Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

lunes, 26 de enero de 2009

Martín Fiérro rekovekue guaraníme. Félix de Guaránia (*).

(*) Por Tadeo Zarratea.
Martín Fiérro rekovekue guaraníme.

Kuñakarai ha karaikuéra mayma: tapendepyhare poräite.

Kóina niko aju aguapy penderovake apresetapotávo peëme ko tembiapokue poräite, che ryke’y Félix de Guaránia ogueropojáiva ñandéve ko pyhare. Chéve guarä péva tuicha kompromíso, ha mba’éguitepa anichéne aje; tuichaite mba’e niko ko mba’e apopyre oñemoïva ñande pópe. Mboy áñoma piko ojapo opoi hague yvytúre José Hernández pe i Martín Fiérro ha ñande ndajarekóiva gueteri ñane ñe’ëme.

Chemandu’a yma chemitäro, alee ypy ramo guaré, ha’eva’ekue chejupe: kóva niko ha’ete chéve ku guaraníme ojehkriviva’ekue ha upéi oñembohasa karai ñe’ëme. Upe ramo ahechava’ekue ipype arriéro paraguái okarayguaitéva reko, iñasäi che resa renondépe, he’íva ku Roa Bastos, arrójo yvyguýicha osyry umi vérso guýre; jahecha hechapa oku’erö ipype ñande rapicha paraguái ijapyterekuetéva. Ha upe ramo avei añeporanduva’ekue: mba’e rehe poku noñemoïri ko Martín Fiérro guaraníme pórke kóva ko ñe’ëme inaturalvéta; kóva ko gáucho niko guaraníme oñe’ëvo ae oïmbaite poräta. Upérö ae, ha’e ojuhúta ilajaite, heko teete.

Ha péina niko ko pyhare jajujoaite jarahávo ñane Martín Fiérro rekovekue guaraníme. Ajevérö niko javy’apaiteñaína oñondive. Ha’e, kóva ko vy’áko ñande ryke’y Félix mante voi ohupytyuka kuaa kuri ñandéve. Ha’e mante voíko hína pe tapicha ijaguyjémava äva ä tembiapo rehe oñekarama haguä. Ndaha’eíko tuku chilín hína ko Martín Fiérro ñembohasa; ijetu’uetemi hína pórke niko ndaha’éi ñe’ënte reikuaa porä va’erä. Reikuaava’erä teko, temiandu, tapicha rembireroviapy, hemimo’ä, ha opaite hembipota. Reñeporandu kuaa va’erä: mba’e piko oipota ä gáucho äicha oikóva. Mba’ére piko ojehu chupe umi ojehuetáva. Oñe’engai piko hese Ñandejára. Ndohovasái piko raka’e chupe isy. Mba’ére piko ou pe jéta ojeliapa hese. Reiete vaicha niko ojejukamo’ä jevyevy, ha reiete vaicha niko oporojuka. Ha upéi ojexui, rei vaicha avei. Osë oho oiko umi herüguáre ha’eño rei; ndojejuhukái. Ndo’aséi tahachi pópe, ndoikeséi ka’iräime, oiko kañyhápe, operdepa hogayguakuéra, isarambipa ta’yrakuéra mimi; ha’e ojepersegi; opersegi chupe autoridakuéra.
Ha upevére ndaikatúi ja’e hese ipy’amirïha pórke la upéarö ni notísia voi. Nda’ipóri tapicha ha’éicha ipy’aguasúva, ha hi’ári la ñorairöme na’iganahái; nda’ipóri arriéro guápo oipoganavaerä chupe. Ipya’etemihína kyse puku jeharyvópe ha oikekuévo temple pa’äme nda’ipóri aichejáranga hendive. Oñekarama porä va’erä hymba rrekádo akäre la tapicha ava opu’ätava hese.

Péicha niko la Martín Fiérro, ha péicha niko avei pe arriéro paraguái rekove. Añeï piko ha’e ojepy’apy; añeï piko ombyasy hapykuere. Ivaivehápe niko rejuhu chupe iñakä guapy asy; nda’ipy’atarovái. Péro niko oguapy ramo omombe’u ndéve hekovekue retopa oñandupaite nipo ra’e opaite mba’e ohasáva. Ha ndojopi’ÿi avei chupe, péro ndoguerojahe’ói. Omombe’u mbeguekatu ohóvo ndéve ha ñemo’ä ku ovivipaite jeýva hína umi hembiasakue. Heta arriéro paraguái peichagua ikuaa jepe ko ñane retäme ha ndahecharamombái umi tapicha reko. Añeporandu akói ha aikuaaseve seve.

Oï niko añete heta mba’e hesakäva. José Hernández voi niko omombe’u ñandéve mba’érepa Fiérro ojeagavilla. Ndojejapóire chupe xuhtísia, ijeikópe ni imba’apópe. Ndojojái rehe heko umi mba’e rerekoha ndive. Mboriahúpe guarä nda’ipóri rehe xuhtísia. Ojeapo’íre chupe opaite hendápe. Ikóntrrape oï la léi, la autorida, la sihtéma sosial. Ndojuhúi voi heko ontendéva. Karaikuéra oporandu ramo chupe: mba’éreiko rejuka upe nde rapicha, ha’e osë he’i: Ha che’apo’i niko; ombohasángo chéve ijasu; che’apatukángo xénte rovake ha hi’ári oñohë che rehe káña. Ha karaikuérape guarä äva ndaha’éi motívo; vyrorei vaicha. Péro pe tapicha idiynida omomba’eguasúvápe guarä, umíva umi mba’e hína la ivaivéva. La karaikuéra niko ha’ete voi oimo’äva pe ava, arriéro reíva, ndorekoiha pe ojeheróva diynida. Chupekuéra guärä ndaha’éi mba’eve pe hapicha diynida.

Ha la tapicha äva ä mba’e ontendepa poräva ikatúma otrradusi ko Martín Fiérro. Pévako ndaha’éi vérso rei. Kóva ko tembiapokuépeko oï teko ha tekovekue. Iporäva ha ivaíva orekóva ñande rapicha, ñane retä ha ñande pyéulo. Pévape ko oï peteï múndo ne’ïrava jaikuaa porä.

Ha upéva upe múndo péina omyapysë ñandéve karai Féli. Omoï hendaguäitépe ko Martín Fiérro. Péva rire Fiérro ndaha’evéima arxentíno año; ha’éma avei paraguájo ha jahavévo jatopáta nipo ra’e amerikáno. Amérika yvýpe niko ha’e oiko raka’e ha Amérika ñe’ë peteïva guive péina hasýpe oñe’ë ñandéve. Mba’éicha nipo japagapa va’erä ko karai guasúpe ko hembiapo guasuetére. Che ndaikuaái, ha katu ha’emíta peëme: äichagua ñande rapicha ikaria’ypaitéva niko Martín Fiérro rehe jey mante ikatu ñambojoja, pórke upéva upe tapicha rehe oï pe tetäygua ánga omano’ÿva araka’eve.

Aguyje.
Paraguay, 5 xúño 2007.

No hay comentarios:

Publicar un comentario