sábado, 25 de julio de 2015
AIKOVAI PETEĨ DOYTOR NDIVE ha IPARTIKULAR HA IGÓRRA (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)
-
19-
AIKOVAI
PETEĨ DOYTOR NDIVE
(Ohomíva
Dra. Beatriz Herreros Usher-pe, tio Rréi pohanohare)
Arrenega ajúvo sovríno chamígo. Tuicha
rojoavy peteĩ Doytor ndive amo Preisiónpe. Ko’ẽ mboyve chamígo aha anohẽ la
número ha la dóse ndínrõ ae oñatende che rehe. Trrakeko chetujáma aha upépe
cheñembyahýi, che’yuhéi, chekane’õ, ha hi’arive mba’asy reheve.
La diérõ ae chamígo oñepyrũ oñatende
la Doytorkuéra. Péro moõ piko oreko la ikorasõ ko’ã xénte. Ñandejukapáta niko
péicharõ, ñanemonguera rãngue. Ãva niko nome’ẽi ndéve alívio ni sokórro ni
ehperánsa. Ha la rehpéto ramo katu, dioselopáge voi.
Entéro ko’ãva ha heta mba’eve ha’e la
Doytórpe. Heta alala chupe. Sikéra upéva reheve tasẽ ha’e voi kuri aikévo.
— Chedihkulpa chamígo Doytor péro
ndéve mante ha’éta — ha’e chupe — Nde peteĩ siudadáno de konsénsia, rerekóva rrehponsavilida,
ha che ndaikatúi ha’e mba’eve la Sekretaria’ikuérape pórke umívango taheréi, tembiguái,
ndorekóiva kúlpa ni rrehponsavilida. Ajevérõ cherendútamante chamígo. La
pyéulore ndaikatúi péicha ñañembosarái — ha’e chupe — ha upéi apoi chejehegui,
hetaiterei mba’e ha’e chupe.
Oguapy cherendu. Upévamanteko la
iñarandúva ndive la igúhtova. Nerendu; pórke ore itavýva noroñohendukuaái.
Tekove tavy voi voi ipochy. Ha guéno, ha cherendupa porã ha he’i chéve:
— Nerrason che ru, péro péichatamante
pórke ore mbovy, pendereta orehegui ha ore rasapa la trravaxo. Ko’ãga
eñetrrankilisa. Ñañatendéta nderehe “de la méxor fórma”, pórke nde veteráno de
gérra ha no sólo rereko derécho médico gratuíto síno rereko avei derécho
oñeñatendeporãvo nderehe. Upearã la ñane goviérno omoĩ la léi pende favórpe.
Upéva ja’agradeseva’erã.
Upéva ñemo’ã ku chemoñeko’õivéva, si
cheruguyraku voi aínapy, ha ha’e chupe:
— Chedihkulpa chamígo, péro upéva ja
propagándama; ha la propagánda jaikuaavaerã moõpa japoi. Ndaha’eiarã ñande
rapicha rováre. Upéva oreko henda. Nde chamígo natekotevẽi rejapo propagánda
avavépe rekaru haguã, pórke nde peteĩ profesional; heta rehtudia,
rejesakrifika, ikatu haguã revivi ndetrraváhogui. Mearã voi chamígo pehtudia la
oiko jeýtarõ pendehegui la sepilléro, terã pemonda jeýtarõ pemongaru haguã pene
famíllia. Umíva pehejavaerã umi iprofesion’ỹvape, terã umi iprofesion ramõ jepe
nda’ikapasidáivape. Péro nde chamígo rereko kapasida. Upévagui oiméne reñemoĩ
ko’ápe. Upévarente ha’e ndéve. Che chamígo la iñarandúva umi do kósa ndaipotái
ojapo, pórke itrríhte. Ndaipotái omonda ha ndaipotái oporosepilla. Itavývape
aperdona pórke alomexor ndorekói máichapa ovivíta, ha entéro javivise.
Péro ndapévai la ha’eséva kuri ndéve
síno kóva: La ore derécho chamígo ndaha’éi gratuíto, ereháicha nde. Nda’ipóri
voi la derécho gratuíto mba’evéichagua. Ndaikatúi oĩvo, ha oime ramo
ndaha’eichéne derécho, oiméne ótrro héra. Ore romereséguinte chamígo oñeme’ẽ
oréve la derécho. Roguerekógui “mérito en servísio de la pátrria”. Ndaha’éi ore
porãgui ni ore jukýgui. Ha’e la agradesimiénto ramo katu chamígo, che
che’agradesidoiterei pórke chekatóliko, péro antendeháicharõ, la nde derécho
ome’ẽva ndéve pe natekotevẽi re’agradese, pórke upéva ndaha’éi favor, upéva
derécho. Upéva idevérnte okumpli. Ha entéro chamígo jareko uligasion ñame’ẽvo
ñande rapichápe iderécho, ha nañaha’arõiva’erã upévare agradesimiénto. Péicha
che apensa chamígo Doytor, ha ikatu ajekivoka pórke chetavy; péro la rason
entérope ome’ẽ Ñandejára. — ha’e chupe ha apu’ã asẽ haguãicha. Upépe che joko
ha ojerure porãite chéve tajechauka katu ha tamombe’u la che mba’asy chupe.
-
20 -
IPARTIKULAR
HA IGÓRRA
Che chamígo chetavy péro ahechakuaa la
sivilisasion mombyryha gueteri ñandehegui ko Paraguáipe.
Oĩ la kósa oje’éva hendape’ỹete voi,
ha umíva umi ñe’ẽ reheguáva mokõi ha’e: la “partiku” ha “siudadáno”.
Militárpe guarã la partiku ndaha’eiete
voi mba’eve. Hogueguyrete voi. Ha upéva piko mba’e sentído oreko. Añeĩ piko
chamígo ñande sy ryégui ñasẽvo enterovéva ndaha’éi partiku. Terã piko oĩme la
onaséva voi militar. Nahániri chamígo. Péro ha’ekuéra oñembotuicha ha
oporoapo’i. Che ndaikuaái mba’upépa. Michĩete ha he’i: Mba’éiko pe partiku
orreklamáta; partiku nda’íderéchoi.
Ha upéicha avei reguahẽrõ komisariápe
ha he’i ndéve komi: “Nde, nde siudadáno”, ja rentendemava’erã; “nde, ne
vandído”, he’ihína ndéve upéicharõ.
Chupekuéra guãrã chamígo la siudadáno
vandído ha la patiku peteĩ infeli, ovale’ỹva mba’everã.
Eguatápy chamígo mba’érõpa ojerereko
la siudadáno particular; la óga jára. Pórke peteĩ tetãme, chéverõ guarã, la óga
jára teete hína pe siudadáno sivil. Upéva rérape ojejapo la léi ha enteroite
mba’e. Umíva rehehápe oñemoĩ la exérsito ha la polisia. Ha upe óga jára la
patrron. Ha’e la opagapava’erã enteroite mba’ére, si upevarã oĩ la impyéhto.
Péro ñane retãme nda’upéichai
oñentende. Ápe la tetã rembiguái katu la omandáva. Che ndaikuaái pe górrapa la
oporomoakãvaíva terãpa mba’e.
Pérongo chamígo aikuaágui ha’e ndéve,
la igórrava itirovai, imaltiron. Ndorekoiete voi rehpéto pe imongaruháre. Omaña
voi niko nde rehe amoite sérro ru’ãguirõguáicha, ha piko upéva mba’ére.
Ãva la chéve nahesakãiva. Ãva aipota la
iñarandúva ohesa’ỹjo chéve. Pórke chamígo, ãva ã mba’e la ipartikular ha
igórrava ko ñane retãme.
Suscribirse a:
Enviar comentarios (Atom)
No hay comentarios:
Publicar un comentario