niko, ha nachemondái, péro chekuñaséro. Ha’e… la nekuñaséro ramo niko… reiporumanteva’erâ la arriéro léi. Upéva hína: ndereiporavova’erâi la kuña. Máhteke la ojáva, hê, upéva nde remotuka’ê. Reñepyrûvo reñembohelikadose, ohopaite ndehegui oîhaguéicha. Ha’ete voi ku ojo’avisapáva, oñohetûmba voi. Ha nde repyta ku koxúdo vaícha ne’añorei.

Ha upéicha, xodidoha rupi aju ha’a vai. Apena peteî tembireko axéno rehe ha upépe añehundi. Umíva umi mba’e nipo ndajajapova’erâira’e. Ivai. Ñandeperxudika. Péro la arriéro niko ndahuvichái voi. Kuña jey mante voíko la arriéro ruvicha.

Ha upéicha, aréma aiko añatôi ha… iñakâraku vai la kuñakarai axéno. Cherereko porâ… chamígo. Orregala chéve heta mba’e, ha jey jey chemboxura namendaiva’erâha.

Peteî jey niko ome’êmi chéve peteî trráxe kórte neporâva; xénero de priméra che kompañéro. Ajapoukaha la che trraxerâ, amonde, ha aha heseve la xuntahápe. Ha upe xénte atýpe he’i chéve la elfinadorâ:

— Moôpa kompañéro rejuhu pe xénero péva.

Tuicha asýi pe añamemby; che rova rakuvopaite. Karia’y mbaretéko la elfinadorâ. Ha arriéro nde arxélva. Ni pe ikuñáme ko nda’ijukýi. Ha asê ha’e chupe:

— Kóva chamígo árupi nda’ipóri. Paraguaýgui ogueru chéve peteî makatéro; mba’e, ndeguhtápa.

— Chedihkulpa chamígo, péro che volíchogui okañy ramoite peteî tráxe kórte peichaguaite – he’i chéve. Nipo chemotîse voínte ra’e ko aña memby. Opilla porâ niko ha’e la oikóva péro ombohasase che amondáva ramo py. Oñemondyipa la xénte. Oimo’â rotu’útama ojuehe. Péro chéko mitâ kapilléro avei, ndajejagarraukái la péicha péichante avavépe, ikamisamondoro ramo jepe elfinadorâ. Aipichy pichy che akâ rague che kupévo ha ahuga la che ela de ehpáda médio ku arretrrukarôguáicha chupe.

— Ikatu chamígo péva ha’e, péro che ajogua, ndahái amonda la nde volíchogui; ha ikatu ha’e ha’e ndéve pórke la makatérogui jajoguáva ndajaikuaái mamóguipa ou — ha’e chupe.

Upépe opa la pléito, péro la ñe’ê isarambi kállere ko’ê mboyve. Oñepyrû la tálla cherehe ha hese avei. Ndaikatuvéi ni asê. Mamo ahahápe lo mitâ oñe’êreity ha otalla, si oî voi niko avei la opilla porâva la kósa py. Amo ipahápe ajepicha, aje’arxela. Rojepilla jovaipa la kuña ndive ha oñantoxáma chéve asê aharei pono la añenrredave.

Péro upéi peteî farrahápe, ojefarrea kangue jave hína, aju asê che ñe’êgui. Apyrû la che xuraménto rehe, pórke che niko kuri che año aikova’erâpy. Nañanoviáiarâ. Iselósa hendýko la kuñakarai axéno cherehe. Ha amo ipahápe chererakuâ vaíma. Ha’e… ponove ame’ê ke’ê ha ambotysepotávo xénte juru, aha anohê ambojeroky una tal Xasínta Ximéne; kuña porâ… kuña de léi che kompañero; ha ajoráma voi katu ijapysápe Emilianore.

Upeichaháguinte añandu la ojekytýva che rehe ha añembojerévo ahecha chedentrreáma la kuñakarai axéno.

— Ndéiko máva nde típo la rejefalta haguâ chéve – he’íma cherovakávo. Hendy umi hesa ku vaka ñarôicha pe añamemby; si che la che tráhe pyahu reheve voi aime’aínapy.

— Hetáma nde arriéro perô reiko reñembo’atrrevído – he’i la iména, ni oporandu’ÿre añetépa ni mba’éichapa la aipo ajefalta. Loríto óga ipórtepe, ha’e ojapontearâ la ikuña he’íva chupe py. Ha ohekýimane katu la imboka. Imboka porâ va’ekuéko elfinadorâ; ndovalekatúinte chupe. Oreko che kompañéro peteî treintaiócho emiguéso lexítimo, lúhtrre lánko, kávo náka, márka a la derécha, dekogotádo, káño riel… oteretetéva. Umívape niko la vríngo vodóke rejokuaiseháicha rejokuáita. Heta vésemi che ajapichy upéva upe revóle, ha oñantoxámi voi chéve la chehundiharâ.

Ha néi. Che ko nantendepajepéi la oikova’ekue upérô. La che dáma voi voi chereja. Añe’êsemo’â elfinadorâme péro añandu vyroreítama. Upéma ramo ajatropella chupe ha rojogueraha yvýpe; ha… la hi’araguahêva niko chamigo na’ipohâi voínte, he’íva ku che ru elfinado; ipoimi chamígo ko karia’y la hi’ármagui ha ndaikuaái mba’éicharôpa oguahê che pópe pa reikuaa.

No; nombokapujepéi, si ajapaite hesépy ha rojo’alocha, ha upéicharôko nandetíroi la mbokápe. Ha upei ave che kompañéro… la nde rapicha jukáko hasy; péva mba’e nderasýva. Rei eréta aháta ajuka sapy’aite ha aju. Nda’upeichaihína. Itrravaxoitemihína upéva.

Ha guéno, ha upépe elfinadorâ ajuhu ijagua kochô, upérô opagapa ideveha. Iléipente oikopa hese pórke la kuña netrraisionárô niko… nde reikuaa, netrraisiona jo’a va’erâ katuete voí py.

Gállo sapukáirô che asêma tapeguasúpe che ao chejehegua reheve. Pe ko’êtîsoro rupi ahupyty peteî karretéro dehkonosidoite omochiâva ohóvo ikarréta éxe; ombopu llánta ohóvo peteî sérro epálta rehe, mokôi novillo porâ la hymbaguéi. Ajupi hendive, arresollami, péro upéi añandu imbegueterei. – Che xénte asýko ha ajapura ahávo – ha’e chupe ha aguejy ambokua jey yvy. Che ko’ê ócho leguahápe peteî Villa poriahumíme. Upépe ajogua la che rrehtomíre galleta’ami añamindu’u haguâ, ka’a ha asuka che kosidorâ ha peteî xárro láta. Do diahaguépe akrusáma Parana ko’a pyérto Natállo rupi, ha upe rire ae chepy’aguapy.


Upéichava’ekue che ermáno. Tuicha aja’yvere la che vállepe. Che arrekonose la che fálla. La kuña axéno rehe reguata ixodído, idelikádo formal. Chéve tuicha chexode, cheperxudika. Operdeuka chéve che válle, che róga, che famílla, che xentekuéra, ha ja’e porâsérô guarâ… che xuventu, pórke aju aiko xuído ko’â ka’aguýre, ha péva ndaha’éi vída kompañéro.

Tadeo Zarratea.

1 comentario: