Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

sábado, 25 de julio de 2015

AIKOVAI PETEĨ DOYTOR NDIVE ha IPARTIKULAR HA IGÓRRA (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)

- 19-
AIKOVAI PETEĨ DOYTOR NDIVE
(Ohomíva Dra. Beatriz Herreros Usher-pe, tio Rréi pohanohare)

Arrenega ajúvo sovríno chamígo. Tuicha rojoavy peteĩ Doytor ndive amo Preisiónpe. Ko’ẽ mboyve chamígo aha anohẽ la número ha la dóse ndínrõ ae oñatende che rehe. Trrakeko chetujáma aha upépe cheñembyahýi, che’yuhéi, chekane’õ, ha hi’arive mba’asy reheve.

La diérõ ae chamígo oñepyrũ oñatende la Doytorkuéra. Péro moõ piko oreko la ikorasõ ko’ã xénte. Ñandejukapáta niko péicharõ, ñanemonguera rãngue. Ãva niko nome’ẽi ndéve alívio ni sokórro ni ehperánsa. Ha la rehpéto ramo katu, dioselopáge voi.

Entéro ko’ãva ha heta mba’eve ha’e la Doytórpe. Heta alala chupe. Sikéra upéva reheve tasẽ ha’e voi kuri aikévo.

— Chedihkulpa chamígo Doytor péro ndéve mante ha’éta — ha’e chupe — Nde peteĩ siudadáno de konsénsia, rerekóva rrehponsavilida, ha che ndaikatúi ha’e mba’eve la Sekretaria’ikuérape pórke umívango taheréi, tembiguái, ndorekóiva kúlpa ni rrehponsavilida. Ajevérõ cherendútamante chamígo. La pyéulore ndaikatúi péicha ñañembosarái — ha’e chupe — ha upéi apoi chejehegui, hetaiterei mba’e ha’e chupe.

Oguapy cherendu. Upévamanteko la iñarandúva ndive la igúhtova. Nerendu; pórke ore itavýva noroñohendukuaái. Tekove tavy voi voi ipochy. Ha guéno, ha cherendupa porã ha he’i chéve:

— Nerrason che ru, péro péichatamante pórke ore mbovy, pendereta orehegui ha ore rasapa la trravaxo. Ko’ãga eñetrrankilisa. Ñañatendéta nderehe “de la méxor fórma”, pórke nde veteráno de gérra ha no sólo rereko derécho médico gratuíto síno rereko avei derécho oñeñatendeporãvo nderehe. Upearã la ñane goviérno omoĩ la léi pende favórpe. Upéva ja’agradeseva’erã.

Upéva ñemo’ã ku chemoñeko’õivéva, si cheruguyraku voi aínapy, ha ha’e chupe:

— Chedihkulpa chamígo, péro upéva ja propagándama; ha la propagánda jaikuaavaerã moõpa japoi. Ndaha’eiarã ñande rapicha rováre. Upéva oreko henda. Nde chamígo natekotevẽi rejapo propagánda avavépe rekaru haguã, pórke nde peteĩ profesional; heta rehtudia, rejesakrifika, ikatu haguã revivi ndetrraváhogui. Mearã voi chamígo pehtudia la oiko jeýtarõ pendehegui la sepilléro, terã pemonda jeýtarõ pemongaru haguã pene famíllia. Umíva pehejavaerã umi iprofesion’ỹvape, terã umi iprofesion ramõ jepe nda’ikapasidáivape. Péro nde chamígo rereko kapasida. Upévagui oiméne reñemoĩ ko’ápe. Upévarente ha’e ndéve. Che chamígo la iñarandúva umi do kósa ndaipotái ojapo, pórke itrríhte. Ndaipotái omonda ha ndaipotái oporosepilla. Itavývape aperdona pórke alomexor ndorekói máichapa ovivíta, ha entéro javivise.

Péro ndapévai la ha’eséva kuri ndéve síno kóva: La ore derécho chamígo ndaha’éi gratuíto, ereháicha nde. Nda’ipóri voi la derécho gratuíto mba’evéichagua. Ndaikatúi oĩvo, ha oime ramo ndaha’eichéne derécho, oiméne ótrro héra. Ore romereséguinte chamígo oñeme’ẽ oréve la derécho. Roguerekógui “mérito en servísio de la pátrria”. Ndaha’éi ore porãgui ni ore jukýgui. Ha’e la agradesimiénto ramo katu chamígo, che che’agradesidoiterei pórke chekatóliko, péro antendeháicharõ, la nde derécho ome’ẽva ndéve pe natekotevẽi re’agradese, pórke upéva ndaha’éi favor, upéva derécho. Upéva idevérnte okumpli. Ha entéro chamígo jareko uligasion ñame’ẽvo ñande rapichápe iderécho, ha nañaha’arõiva’erã upévare agradesimiénto. Péicha che apensa chamígo Doytor, ha ikatu ajekivoka pórke chetavy; péro la rason entérope ome’ẽ Ñandejára. — ha’e chupe ha apu’ã asẽ haguãicha. Upépe che joko ha ojerure porãite chéve tajechauka katu ha tamombe’u la che mba’asy chupe.

- 20 -
IPARTIKULAR HA IGÓRRA

Che chamígo chetavy péro ahechakuaa la sivilisasion mombyryha gueteri ñandehegui ko Paraguáipe.

Oĩ la kósa oje’éva hendape’ỹete voi, ha umíva umi ñe’ẽ reheguáva mokõi ha’e: la “partiku” ha “siudadáno”.

Militárpe guarã la partiku ndaha’eiete voi mba’eve. Hogueguyrete voi. Ha upéva piko mba’e sentído oreko. Añeĩ piko chamígo ñande sy ryégui ñasẽvo enterovéva ndaha’éi partiku. Terã piko oĩme la onaséva voi militar. Nahániri chamígo. Péro ha’ekuéra oñembotuicha ha oporoapo’i. Che ndaikuaái mba’upépa. Michĩete ha he’i: Mba’éiko pe partiku orreklamáta; partiku nda’íderéchoi.

Ha upéicha avei reguahẽrõ komisariápe ha he’i ndéve komi: “Nde, nde siudadáno”, ja rentendemava’erã; “nde, ne vandído”, he’ihína ndéve upéicharõ.

Chupekuéra guãrã chamígo la siudadáno vandído ha la patiku peteĩ infeli, ovale’ỹva mba’everã.

Eguatápy chamígo mba’érõpa ojerereko la siudadáno particular; la óga jára. Pórke peteĩ tetãme, chéverõ guarã, la óga jára teete hína pe siudadáno sivil. Upéva rérape ojejapo la léi ha enteroite mba’e. Umíva rehehápe oñemoĩ la exérsito ha la polisia. Ha upe óga jára la patrron. Ha’e la opagapava’erã enteroite mba’ére, si upevarã oĩ la impyéhto.

Péro ñane retãme nda’upéichai oñentende. Ápe la tetã rembiguái katu la omandáva. Che ndaikuaái pe górrapa la oporomoakãvaíva terãpa mba’e.

Pérongo chamígo aikuaágui ha’e ndéve, la igórrava itirovai, imaltiron. Ndorekoiete voi rehpéto pe imongaruháre. Omaña voi niko nde rehe amoite sérro ru’ãguirõguáicha, ha piko upéva mba’ére.
Ãva la chéve nahesakãiva. Ãva aipota la iñarandúva ohesa’ỹjo chéve. Pórke chamígo, ãva ã mba’e la ipartikular ha igórrava ko ñane retãme. 


No hay comentarios:

Publicar un comentario