martes, 14 de julio de 2015
AMONDÉRÕ GUARE VERDE’O, CHEMONGAVAJU KOMI ha CHAKORE NDOIKEVÉIMAVA’ERÃ POLÍTIKAPE (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)
- 16 -
AMONDÉRÕ
GUARE VERDE’O
Yma koronel Cháve omandárõ pe “La Vo” pe, ome’ẽ
chéve peteĩ ekípo verde’o ipyahuetéva.
Amonde ha aiko heseve, médio ku chechúhko
róncho voi aikóvo.
Upéi peteĩ viáxepe ojupi la koleytívope peteĩ
sarxento’i, mokõi soldádo reheve, ojerure dokuménto. Anohẽ la che karne
ambohasa chupe. Omaña hese ha he’i chéve:
— Rerekópa ótrro dokuménto, don.
— Mba’e dokumentovépiko chamígo reipota — ha’e
chupe —. Chéve guarã nda’ipóri ovaleveva’erã la karne de veteráno de gérragui.
Ndépa chamígo moõ rerresivi la ihtrusion.
— Péro nde remonde unifórme militar, ha upéva
proivído la partikúpe. Upevarã rerekoarã dokuménto militar — he’i chéve.
— Ha mávaiko chamígo la imilitarvétava
chehegui ko Paraguáipe — ha’e chupe ha ahave hese. — Do áño aservi kuartélpe ha
upéi trre áño atyryry pe Chákore; ha areko dokumentádo chamígo, ndaha’éi
chejapúva ndéve. Ha nañemosẽiva’kue la exérsitogui chamígo, sino añemboahasánte
a la rresérva. Upéva he’ise oñeme’ẽ hague chéve peteĩ permíso puku porã, aha
haguã che vállepe amenda, añafamilla ha amba’apo, miéntrra nda’ipóri gérra. Péro
oiko jeýrõ la gérra añehenói jey arã. Che chamígo ndaha’éi partiku. Upéva nde
reikuaava’erã. Sa’i voi la partiku oĩ ko ñane retãme. Ore itavýva soldádo
kompermísonte ha iñarandúva guive ofisial kompermíso. Entéro chamígo ñaime
ligádo al exérsito ha amo ipahápe ko ñane retã peteĩ kuartel guasúnte voi. Opa
umívare niko ñande ndaikatúi gueteri jajotrrata kómo siudadáno. Poloméno ne’ĩra
japo’o. Ajevérõ chamígo areko derecho la verde’o amondévo ha ikatu voi arekove
derecho ndehegui, pórke la servisio che arekóva nde ndererekomo’ãi pórke nemitã
gueteri. Ha ndovaléi chamígo che’ofende pórke mediante che, ha che kamaradakuéra, nde avei remonde la verde’o; neremondéi voli
chaketílla sa’yju. Ore chamígo la
verdo’ópe rome’ẽva’ekue la glória ndaha’éi peẽ ko’ãgaygua. Ko’ãga rupi ko
pendekyrapa pórke ndapejapói otrra kósa, máhke pekaru ha pedefila. Ore, el
úniko defíle roikuaava’ekue la el 22 de agóhto deláño 35, xeneral Ehtigarrívia
ore renonde ha Doytor Usévio Ajála pálkope. Umíva umi orgúllo chamígo peẽ
pendesuérteva’erã pehupyty haguã. Amalájatamora’e chamígo.
— Ndovaléi don neñe’ẽguasu — he’i chéve.
— Cheñe’ẽguasútamente chamígo pórke la verda
tuicha voi — ha’e jey chupe — ha ore chakoréva, ndaipóri mba’érepa roñemomirĩvo avave renondépe.
Che ndahái ro’amolehta ne ofisínape; ha ndépa mba’ére chamígo reju
reporoamolehta ko tapépe. Ore roime de viáxe chamígo, lomímo ke roiméva oretrraváxope.
Mba’éreiko napeñe’organisái ha pekontrrola la dokuménto káda pyéulo ha káda
kompañíape. Mba’e piko hasykue meẽme ko
penderetaiteíva ha pende suéldo porã porã. Ore ko sin suéldo rodefendeva’ekue
la Cháko. Upépe nda’ipóriva’ekue soldádo oha’arõva me paha ni kuarahyreike. Ni
ofisial ndohechái la isuéldo pórke mba’e la plátagui ojapóta pe ka’aguýre. Máhke sólo neko’ẽ jey haguére re’agradese
Ñandejárape káda dia kompañéro. Ha la tiempo de páhpe perekopa la fasilida.
Pituvágui mante ko’ãva ojapouka peẽme la penderuvicha. Ñemo’ã asaltánte peiko
pehenonde’a koleytívo ko’ã tapére. Peme’ẽmiveva’erã
rrehpéto pende jupe peipotárõ la ñande axérsito okonserva iprehtíxio — ha’e
chupe.
Hova hova la sarxénto’i ojere oguejy ha
oñembojajoa la pasaxerokuéra chepojopy. Nipo heta la arriéro idokumento’ỹva
ouhínara’e ha ojelivra hikuái la arxélgui.
- 17 -
CHEMONGAVAJU
KOMI
Ako kuehe chamígo oiko cherehe peteĩ mba’e ideguhto’ỹva.
Ajépa niko ijatrrevidoite ko’ã polisia ko’ãguaygua. Ãva piko mamógui osẽ. Moõgui
oñembou ñandéve, ñañeporanduse voi.
Ahasa ahávo peteĩ asaje rei pe amo Tatukua’i
polisia renonde rupi, ha trrakeko haku chamígo, ombopu chéve píto la soldádo.
Ajere amaña hese ha ojepoyru chéve. Añemboja hendápe ha he’i chéve: “Komi
nerenoiuka”.
Aguejy chamígo añapytĩ la che renda ha aike
hendápe. Chéko aimo’ã chekombidáta terere ro’ysã porãme mba’e, kómo ke umi karaikuéra
mburuvicha añetéva pe Paraguay rupi chembojepokuaa vai.
— Guendía señor Alkálde — ha’e chupe —. Ha
ndachesaludái voi.
— Mba’eichaguáiko nde, nde siudadáno, nemaledukadoitéva
— he’i chéve.
—Mba’érepa chamígo ere chéve upéva. Mba’épepa
ajefalta ndéve — ha’e chupe.
— Ndachévei rejefalta sino a la ititusion —
he’i — Nderehechái piko pe vandéra pépe ovevéva, ajeve neremboguýinte jepe pe
ne sombréro apasuru. Mba’éichaiko la ndetujáma ha ndereikuaái la edukasion —
he’i chéve.
— Tuicha rejekivoka alkálde chamígo la reimo’ã
ramo upéva la edukasion — ha’e chupe —. Pe nde rapicha ndesaludávape la
resaludava’erã rehechauka haguã la edukasion, ndaha’éi la trrápope. Por máhke
orrepresenta ñande retãme chamígo, la vandéra peteĩ trrápo; ndoikuaamo’ãi chépa
asaluda terãpa ndasaludái. Ha upéi ave komisário, la jaháta ramo leietére, por xuhtísia,
ndachéi la asaludava’erã la vandéra paraguájape, sino ha’e chesaludava’erã
chéve, pórke che idefendehare Chákope. Mediánte che, ha’e ovevehína pépe. Che’ỹ
rire vandéra voli oĩarãmo’ã hendaguépe. Ha’e odeve chéve finésa chamígo,
ndachéi chupe. Ha nde avei alkálde, nemitãguinte oiméne tuichaite rejekivoka,
pórke oimearãngo nde’ehtudiomi. Anichearãngo la chéicha ndereleeiete. Ajevérõ
chamígo, releemiveva’erã la ihtória, reikuaa haguã máva mávapa la ñane vandéra
defendehare. Pe 3 áño pukukue rejapyhara ñuatĩndy, y’uhéi, ñembyahýi ha kane’õ
reheve, remuña voli terã redihpara chugui, chamígo, ja ovaléma. Mediánte ore
chamígo nde nandechaketílla volíri, tamombe’u ndéve. La ndehuisiomi rire
nache’amolehtái va’erãmo’ã ko’ã výro reíre. Péro Ñandejára chamígo operdona
ijukaharépe ha chépa mba’ére noroperdonaichéne kómo krihtiáno. Ha katu niko ankargáta
ndéve reheka haguã ótrro hendápe la edukasion ha la patrriotíhmo. Anive la výro
reípe peheka pórke nda’upépei oĩ. Mba’éreiko chamígo ndapejapói kósa
ideprovechoarã pene paisánope ha peiko ovale haguãicha. La unifórmeko chamígo
pe vandéraichante avei orrepresenta al Ehtádo, péro peẽ pedevirtua la unifórme.
Ndapeikuaavéi la rehpéto. Peiko peperhudika omba’apóvape ha mondahápe peñakãity.
Una láhtima chamígo la ñane retã. Ore veterano noromereséi ko’ã mba’e ore
rekove apỹime. Rombyasy chamígo ha rogueraháta ore sepoltúra peve ko’ã mba’embyasyeta.
Ha ovalémante chamígo che’ofende pórke
chetujáma; mbyry’ai vai ha aime de trraváhope.
Péva ha’epávo chupe ajere amoĩ che akã rehegua
ha asẽ. Mba’eve vera nde’ivéi chéve. Opyta hatã upépe ñemo’ã umi ta’anga yvy.
- 18 -
CHAKORE
NDOIKEVÉIMAVA’ERÃ POLÍTIKAPE
Che ha’e chamígo oĩha heta la ore kamaráda
ojekivokáva. La ñapensa porãrõ jajuhúta naiporãiha la chakore oike polítikape.
Ore ramo umíva rohasapáma. Rojapopamava’ekue ore la orepolítika, ha la ko’ãga
oikéva oñemongy’a reíma. Ore roiméma enteroite aty ha Partído ári. Ore trrikolorntemava’erã
la ore vandéra. Ore chamígo, he’íva umi iñe’ẽkuaáva, tetã rrelíkema.
Péro heta kamaráda oĩ la nontendéiva péicha. Oiko
oguahu politikokuéra rapykuéri, ojerrevaxa, ombopuka ijehe xénte. Mba’e
nesesida piko chamígo ore roguereko rosepillávo avavépe. Máva piko la
imeritovétava orehegui. Ko’ãgaite ramo nda’ipóri, pórke la ore ruvichakuerakue
Chákope omanombáma, ha ni oikovérõ noikotevẽi la sepilládare; mba’ére; ha pórke
oreko mérito suficiente avave ikatu’ỹva onega. Ha upévako oime avei — he’íva
aipo arriéro imandu’áva ikáña ryrúre — ndorekóiva méritonte la sepilládare
oikotevẽva. La orekóva chamígo nanderejái voi resepilla chupe. Ndohechaséi voi
la hapicha ojerrevaxárõ henondépe. Idelíkado voi. Ha la polítiko mba’e ou
ndesepilla katu niko guéla-guéla chamígo. Upévagui engañove nda’ipóri. Entéro
jaikuaa. Ajevérõ idelikado’ỹva mante umíva o’aseyta.
Upévare che ha’e: La sepíllo opororrevaxa
voínte, taha’e ipuruhápe terã irresivihápe. Mokõivévape orrevaxa. Ha la
polítikape heta la sepíllo. Che ndaikuaái péichanteva voípa terãpa ko’ãgante oĩ
de móda.
Ajevérõ chamígo la ore kamaráda ko’ãga oikéva
terã nosẽiva la polítikagui, ha’ete mímo ojerrexaha, ha anichéne oikotevẽgui,
síno oñe’envisiágui. La vísio niko heta, aje; ndaha’éi káña añóte, ha guéno, ha
peteĩ vísio avei la jagua guahu. Oĩ la oguahuséva ha oĩ la upéva ohenduséva.
Entéro mba’e iporã chamígo, péro la ore
chakore roiko roguahu la politikokuéra apyte rupi, che ndajuhuporãi.
Suscribirse a:
Enviar comentarios (Atom)
No hay comentarios:
Publicar un comentario