Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

martes, 14 de julio de 2015

AMONDÉRÕ GUARE VERDE’O, CHEMONGAVAJU KOMI ha CHAKORE NDOIKEVÉIMAVA’ERÃ POLÍTIKAPE (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)


- 16 -
AMONDÉRÕ GUARE VERDE’O

Yma koronel Cháve omandárõ pe “La Vo” pe, ome’ẽ chéve peteĩ ekípo verde’o ipyahuetéva.
Amonde ha aiko heseve, médio ku chechúhko róncho voi aikóvo.
Upéi peteĩ viáxepe ojupi la koleytívope peteĩ sarxento’i, mokõi soldádo reheve, ojerure dokuménto. Anohẽ la che karne ambohasa chupe. Omaña hese ha he’i chéve:
— Rerekópa ótrro dokuménto, don.
— Mba’e dokumentovépiko chamígo reipota — ha’e chupe —. Chéve guarã nda’ipóri ovaleveva’erã la karne de veteráno de gérragui. Ndépa chamígo moõ rerresivi la ihtrusion.
— Péro nde remonde unifórme militar, ha upéva proivído la partikúpe. Upevarã rerekoarã dokuménto militar — he’i chéve.
— Ha mávaiko chamígo la imilitarvétava chehegui ko Paraguáipe — ha’e chupe ha ahave hese. — Do áño aservi kuartélpe ha upéi trre áño atyryry pe Chákore; ha areko dokumentádo chamígo, ndaha’éi chejapúva ndéve. Ha nañemosẽiva’kue la exérsitogui chamígo, sino añemboahasánte a la rresérva. Upéva he’ise oñeme’ẽ hague chéve peteĩ permíso puku porã, aha haguã che vállepe amenda, añafamilla ha amba’apo, miéntrra nda’ipóri gérra. Péro oiko jeýrõ la gérra añehenói jey arã. Che chamígo ndaha’éi partiku. Upéva nde reikuaava’erã. Sa’i voi la partiku oĩ ko ñane retãme. Ore itavýva soldádo kompermísonte ha iñarandúva guive ofisial kompermíso. Entéro chamígo ñaime ligádo al exérsito ha amo ipahápe ko ñane retã peteĩ kuartel guasúnte voi. Opa umívare niko ñande ndaikatúi gueteri jajotrrata kómo siudadáno. Poloméno ne’ĩra japo’o. Ajevérõ chamígo areko derecho la verde’o amondévo ha ikatu voi arekove derecho ndehegui, pórke la servisio che arekóva nde ndererekomo’ãi pórke nemitã gueteri. Ha ndovaléi chamígo che’ofende pórke mediante che,  ha che kamaradakuéra,  nde avei remonde la verde’o; neremondéi voli chaketílla sa’yju.  Ore chamígo la verdo’ópe rome’ẽva’ekue la glória ndaha’éi peẽ ko’ãgaygua. Ko’ãga rupi ko pendekyrapa pórke ndapejapói otrra kósa, máhke pekaru ha pedefila. Ore, el úniko defíle roikuaava’ekue la el 22 de agóhto deláño 35, xeneral Ehtigarrívia ore renonde ha Doytor Usévio Ajála pálkope. Umíva umi orgúllo chamígo peẽ pendesuérteva’erã pehupyty haguã. Amalájatamora’e chamígo.

— Ndovaléi don neñe’ẽguasu — he’i chéve.

— Cheñe’ẽguasútamente chamígo pórke la verda tuicha voi — ha’e jey chupe — ha ore chakoréva,  ndaipóri mba’érepa roñemomirĩvo avave renondépe. Che ndahái ro’amolehta ne ofisínape; ha ndépa mba’ére chamígo reju reporoamolehta ko tapépe. Ore roime de viáxe chamígo, lomímo ke roiméva oretrraváxope. Mba’éreiko napeñe’organisái ha pekontrrola la dokuménto káda pyéulo ha káda kompañíape.  Mba’e piko hasykue meẽme ko penderetaiteíva ha pende suéldo porã porã. Ore ko sin suéldo rodefendeva’ekue la Cháko. Upépe nda’ipóriva’ekue soldádo oha’arõva me paha ni kuarahyreike. Ni ofisial ndohechái la isuéldo pórke mba’e la plátagui ojapóta pe ka’aguýre.  Máhke sólo neko’ẽ jey haguére re’agradese Ñandejárape káda dia kompañéro. Ha la tiempo de páhpe perekopa la fasilida. Pituvágui mante ko’ãva ojapouka peẽme la penderuvicha. Ñemo’ã asaltánte peiko pehenonde’a koleytívo ko’ã tapére.  Peme’ẽmiveva’erã rrehpéto pende jupe peipotárõ la ñande axérsito okonserva iprehtíxio — ha’e chupe.

Hova hova la sarxénto’i ojere oguejy ha oñembojajoa la pasaxerokuéra chepojopy. Nipo heta la arriéro idokumento’ỹva ouhínara’e ha ojelivra hikuái la arxélgui.


- 17 -
CHEMONGAVAJU KOMI

Ako kuehe chamígo oiko cherehe peteĩ mba’e ideguhto’ỹva. Ajépa niko ijatrrevidoite ko’ã polisia ko’ãguaygua. Ãva piko mamógui osẽ. Moõgui oñembou ñandéve, ñañeporanduse voi.

Ahasa ahávo peteĩ asaje rei pe amo Tatukua’i polisia renonde rupi, ha trrakeko haku chamígo, ombopu chéve píto la soldádo. Ajere amaña hese ha ojepoyru chéve. Añemboja hendápe ha he’i chéve: “Komi nerenoiuka”.

Aguejy chamígo añapytĩ la che renda ha aike hendápe. Chéko aimo’ã chekombidáta terere ro’ysã porãme mba’e, kómo ke umi karaikuéra mburuvicha añetéva pe Paraguay rupi chembojepokuaa vai.

— Guendía señor Alkálde — ha’e chupe —. Ha ndachesaludái voi.

— Mba’eichaguáiko nde, nde siudadáno, nemaledukadoitéva — he’i chéve.

—Mba’érepa chamígo ere chéve upéva. Mba’épepa ajefalta ndéve — ha’e chupe.

— Ndachévei rejefalta sino a la ititusion — he’i — Nderehechái piko pe vandéra pépe ovevéva, ajeve neremboguýinte jepe pe ne sombréro apasuru. Mba’éichaiko la ndetujáma ha ndereikuaái la edukasion — he’i chéve.

— Tuicha rejekivoka alkálde chamígo la reimo’ã ramo upéva la edukasion — ha’e chupe —. Pe nde rapicha ndesaludávape la resaludava’erã rehechauka haguã la edukasion, ndaha’éi la trrápope. Por máhke orrepresenta ñande retãme chamígo, la vandéra peteĩ trrápo; ndoikuaamo’ãi chépa asaluda terãpa ndasaludái. Ha upéi ave komisário, la jaháta ramo leietére, por xuhtísia, ndachéi la asaludava’erã la vandéra paraguájape, sino ha’e chesaludava’erã chéve, pórke che idefendehare Chákope. Mediánte che, ha’e ovevehína pépe. Che’ỹ rire vandéra voli oĩarãmo’ã hendaguépe. Ha’e odeve chéve finésa chamígo, ndachéi chupe. Ha nde avei alkálde, nemitãguinte oiméne tuichaite rejekivoka, pórke oimearãngo nde’ehtudiomi. Anichearãngo la chéicha ndereleeiete. Ajevérõ chamígo, releemiveva’erã la ihtória, reikuaa haguã máva mávapa la ñane vandéra defendehare. Pe 3 áño pukukue rejapyhara ñuatĩndy, y’uhéi, ñembyahýi ha kane’õ reheve, remuña voli terã redihpara chugui, chamígo, ja ovaléma. Mediánte ore chamígo nde nandechaketílla volíri, tamombe’u ndéve. La ndehuisiomi rire nache’amolehtái va’erãmo’ã ko’ã výro reíre. Péro Ñandejára chamígo operdona ijukaharépe ha chépa mba’ére noroperdonaichéne kómo krihtiáno. Ha katu niko ankargáta ndéve reheka haguã ótrro hendápe la edukasion ha la patrriotíhmo. Anive la výro reípe peheka pórke nda’upépei oĩ. Mba’éreiko chamígo ndapejapói kósa ideprovechoarã pene paisánope ha peiko ovale haguãicha. La unifórmeko chamígo pe vandéraichante avei orrepresenta al Ehtádo, péro peẽ pedevirtua la unifórme. Ndapeikuaavéi la rehpéto. Peiko peperhudika omba’apóvape ha mondahápe peñakãity. Una láhtima chamígo la ñane retã. Ore veterano noromereséi ko’ã mba’e ore rekove apỹime. Rombyasy chamígo ha rogueraháta ore sepoltúra peve ko’ã mba’embyasyeta.

Ha ovalémante chamígo che’ofende pórke chetujáma; mbyry’ai vai ha aime de trraváhope.

Péva ha’epávo chupe ajere amoĩ che akã rehegua ha asẽ. Mba’eve vera nde’ivéi chéve. Opyta hatã upépe ñemo’ã umi ta’anga yvy.


- 18 -
CHAKORE NDOIKEVÉIMAVA’ERÃ POLÍTIKAPE

Che ha’e chamígo oĩha heta la ore kamaráda ojekivokáva. La ñapensa porãrõ jajuhúta naiporãiha la chakore oike polítikape. Ore ramo umíva rohasapáma. Rojapopamava’ekue ore la orepolítika, ha la ko’ãga oikéva oñemongy’a reíma. Ore roiméma enteroite aty ha Partído ári. Ore trrikolorntemava’erã la ore vandéra. Ore chamígo, he’íva umi iñe’ẽkuaáva, tetã rrelíkema.

Péro heta kamaráda oĩ la nontendéiva péicha. Oiko oguahu politikokuéra rapykuéri, ojerrevaxa, ombopuka ijehe xénte. Mba’e nesesida piko chamígo ore roguereko rosepillávo avavépe. Máva piko la imeritovétava orehegui. Ko’ãgaite ramo nda’ipóri, pórke la ore ruvichakuerakue Chákope omanombáma, ha ni oikovérõ noikotevẽi la sepilládare; mba’ére; ha pórke oreko mérito suficiente avave ikatu’ỹva onega. Ha upévako oime avei — he’íva aipo arriéro imandu’áva ikáña ryrúre — ndorekóiva méritonte la sepilládare oikotevẽva. La orekóva chamígo nanderejái voi resepilla chupe. Ndohechaséi voi la hapicha ojerrevaxárõ henondépe. Idelíkado voi. Ha la polítiko mba’e ou ndesepilla katu niko guéla-guéla chamígo. Upévagui engañove nda’ipóri. Entéro jaikuaa. Ajevérõ idelikado’ỹva mante umíva o’aseyta.

Upévare che ha’e: La sepíllo opororrevaxa voínte, taha’e ipuruhápe terã irresivihápe. Mokõivévape orrevaxa. Ha la polítikape heta la sepíllo. Che ndaikuaái péichanteva voípa terãpa ko’ãgante oĩ de móda.

Ajevérõ chamígo la ore kamaráda ko’ãga oikéva terã nosẽiva la polítikagui, ha’ete mímo ojerrexaha, ha anichéne oikotevẽgui, síno oñe’envisiágui. La vísio niko heta, aje; ndaha’éi káña añóte, ha guéno, ha peteĩ vísio avei la jagua guahu. Oĩ la oguahuséva ha oĩ la upéva ohenduséva.

Entéro mba’e iporã chamígo, péro la ore chakore roiko roguahu la politikokuéra apyte rupi, che ndajuhuporãi.

Che upévare yma ndahavéi la asambleaha rupi, ni oje’útarõ so’o kyra. Ndaha’éi anegágui che Partído ni añemyrõgui hendive, ni akyhyjégui. Na’ápe che pañuélo chamígo, che ajúri; péro ame’ẽ che lugar chejupe, ikatu haguãicha oĩrõ nesesida, añehenduka kolorádo ha liverálpe, ha entéro paraguájope, kómo veterano de gérra, pórke ore rorrepresenta la unida nacional.


No hay comentarios:

Publicar un comentario