Mostrando entradas con la etiqueta Tio Rréi Kasokuerakue. Mostrar todas las entradas
Mostrando entradas con la etiqueta Tio Rréi Kasokuerakue. Mostrar todas las entradas
sábado, 25 de julio de 2015
AIKOVAI PETEĨ DOYTOR NDIVE ha IPARTIKULAR HA IGÓRRA (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)
-
19-
AIKOVAI
PETEĨ DOYTOR NDIVE
(Ohomíva
Dra. Beatriz Herreros Usher-pe, tio Rréi pohanohare)
Arrenega ajúvo sovríno chamígo. Tuicha
rojoavy peteĩ Doytor ndive amo Preisiónpe. Ko’ẽ mboyve chamígo aha anohẽ la
número ha la dóse ndínrõ ae oñatende che rehe. Trrakeko chetujáma aha upépe
cheñembyahýi, che’yuhéi, chekane’õ, ha hi’arive mba’asy reheve.
La diérõ ae chamígo oñepyrũ oñatende
la Doytorkuéra. Péro moõ piko oreko la ikorasõ ko’ã xénte. Ñandejukapáta niko
péicharõ, ñanemonguera rãngue. Ãva niko nome’ẽi ndéve alívio ni sokórro ni
ehperánsa. Ha la rehpéto ramo katu, dioselopáge voi.
Entéro ko’ãva ha heta mba’eve ha’e la
Doytórpe. Heta alala chupe. Sikéra upéva reheve tasẽ ha’e voi kuri aikévo.
— Chedihkulpa chamígo Doytor péro
ndéve mante ha’éta — ha’e chupe — Nde peteĩ siudadáno de konsénsia, rerekóva rrehponsavilida,
ha che ndaikatúi ha’e mba’eve la Sekretaria’ikuérape pórke umívango taheréi, tembiguái,
ndorekóiva kúlpa ni rrehponsavilida. Ajevérõ cherendútamante chamígo. La
pyéulore ndaikatúi péicha ñañembosarái — ha’e chupe — ha upéi apoi chejehegui,
hetaiterei mba’e ha’e chupe.
Oguapy cherendu. Upévamanteko la
iñarandúva ndive la igúhtova. Nerendu; pórke ore itavýva noroñohendukuaái.
Tekove tavy voi voi ipochy. Ha guéno, ha cherendupa porã ha he’i chéve:
— Nerrason che ru, péro péichatamante
pórke ore mbovy, pendereta orehegui ha ore rasapa la trravaxo. Ko’ãga
eñetrrankilisa. Ñañatendéta nderehe “de la méxor fórma”, pórke nde veteráno de
gérra ha no sólo rereko derécho médico gratuíto síno rereko avei derécho
oñeñatendeporãvo nderehe. Upearã la ñane goviérno omoĩ la léi pende favórpe.
Upéva ja’agradeseva’erã.
Upéva ñemo’ã ku chemoñeko’õivéva, si
cheruguyraku voi aínapy, ha ha’e chupe:
— Chedihkulpa chamígo, péro upéva ja
propagándama; ha la propagánda jaikuaavaerã moõpa japoi. Ndaha’eiarã ñande
rapicha rováre. Upéva oreko henda. Nde chamígo natekotevẽi rejapo propagánda
avavépe rekaru haguã, pórke nde peteĩ profesional; heta rehtudia,
rejesakrifika, ikatu haguã revivi ndetrraváhogui. Mearã voi chamígo pehtudia la
oiko jeýtarõ pendehegui la sepilléro, terã pemonda jeýtarõ pemongaru haguã pene
famíllia. Umíva pehejavaerã umi iprofesion’ỹvape, terã umi iprofesion ramõ jepe
nda’ikapasidáivape. Péro nde chamígo rereko kapasida. Upévagui oiméne reñemoĩ
ko’ápe. Upévarente ha’e ndéve. Che chamígo la iñarandúva umi do kósa ndaipotái
ojapo, pórke itrríhte. Ndaipotái omonda ha ndaipotái oporosepilla. Itavývape
aperdona pórke alomexor ndorekói máichapa ovivíta, ha entéro javivise.
Péro ndapévai la ha’eséva kuri ndéve
síno kóva: La ore derécho chamígo ndaha’éi gratuíto, ereháicha nde. Nda’ipóri
voi la derécho gratuíto mba’evéichagua. Ndaikatúi oĩvo, ha oime ramo
ndaha’eichéne derécho, oiméne ótrro héra. Ore romereséguinte chamígo oñeme’ẽ
oréve la derécho. Roguerekógui “mérito en servísio de la pátrria”. Ndaha’éi ore
porãgui ni ore jukýgui. Ha’e la agradesimiénto ramo katu chamígo, che
che’agradesidoiterei pórke chekatóliko, péro antendeháicharõ, la nde derécho
ome’ẽva ndéve pe natekotevẽi re’agradese, pórke upéva ndaha’éi favor, upéva
derécho. Upéva idevérnte okumpli. Ha entéro chamígo jareko uligasion ñame’ẽvo
ñande rapichápe iderécho, ha nañaha’arõiva’erã upévare agradesimiénto. Péicha
che apensa chamígo Doytor, ha ikatu ajekivoka pórke chetavy; péro la rason
entérope ome’ẽ Ñandejára. — ha’e chupe ha apu’ã asẽ haguãicha. Upépe che joko
ha ojerure porãite chéve tajechauka katu ha tamombe’u la che mba’asy chupe.
-
20 -
IPARTIKULAR
HA IGÓRRA
Che chamígo chetavy péro ahechakuaa la
sivilisasion mombyryha gueteri ñandehegui ko Paraguáipe.
Oĩ la kósa oje’éva hendape’ỹete voi,
ha umíva umi ñe’ẽ reheguáva mokõi ha’e: la “partiku” ha “siudadáno”.
Militárpe guarã la partiku ndaha’eiete
voi mba’eve. Hogueguyrete voi. Ha upéva piko mba’e sentído oreko. Añeĩ piko
chamígo ñande sy ryégui ñasẽvo enterovéva ndaha’éi partiku. Terã piko oĩme la
onaséva voi militar. Nahániri chamígo. Péro ha’ekuéra oñembotuicha ha
oporoapo’i. Che ndaikuaái mba’upépa. Michĩete ha he’i: Mba’éiko pe partiku
orreklamáta; partiku nda’íderéchoi.
Ha upéicha avei reguahẽrõ komisariápe
ha he’i ndéve komi: “Nde, nde siudadáno”, ja rentendemava’erã; “nde, ne
vandído”, he’ihína ndéve upéicharõ.
Chupekuéra guãrã chamígo la siudadáno
vandído ha la patiku peteĩ infeli, ovale’ỹva mba’everã.
Eguatápy chamígo mba’érõpa ojerereko
la siudadáno particular; la óga jára. Pórke peteĩ tetãme, chéverõ guarã, la óga
jára teete hína pe siudadáno sivil. Upéva rérape ojejapo la léi ha enteroite
mba’e. Umíva rehehápe oñemoĩ la exérsito ha la polisia. Ha upe óga jára la
patrron. Ha’e la opagapava’erã enteroite mba’ére, si upevarã oĩ la impyéhto.
Péro ñane retãme nda’upéichai
oñentende. Ápe la tetã rembiguái katu la omandáva. Che ndaikuaái pe górrapa la
oporomoakãvaíva terãpa mba’e.
Pérongo chamígo aikuaágui ha’e ndéve,
la igórrava itirovai, imaltiron. Ndorekoiete voi rehpéto pe imongaruháre. Omaña
voi niko nde rehe amoite sérro ru’ãguirõguáicha, ha piko upéva mba’ére.
Ãva la chéve nahesakãiva. Ãva aipota la
iñarandúva ohesa’ỹjo chéve. Pórke chamígo, ãva ã mba’e la ipartikular ha
igórrava ko ñane retãme.
martes, 14 de julio de 2015
AMONDÉRÕ GUARE VERDE’O, CHEMONGAVAJU KOMI ha CHAKORE NDOIKEVÉIMAVA’ERÃ POLÍTIKAPE (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)
- 16 -
AMONDÉRÕ
GUARE VERDE’O
Yma koronel Cháve omandárõ pe “La Vo” pe, ome’ẽ
chéve peteĩ ekípo verde’o ipyahuetéva.
Amonde ha aiko heseve, médio ku chechúhko
róncho voi aikóvo.
Upéi peteĩ viáxepe ojupi la koleytívope peteĩ
sarxento’i, mokõi soldádo reheve, ojerure dokuménto. Anohẽ la che karne
ambohasa chupe. Omaña hese ha he’i chéve:
— Rerekópa ótrro dokuménto, don.
— Mba’e dokumentovépiko chamígo reipota — ha’e
chupe —. Chéve guarã nda’ipóri ovaleveva’erã la karne de veteráno de gérragui.
Ndépa chamígo moõ rerresivi la ihtrusion.
— Péro nde remonde unifórme militar, ha upéva
proivído la partikúpe. Upevarã rerekoarã dokuménto militar — he’i chéve.
— Ha mávaiko chamígo la imilitarvétava
chehegui ko Paraguáipe — ha’e chupe ha ahave hese. — Do áño aservi kuartélpe ha
upéi trre áño atyryry pe Chákore; ha areko dokumentádo chamígo, ndaha’éi
chejapúva ndéve. Ha nañemosẽiva’kue la exérsitogui chamígo, sino añemboahasánte
a la rresérva. Upéva he’ise oñeme’ẽ hague chéve peteĩ permíso puku porã, aha
haguã che vállepe amenda, añafamilla ha amba’apo, miéntrra nda’ipóri gérra. Péro
oiko jeýrõ la gérra añehenói jey arã. Che chamígo ndaha’éi partiku. Upéva nde
reikuaava’erã. Sa’i voi la partiku oĩ ko ñane retãme. Ore itavýva soldádo
kompermísonte ha iñarandúva guive ofisial kompermíso. Entéro chamígo ñaime
ligádo al exérsito ha amo ipahápe ko ñane retã peteĩ kuartel guasúnte voi. Opa
umívare niko ñande ndaikatúi gueteri jajotrrata kómo siudadáno. Poloméno ne’ĩra
japo’o. Ajevérõ chamígo areko derecho la verde’o amondévo ha ikatu voi arekove
derecho ndehegui, pórke la servisio che arekóva nde ndererekomo’ãi pórke nemitã
gueteri. Ha ndovaléi chamígo che’ofende pórke mediante che, ha che kamaradakuéra, nde avei remonde la verde’o; neremondéi voli
chaketílla sa’yju. Ore chamígo la
verdo’ópe rome’ẽva’ekue la glória ndaha’éi peẽ ko’ãgaygua. Ko’ãga rupi ko
pendekyrapa pórke ndapejapói otrra kósa, máhke pekaru ha pedefila. Ore, el
úniko defíle roikuaava’ekue la el 22 de agóhto deláño 35, xeneral Ehtigarrívia
ore renonde ha Doytor Usévio Ajála pálkope. Umíva umi orgúllo chamígo peẽ
pendesuérteva’erã pehupyty haguã. Amalájatamora’e chamígo.
— Ndovaléi don neñe’ẽguasu — he’i chéve.
— Cheñe’ẽguasútamente chamígo pórke la verda
tuicha voi — ha’e jey chupe — ha ore chakoréva, ndaipóri mba’érepa roñemomirĩvo avave renondépe.
Che ndahái ro’amolehta ne ofisínape; ha ndépa mba’ére chamígo reju
reporoamolehta ko tapépe. Ore roime de viáxe chamígo, lomímo ke roiméva oretrraváxope.
Mba’éreiko napeñe’organisái ha pekontrrola la dokuménto káda pyéulo ha káda
kompañíape. Mba’e piko hasykue meẽme ko
penderetaiteíva ha pende suéldo porã porã. Ore ko sin suéldo rodefendeva’ekue
la Cháko. Upépe nda’ipóriva’ekue soldádo oha’arõva me paha ni kuarahyreike. Ni
ofisial ndohechái la isuéldo pórke mba’e la plátagui ojapóta pe ka’aguýre. Máhke sólo neko’ẽ jey haguére re’agradese
Ñandejárape káda dia kompañéro. Ha la tiempo de páhpe perekopa la fasilida.
Pituvágui mante ko’ãva ojapouka peẽme la penderuvicha. Ñemo’ã asaltánte peiko
pehenonde’a koleytívo ko’ã tapére. Peme’ẽmiveva’erã
rrehpéto pende jupe peipotárõ la ñande axérsito okonserva iprehtíxio — ha’e
chupe.
Hova hova la sarxénto’i ojere oguejy ha
oñembojajoa la pasaxerokuéra chepojopy. Nipo heta la arriéro idokumento’ỹva
ouhínara’e ha ojelivra hikuái la arxélgui.
- 17 -
CHEMONGAVAJU
KOMI
Ako kuehe chamígo oiko cherehe peteĩ mba’e ideguhto’ỹva.
Ajépa niko ijatrrevidoite ko’ã polisia ko’ãguaygua. Ãva piko mamógui osẽ. Moõgui
oñembou ñandéve, ñañeporanduse voi.
Ahasa ahávo peteĩ asaje rei pe amo Tatukua’i
polisia renonde rupi, ha trrakeko haku chamígo, ombopu chéve píto la soldádo.
Ajere amaña hese ha ojepoyru chéve. Añemboja hendápe ha he’i chéve: “Komi
nerenoiuka”.
Aguejy chamígo añapytĩ la che renda ha aike
hendápe. Chéko aimo’ã chekombidáta terere ro’ysã porãme mba’e, kómo ke umi karaikuéra
mburuvicha añetéva pe Paraguay rupi chembojepokuaa vai.
— Guendía señor Alkálde — ha’e chupe —. Ha
ndachesaludái voi.
— Mba’eichaguáiko nde, nde siudadáno, nemaledukadoitéva
— he’i chéve.
—Mba’érepa chamígo ere chéve upéva. Mba’épepa
ajefalta ndéve — ha’e chupe.
— Ndachévei rejefalta sino a la ititusion —
he’i — Nderehechái piko pe vandéra pépe ovevéva, ajeve neremboguýinte jepe pe
ne sombréro apasuru. Mba’éichaiko la ndetujáma ha ndereikuaái la edukasion —
he’i chéve.
— Tuicha rejekivoka alkálde chamígo la reimo’ã
ramo upéva la edukasion — ha’e chupe —. Pe nde rapicha ndesaludávape la
resaludava’erã rehechauka haguã la edukasion, ndaha’éi la trrápope. Por máhke
orrepresenta ñande retãme chamígo, la vandéra peteĩ trrápo; ndoikuaamo’ãi chépa
asaluda terãpa ndasaludái. Ha upéi ave komisário, la jaháta ramo leietére, por xuhtísia,
ndachéi la asaludava’erã la vandéra paraguájape, sino ha’e chesaludava’erã
chéve, pórke che idefendehare Chákope. Mediánte che, ha’e ovevehína pépe. Che’ỹ
rire vandéra voli oĩarãmo’ã hendaguépe. Ha’e odeve chéve finésa chamígo,
ndachéi chupe. Ha nde avei alkálde, nemitãguinte oiméne tuichaite rejekivoka,
pórke oimearãngo nde’ehtudiomi. Anichearãngo la chéicha ndereleeiete. Ajevérõ
chamígo, releemiveva’erã la ihtória, reikuaa haguã máva mávapa la ñane vandéra
defendehare. Pe 3 áño pukukue rejapyhara ñuatĩndy, y’uhéi, ñembyahýi ha kane’õ
reheve, remuña voli terã redihpara chugui, chamígo, ja ovaléma. Mediánte ore
chamígo nde nandechaketílla volíri, tamombe’u ndéve. La ndehuisiomi rire
nache’amolehtái va’erãmo’ã ko’ã výro reíre. Péro Ñandejára chamígo operdona
ijukaharépe ha chépa mba’ére noroperdonaichéne kómo krihtiáno. Ha katu niko ankargáta
ndéve reheka haguã ótrro hendápe la edukasion ha la patrriotíhmo. Anive la výro
reípe peheka pórke nda’upépei oĩ. Mba’éreiko chamígo ndapejapói kósa
ideprovechoarã pene paisánope ha peiko ovale haguãicha. La unifórmeko chamígo
pe vandéraichante avei orrepresenta al Ehtádo, péro peẽ pedevirtua la unifórme.
Ndapeikuaavéi la rehpéto. Peiko peperhudika omba’apóvape ha mondahápe peñakãity.
Una láhtima chamígo la ñane retã. Ore veterano noromereséi ko’ã mba’e ore
rekove apỹime. Rombyasy chamígo ha rogueraháta ore sepoltúra peve ko’ã mba’embyasyeta.
Ha ovalémante chamígo che’ofende pórke
chetujáma; mbyry’ai vai ha aime de trraváhope.
Péva ha’epávo chupe ajere amoĩ che akã rehegua
ha asẽ. Mba’eve vera nde’ivéi chéve. Opyta hatã upépe ñemo’ã umi ta’anga yvy.
- 18 -
CHAKORE
NDOIKEVÉIMAVA’ERÃ POLÍTIKAPE
Che ha’e chamígo oĩha heta la ore kamaráda
ojekivokáva. La ñapensa porãrõ jajuhúta naiporãiha la chakore oike polítikape.
Ore ramo umíva rohasapáma. Rojapopamava’ekue ore la orepolítika, ha la ko’ãga
oikéva oñemongy’a reíma. Ore roiméma enteroite aty ha Partído ári. Ore trrikolorntemava’erã
la ore vandéra. Ore chamígo, he’íva umi iñe’ẽkuaáva, tetã rrelíkema.
Péro heta kamaráda oĩ la nontendéiva péicha. Oiko
oguahu politikokuéra rapykuéri, ojerrevaxa, ombopuka ijehe xénte. Mba’e
nesesida piko chamígo ore roguereko rosepillávo avavépe. Máva piko la
imeritovétava orehegui. Ko’ãgaite ramo nda’ipóri, pórke la ore ruvichakuerakue
Chákope omanombáma, ha ni oikovérõ noikotevẽi la sepilládare; mba’ére; ha pórke
oreko mérito suficiente avave ikatu’ỹva onega. Ha upévako oime avei — he’íva
aipo arriéro imandu’áva ikáña ryrúre — ndorekóiva méritonte la sepilládare
oikotevẽva. La orekóva chamígo nanderejái voi resepilla chupe. Ndohechaséi voi
la hapicha ojerrevaxárõ henondépe. Idelíkado voi. Ha la polítiko mba’e ou
ndesepilla katu niko guéla-guéla chamígo. Upévagui engañove nda’ipóri. Entéro
jaikuaa. Ajevérõ idelikado’ỹva mante umíva o’aseyta.
Upévare che ha’e: La sepíllo opororrevaxa
voínte, taha’e ipuruhápe terã irresivihápe. Mokõivévape orrevaxa. Ha la
polítikape heta la sepíllo. Che ndaikuaái péichanteva voípa terãpa ko’ãgante oĩ
de móda.
Ajevérõ chamígo la ore kamaráda ko’ãga oikéva
terã nosẽiva la polítikagui, ha’ete mímo ojerrexaha, ha anichéne oikotevẽgui,
síno oñe’envisiágui. La vísio niko heta, aje; ndaha’éi káña añóte, ha guéno, ha
peteĩ vísio avei la jagua guahu. Oĩ la oguahuséva ha oĩ la upéva ohenduséva.
Entéro mba’e iporã chamígo, péro la ore
chakore roiko roguahu la politikokuéra apyte rupi, che ndajuhuporãi.
martes, 5 de mayo de 2015
CHE PAÑUÉLO HA CHE KOLOR, MBORIAHU NDA’IPARTÍDOI ha ITAXÁDA HETAVEARÃ NARÁNXA MBURIKÁGUI (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)
- 13 -
CHE PAÑUÉLO
HA CHE KOLOR
— Mba’érepa chamigo ko ndeliveralete.
Oimépa nemongaru mba’e la Partído Liveral ajeve ndereipe’ái nde ajúrigui pe
pañuélo hovy — he’i chéve peteĩ koronel retirádo pe amo “La Vo-pe” ako kuehe.
Oréngo upépe tuja atýra roime
opaichaguápy, ha che katu výro voi, la che pañuélo ndaipe’ái voi ni váñope aha
haguã. Ha nipo ohechahikóni upéva ra’e la koronel, si la iñarandúvagui niko
nokañýi voi mba’eve. Ha’e… médio ku chesopresanunga, péro asẽ ha’e chupe:
— Reikuaasépa mi koronel chamígo,
tamombe’u porã ndéve.
— Aikuaase chamígo, upévaguima voi
aporandu ndéve — he’i chéve.
— Ha kómono chamigo, amombe’úta ndéve
— ha’e chupe, ha añepyrũ: “Che ko mi koronel ahava’ekue la Chákope orexanoite.
Inosénte ha animal chamígo aha. Umi tiémpope katu nde reikuaa, ñanemitã are
voi. Ha che katu apárte analfavetoite voi anga. Ha… roñepyrũta ramo guare la
hendyetéva niko, peteĩ pyhareve, oremoformambaite la trrópa roĩva guive upe
Kamáchope. Nipo oñemoñe’ẽta hína ra’e oréve la komandánte divisionário. Upéva
hína, nde katu oiméne raka’e reikuaa, la koronel Kálo Fernánde. Karia’ypaite…
chamigo ñande rapicha. Imba’énte ñame’ẽ chupe. Ha iñarandu… Ñandejárape
a’agradeséva chamígo umichagua paraguájo rova ohechauka haguére chéve ko
múndope. Ha guéno, ha omanda oréve la ore ruvicha “atensión presénte”, ha he’i:
— Péina oñemoñe’ẽta peẽme huláno de
tal —. Nachemandu’ái upérõpa mba’e xerarkía oreko; péro kuehe guaréicha
chemandu’a chamígo pe husil rojokórõ guare hína ore po jováipe ha pe mburuvicha
he’i oréve péicha: “Pehechápa lo mitã pe ñande poyvi ovevevahína pépe.
Pehechápa orekoha mbohapy kolor. Péva pe poyvi orrepresentahína ñane retãme.
Oiméne pende apytépe ohayhuvéva pytãva, ha oiméne ohayhuvéva hovýva, ha oiméne
avei ipartido’ỹva, umíva opyta mbytépe, ja’e chupe morotĩva reheve. Péro ñande
ndajajúi ápe ñadefendévo mba’evéichagua Partído. Ñande jaju ñadefendévo ñane
retã Paraguái. Ajeve ramo, ñaimeva’erã
ko’ápe de lo trre kolor. Upéicha ramo añoite ñande ñarrepresenta al Paraguái.
Ha paraguájova guive ñaimembaiteva’erã. Ha ñaimeva’erã ojoyke’ýicha
oñondivekuéra. Ko’ápe lo mitã opa la kolor ha ñamopu’ã sólo ñande trrikolor.
Péro ani avei peimo’ãtei pe vanderaha la tetã Paraguái, ha jajuha ñadefedévo pe
trrápo. Nahániri. Pévako peteĩ símbolonte. Ñande oñondivekuérako la Paraguái.
Ñande oñondivepa. Ha ñande la ñañedefendétava paraguajoháicha. Ñadefendéta
ñande rataypy, ñande rogapy, ñande kokue ha ñane famílla. Ajeve ramo lo mitã,
peñongatu penekorasõme la pende kolor; ha ikolor’ỹva gueteri tolexi ikolorã
ñane vandéragui ha toñotỹ avei ikorasõme. Enteroite kómo siudadáno ikatu jareko
ñande kolor, péro ñamboykeva’erã ãicha jave; ko’ãga ñaime en gérra ótrro tetã
ndive lo mitã, ha péva ndaha’éi ñombojaru. Ko’ápe ñaikotevẽmba ojuehe. Ko’ápe
oñekotevẽ enteroite kolor mbojeroviaha rehe, paraguájova guive”.
Upe ramo che, mi koronel, alexiva’ekue
la hovýva la che kolorã. Ndaha’éi cheliverálgui katuete. Kóva ko pañuélo rehe oĩ
chamígo la che kolor; la kolor che ahayhúva ha araháva che korasõme. Péva chamígo
ndaha’éi che Partído; péva che kolor, ha upévare péina areko che ajúri.
Ndaikuaái chamigo ajapo porãpa, péro che, umi rupi ahenduva’ekue mante asegíta
pórke ndache’ehkuelaiete. Oime rire antende vai, a’agradesetereiarã ndéve chamígo
cherenohẽ ramo tapépe — ha’e chupe.
— No… don Kavréra chamígo, oĩ porãiterei
la upéicharõ, rofelisita — he’i chéve —. Ha ha’e jey chupe:
— Péro oĩ ótrra kósa. Nde reporandu
chéve, chemongarúpa la Partído Liveral, ha upéva avei tekotevẽ a’aklara ndéve.
Che chamígo cheliveral. Upéva nanegamo’ãi ndehegui ni avavégui. Péro la che
Partído nachemongarúi; ha che aikuaa mba’érepa: pórke chemboriahu ha chetavy,
ha la Partidokuéra oĩva iñarandúva mandyjutýnte; itavývape nda’ideprovéchoi.
Ha’e “el Ehtádo” haimetete upéichante avei.
Péina nde, mi koronel, ymáma remombo
la verde’o, péro lomímonte el Ehtádo osegi nemongaru, ha mba’ére, pórke
ne’arandu chamígo; rereko kapasida; ha la iñarandúva patrón niko el Ehtádo,
upéva jaikuaa voi. Péro chéve, araka’e ome’ẽva peteĩ mandi’o rapo la el Ehtádo
paraguájo.
Ore kampiríno chamígo, nda’orekokuéirõ
ndorokaruvéima. Ore sy ha ore ru rire chamígo, máhke Ñandejára ha ore kokue la
ore ampáro. Upévare che ha’e: la mboriahu ndorekói ampáro, péro ha’e hetápe
oampara. Che ndaikuaái oimépa la partido, goviérno terã Ehtádo, la mboriahúpe
omongarúva. Ndaroviái la oiméne haguã pórke la che aikuaáva guive, ha’ekuéra
katu oñemongaruka la mboriahúpe. Mba’égui ovivíta chamígo mboriahu mba’apohára
nome’ẽirõ vída chupekuéra. Mba’éichaiko chéve chemongarúta chamígo peteĩ
cheremimongaru.
Tovéna taraha sikéra ko ikolor che
ajúri chamigo, pórke ha’eháicha ndéve ajúvo, la Partído Liveral niko ore
mboriahu remimongaru, ha upéichante avei enteroite Partído.
-
14 -
MBORIAHU
NDA’IPARTÍDOI
(Dr.
Francisco Bazán- pe)
— Mba’érepa karai Rréi la
nefanatikoite — he’i chéve peteĩ Doytor Paraguaýpe.
La xénte niko oimo’ã nefanátikogui la
nde kolormi reraha nde apére. Heta karai nontendéi la kolórpa mba’ére rohayhu
ore kampesíno. Péina péa, peteĩ upaichagua. Ha ha’e chupe:
— Che chamigo nachefanátikoi,
cheliveral peve, upéa si. Mba’éreiko che chefanátikota chépype peteĩ kampesíno
tavymi, analfavéto. Mba’e anohẽta la fanatímogui. Ahayhu chamígo la hovýva.
Upéva ndaikatúi anega. Péro la polítikagui ndaikuaái mba’eve. La polítikako
ndaha’éi mboriahu ñombojaruha. Upéva chamígo peẽ karai iñarandúva rembiporu. Peẽ
la polítika pehugáva, ha peñogana ha pejoperde ipype. Ore mboriahu kokueséro
výrogui rei roike la polítikape, pórke nda’ideprovéchoi oréve mba’evéichagua
Partìdo. He’i voi lo mitã: “Polítikape ñemba’apo ha kavaju ári jeiko empélo,
tevi jepirorãite”. Ha upéva añete che ajuhu, pórke la umícha oikóva
oñemosantovai rei hapicha mboriahu ndive.
Moõanga piko chamígo ore roikuaáta
mba’eve. Lo karai Paraguaýpe ojaposetéva ojapo la Partídogui. Oraha orahaseha
gotyo, omboja’o, oipeha’ã, ojapo so’o apu’a, ha ko’ãga katu hi’ãche vori voríma
la che Partído Liveral. Ha ore kampesíno ndoroikuaái mba’eve. Ore ndoroikuaái
mba’éichapa ñamanexa la Partído ni maerãpa ovale. Sapy’ánte rojojukamimírõ
jepe, pe vaileha rupi ka’uhápe, ha oĩ he’íva polítika káusa, umíva ndaha’éi
polítikare, ni Partídore, ni sokétere. Umíva kolor rehe chamígo.
Upévare che ha’e: La mboriahu
nda’ipartídoi. Ikolórnte chamígo. Ikolor peve.
Che, mba’e, la che Partído omandárõ,
lomimoiténte ajehevikuape’aarã che kokuépe aka’api. Nda’ipóri korreli ouarã
oka’api chéve che kokue. Ha ndahamo’ãi avei amanda mamove pórke ndaleéi
chamígo. La olee’ỹva piko mba’éicha omandáta ni ipartído mokõirõ. Ni ojere jey
jeýrõ. Che ndajuhúi moõpa okombeni la polítika la mboriahúpe.
Mboy kolorádo mboriahu piko oĩ ko’ãga
ndorekoivahína ho’uarã 40 áño omanda rire ipartído; péro michĩete ha ojererovu
pórke ndaje omanda ipartído. Oiko oporo’incha, ha upéi rehecha iko’ẽ ivesíno
rokẽme ojerure un máte ka’a.
Lo karaikuéra chamígo, oipuru rei la
mboriahúpe, ofanatisa rei la polítikare. Ãga ha’ekuéra oñemoĩporãmbáne ha
“Lechíro” katu ipórte tujaitépe, nda’ijyvýi, nda’ikokuéi, nahembi’úi, hye kororõ,
ifamillamimi hasypa, tuichamíva ohopa ótrro tetãre, ha ha’e oisu’u ohóvo tekotevẽ.
Rejekivoka Doytor chamígo la reimo’ãrõ
che chefanátiko. Ndachekuaáinte. Che chamígo chedemokrátiko ha xuhtísiante
aipota oiko. Upévare sapy’ante achokamimi mburuvichakuéra ndive. Ndaha’éi
chamígo chembareteségui ha’éva chupekuéra anivéna peiporútei la mbarete vai mboriahu apére. Ha’e chupekuéra pórke la
mboriahu persegi ha préso nupã ndaha’éi asáña chamígo, avavépe guarã.
Ha’e jeýta ndéve chamígo:
Cheliveraleterei péro nachefanátikoi. Ahayhu la che rapicha ikolorádo porã ha
idesénteva, ha aguapýva voínte umichagua ndive ha’u la un kuárto káña porã, terã
ambopuka chupe ipólka. Pórke ore mboriahu tavýpe guarãko, nde karai Doytor, upévante
la liberta. Romoĩse pe ore kolormi ore apére ro’ofende’ỹre avavépe; rohenduse
pe ore polkami, taha’e 18 terã Kolorádo; ha roñokombidase peteĩ un kuárto káña
porãme mamo rojotopahápe. Umíva ore rojapórõ, ha nda’ipóri ramo umívare
oñe’ofendéva terã ore’ofendéva; upépe ore roñandu oĩha la liberta ko ñande retãme.
Che chamígo chekaria’yva’ekue liberal
tiémpope — ha chedihkulpa chamígo, ndaha’éi ajaposégui
propaganda — péro heta ajerokyva’ekue la pólka kolorádo. Sonséra
chamígo la mboriahu oikotevẽva oñeñandu haguã ilivertápe, péro hetave vése ni
upe sonsera noñeme’ẽi chupe. Ha ñambyasy… chamígo.
-
15 -
ITAXÁDA
HETAVEARÃ NARÁNXA MBURIKÁGUI
Amo ore pyéulope ojupi presidénte seysional
ramo peteĩ che sovríno vyrochúhko, ha chejuhúre voi chetentáma.
Aguãhẽ añemu pe amo Lalíto
Gorohtiága-pe ha atopa oaperitahína peteĩ hapicha ndive, ha cherecha rehe
chepideáma voi:
— Eñembojápy tio Rréi torokombida peteĩ
un trrágo. Reíngo chamígo rejere orehegui pórke are gueteri romandáta, mediánte
peẽ pejedividipa — he’i chéve.
— Péro kómono chamígo, erúkatu la un
trrágo ja’u — ha’e chupe —. Péro ha’éta ndéve una kósa: che chamígo rokombidaarã
un lítrro katu el día ke omanda la nde Partído. Nde ikatu oime remandagua’u ko
Jutýpe, péro upéva cháira, pórke la Paraguaýpe ha opaite henda rupi la omandáva
chamígo ndaha’éi la kolorádo. Ani pejesegi chamígo la propagándare. Peẽko
ymaitereíma pentrrega hague la pende Partído. Nde ne mitãrõ oikóne raka’e
upéva, ajeve ndereikuaái. Milíko sáko ruguáire la ikatu peiko are gueteri
petyryry, péro la poder ramo chamígo, mombyry pendehegui. Ha nemandu’aarã
gueteri cherehe. Opoiha’ára pendehegui la pene patrrón, upe pende Partído
itaxáda hetavearã naránxa mburikágui, tamombe’u ndéve. Ha mba’ére upéva. Pórke
opa la kaudíllo. La tembiguáiko ndaha’éi kaudíllo, kompañéro.
Upévare che ha’e: Enteroite deféyto
ikatu oreko la Partído Liveral, péro oĩrõ guare en el poder omanda añetete
va’ekue. Omanda la Exérsitore. Oguereko ipoguýpe disiplinadaménte ha ndohejái
oike polítikape. Ni gérra jave nontregái va’ekue la poder la militárpe, ha
mba’ére, pórke oreko ómbre kapasitádo odirihiarã a la nasion en gérra. Ha oñegana
la gérra ojeike’ỹre pláta jepurpúpe. Upéva upe mérito ndaikatúi avave onega.
Ha la Partído Kolorádo katu chamígo
ne’ĩrãva gueteri ko’ãgaite peve omoĩ ñane retãme peteĩ goviérno sivil
ijautoridáva. Tóda la vída oñenkaudillauka militárpe. Oguhta voínte chupe la
vóta guýpe jeiko. Rrompída guive omomandava’ekue Naĩno Kavalléro, Leparti
Ehkovar, aipo Eguhkísa; umía xeneral memete.
Upéi oipurusékuri Panchólo
Kavallérope, kómo ke ha’e Naĩno ra’y, ha ixeneral liberal tiémpope. Upéva nosẽimarõ
oñemboki xeneral Morínigore ha isáko ruguáire oguahẽ la podérpe; péro ndaikatúi
oñesohtene upépe ni Natalísio ni Severíko Cháve, ha upémarõ oguahẽ jey ipohã
tujápe. Ha upépe peime chamígo. Pekumplítama 100 áño pereko’ỹre peteĩ
Presidénte sivil okumpliva’ekue ipláso pe Soláno Lópe sillónpe. La militar niko
chamígo oñesohtene pórte imbokaguasu, péro upévango apárte, ajépa.
Upévare ha’e ndéve: Un lítrope
rokombidáta omandaha’ára la nde Partído, ha ikatu añekomprometeve ave pórke
upérõ guãrã che ha nde nañaimeveichémane ko yvy ári. Kurieterei upéva oikóta.
Ha ko’ãga ja’u la ne káña un trrágo ha
ñañokonsola chamígo pórke mokõivéva nomandái la ñande Partído. Mokõive Partído
ojexode pórke ndorekói kapasida oñomongetávo ha oñontendévo omoĩ haguã ñane retãme
la demokrásia. Ha demokrásia nda’iporihápe, nda’ipóri Partído ovaléva. Upéva jaikuaa
voi.
Péro upéva, ku trrúkoicha, entrre do
guive mante ikatu jahuga, ha trrúko de kuátro iguhtove, ha entrre séi katu opa
itopéto.
Ajeve ramo chamígo tuicha ojekivoka la
polítiko he’íva: “Ore romandaha’ára romoĩta la demokrásia”. Nda’upéichai. Mitã
ha demokrásia ndajajapói ñane áño. Ñaikotevẽ pe ótrrore.
Ndépa rehecháva pe trrúko oha’ãtava
omoĩha la léi ojupe ha oñondive.
Ha upéi orrehpeta hikuái upe léi ani
haguã oĩ ipochýva. Ha guéno, upépe nde nereñenkartáiguinte reperde ndaha’éi
rejexodégui, ha ãga ótrra guéltape ikatúma regana.
Péro ápe chamígo la ñande Partidokuéra
ixuégo vai, pórke una guélta no’aguantái. Michĩete noñenkartái ha ombotáma
kuartel rokẽ, ojerure sokórro mirónpe, ha upépe oñehundi la xuégo.
Nde la trrúko ha polítika rehugátarõ
rerrehpetava’erã pe ne irũ de huégope; nerakate’ỹarã hese. Aní remarka la
kárta. Ani rembohuga miron. Ani reity kuártape térã repersegi ne kontrrário. La
umíva ojapóva ndaha’éi hugador ni polítiko.
Che añe’ẽ ndéve huégo porãre, ndaha’éi
umi che korrelikuéra ohugáva ipatrron ndive, ombovy’apotávo chupe. Upéva
ndaha’éi huégo chamígo. Ajevérõ rojedividítamante voi, pórke la patrrón omoĩrõ
la varáha, ha la léi, ha la káña; máhke rembovy’a haguãite chupe reguapýta
reperde hovái káda huégo, ha umíva chamígo arriéro idelikado’ỹva rembiapónte.
No chamígo. Trrúko ha demokrásiape nda’iporiva’erãi patrrón ni peon. Umíva
ñanembojoja pórke ojojaveguápe guarã voínte.
jueves, 26 de febrero de 2015
ARAHÁJE PÍKA-PÍKA PARAGUAÝPE, SIUDÁMA JEKO JUTY ha ARIKULTOR HA ARIKUTI (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)
- 10 -
ARAHÁJE
PÍKA-PÍKA PARAGUAÝPE
La
arriéro chamígo ijuru vai. Si eguatána ehecha la he’iva cherehe hikuái amo
Jakura’ápe. Aipo píka-píkape ajededikaha.
Ko’ãga
niko oiko pe Juty departaméntore orrekorre la kavaju tuja joguaha. Umi ovaleve’ỹmava ojogua ha ogueraha aipo
pikadillorã ndaje. Upéare he’i chupe lo mitã “píka-píka”. Poloménongo oje’úma
avei la kavaju ro’o aje ko’ã siudaháre. Eguatápy ehecha. Oho vaíma la múndo,
he’íva ku karai Telefóro noñemúirõ hína.
Amombe’úta
ndéve la oiko ramóva che rehe. Ramoite peteĩ ka’aru oguahẽ ohóvo ógape peteĩ
karai arriveñoite, ha oporandu chéve:
—
Ndépa ha’e la karai Kavréra.
—
Che ha’e chamígo, Raimúndo Kavréra, ne órdenpe aime. Mba’épa ojofrese ndéve —
ha’e chupe.
—
Ha no ha… ajúngo nerendápe don… Oñeanotisiániko chéve rejoguaha píka-píka ha
reraha Paragauýpe. Ha chéngo ajededika avei upévape, péro che araha ko’a San
Xuan Deponuséno pevénte. Ha oñantoxángo chéve don… ikatúne haguã ñañontende ha
ñamba’apo oñondive.
—
Oñeanotisia vai ndéve chamígo — ha’e chupe — pórke che ndajededikái la upévape.
—
Péro nde ha’e la karai Kavréra, ¿aje?
—
Ha che ha’e chamígo, péro upéva upe trraváho ndajapói. Nanegaiarã ndehegui
chamígo la ajapórõ. Mávaiko la he’iva ndéve.
—
Ha ápe karai Siélo Sivil imandu’a nde rehe ha omboliga chéve aju haguã añe’ẽ
nendive. Ndaha’éi mba’e vairã chamígo. Oñantoxánteko chéve la en sosieda
ñamba’apo porãve. Chéko arrivéño jepe chamígo, péro péva pe karai aréma chekuaa
hague ha chekuaa porã. Che añemúva hendive ikantínape ha ndaxodéiva chupe ni un
séntimo. Hdaipotái chamígo la rerresalaiterei chehegui.
—
Ndaha’éi chamígo arreselágui — ha’e chupe — Péro péina ãga ha’a guéllape. La
karai Sivil che sovríno polítiko ha chembojaru vaíva voi; ha chembojaruntehína
péicharõ. Ndeporu ndéve chembojaru haguã. Ani ndepochy chamígo hendive, pórke aipóna
niko ne amígo avei. Péva he’i cherehe araha haguére umi che sovrína ha che
amíga mimi Paraguaýpe omba’apóvo. Che niko heta che amígo umi karai apytépe ha
hembirekokuéra py’ỹi ojerure chéve hembijokuairã rehe. Ha araha chuepekuéra.
Umíva sapy’ánte mokõi, mbohapy, ohójepi che ndive ha ha’e he’i che akovraha
peáxe umívape. Ha oimearãko umi guãiguĩrónga ha solteróna pirejy apytépe oho
chugui ra’e iso’o kangue, umi ha’e ojavyky ñemíva mba’e, ajeve oñemoĩ otalla
cherehe.
Pévante
la oikóva chamígo. Umíva umi kuña hína la “píka-píka” che araháva.
Opytaanga
la karai hova hova rei chamígo, ndoikuaái mba’épa he’íta. Heta ojedihkulpa.
Péo
ajépa niko iformal la arriéro vai.
- 11 -
SIUDÁMA
JEKO JUTY
(Dr.
Nelson Javier Vera pe, Intendénte omo’ambueva’ekue Juty rova, ha avei pe
intendentekuépe, tío Rréi imandu’aha)
Ako
kuehe amo Seféri Rrotéla volíchope aguãhẽ añatõi un trrágo, aha’arõvo
koleytívo, ha ajuhu upépe lo karai pyeuléro oaperita ha tuicha oñomongeta hína.
Imandu’a hikuái oĩha aipo intendénte Munisipal ipyahúva; Munisipalidápa mba’e
ojapohína ha mba’épa ojapose. Heta idéa porã ahendu oreko.
Ha
poloméno ovy’a voi hína hikuái ra’e pórke upévaguita mante la chekombida,
chemoinge la rruédope ha chemboaperita. Enterovéva chekuaa, ha oikuaa la
umichahápe ni chejuru’atýrõ naĩmo’ãiha kirirĩhápe. Ha guéno, ha pya’e voi
rojogueraha ipypukuhápe.
Ha’e
chupekuéra:
—
Amalája lo amígo algúna kósa iporãmíva ojapo ko ñande pyéulore, pórke kóvako
peteĩ pyéulo maldesído. Monseñor Vogarin omaldesiva’ekue ku pa’i Faríña
kasokuéva. Upérõ ko Juty-pyéulo oja’yvere la Iglésiandi. Ha oimearãko opa
umívare oĩ kóicha ko’ãga, peteĩ taperekue… chamígo.
—
Toroñe’ẽjokomi karai Rréi — he’i chéve peteĩ konsexal kolorádo — En primer
lugar chamígo, ndaja’eveimava’erã la “Juty-pyéulo”. Upéva yma guaréma. Ko’ãga
péa “Siuda-de-Juty”. Si señor. Oje’eleva de kategoría pórke ñande retave ha oĩ
progréso. Ñane Munisipalida ko’ãga de segúnda kategoría. Che oime areko la
dekréto.
—
Iporã chamígo — ha’e chupe — Oiméne añete la ñande retave pórke la mboriahu ha
tapiti oñemoña voi, péro la progréso che ndahechái. Péina chamígo pe
merkadoguasu, ho’apa ramoite. Upéva ojapoukava’ekue un tal… (che amombe’útante
ndéve), un tal doytor Péyro Sársa Róa. Una mansána tuichakue javeve ojetecha
téxa porãme; poloméno sínko métrro ijyvateva’ekue ipepoguy; yvyra lavrádo
memete, yvyra de léi la imaderámen. Ni Paragauýpe nda’ipóri va’ekue upe
tiémpope, péichagua merkádo. Ha ha’e ave ojapouka pe ehkuela guasu héra oraháva,
ha tape porã upérõ ojoasapa. Si eguatápy chamígo, pe Martinekue arriváda upérõ
oñempiedra hi’anchokue javeve, poloméno sinkuénta métrro; ha upéva kárro ha
karréta ojupi haguãnte, pórke kamión upérõ nda’ipóri.
Ha
ikolorádova’ekue elómbre chamígo, péro ha’e liveral tiémpope omanda la Jutýpe.
Yma niko umíva umi mba’e ikatu, aje. Ha ha’e la Juty mopu’ãhare.
Che
nda’éi la Intendénte oĩva tojapo katuete la óvra ipyahúva, pórke la
nda’ikapasidáivape piko mba’e rejeruréta. Péro pe oĩmava voi reheja ho’apa,
chamígo, peteĩ delíto. Ñande tupaoguasu haimete avei ho’a; ha ho’aarãmo’ã pa’i
ndojapói rire kontrrivusion oapuntalauka haguã. Pe plasaguasu yma oĩva’ekue
amuralládo ijerekuévo ha itornikéte káda ehkína. Orekova’ekue káncha jahugaha
pelóta ñande pýpe ha ñande pópe, ha oguerekova'ekue káncha de téni oñembopísova
layríllo ku’ípe ha iñalámbre texídova ijerekuévo. Upépemi don Visénte Odóne
ra’ykuéra ahugárõ hapicha ehtudiánte ndive, reju kuaa rehecha sávado ka’aru,
rejesareko ha rejediverti.
Ha
ka’ãga chamígo la plása nandipa, ha opáichagua kavaju ha vaka piru oĩva oho
upépe okaru ha okaka. Ijarakuéra voi rehecha oraha ombopahtea. Nde rehokuévo
tupaópe remisarendúvo, rejere jere va’erã rehóvo animálgui ha tepotígui.
Iporã
chamígo la ñande pyéulogui oiko la siuda. Péro ani reimo’ã che ndaikuaái
mba’eichaguápa la siuda. Aikuaa la Paraguay, ha ahecháma avei la Rrosário,
Santa Fe, Guenosáire ha Mariaho (*). Umívare ikatu ja’e la siuda. Omimbipa
chamígo. Oĩ techapyrã. Ajevérõ chedihkulpáta lo karai, pórke che nda’emo’ãi la
siuda ko taperekue kóvare. Peteĩ póhte, kavaju ñañapytĩ haguã, chamígo
ndapeikutúi ko’ã volícho renondépe, ha peipota ja’e Siuda-de-Juty. No… chamígo.
Ijapu la pende kuatia. Juty-pyéulo-kue la ja’étava ko’ãrõite — ha’e chupekuéra.
Ajépa
iformal… ko karai Rréi, he’i hikuái opytávo.
(“Mar
de Ajó”, he’ihína péicharõ tio Rréi)
- 12 -
ARIKULTOR HA
ARIKUTI
(Dr. Ramon Fogel pe, chokokue rayhuha)
Heta mba’e oĩ chamígo ko ñane retãme la
hendape’ỹ oje’éva. Péina hína pe tapicha okarayguápe reporandúrõ mba’épa
iprofesion, katuete he’íta ndéve: Arikultor.
Heta ikokue’ỹva he’i ijehe Arikultor. Péro che umívare ha’e: Arikuti,
pórke akutícha oiko ojeheka ho’umiarãre, umi ka’aguýre, arrójore, terã
vesindáre.
Ko’ãga
che ahecha pe okaraháre la imboriahu chapĩ añetetéva, la imboriahu vaíva.
Ymavémi niko entéro oremboriahu añete, péro na’oreñembyahýiri. Upérõ oñeñotỹ la
hi’upyrã, oñemoñemoña ryguasu, oñemongaru kure, ojerereko ovecha, kavara,
kavaju ha vaka.
Yma niko
la kampesíno oprodusi so’o, kamby, kesu, ñandy, eíra, ka’a; ha ikokue henyhẽ
hi’upyrãgui. Oimérõ mba’e ndorekóiva okambiánte ivesíno ndive.
Upérõ
la kampesíno okaru ikokuégui, ha ko’ãga katu okaru almaséngui. Lo arikultórgui
oikopa galletéro, pórke na’imandi’ovéi. Itavypa la xénte la mandyjúre, petỹre,
ha sóxare. Ivendepyrãntema oñotỹse. Plátantema ohechase, ha upéva chamígo peteĩ
engáño ndetuicháva. Odeve umi tapicha, kamba ipítore; ha ãga oĩvo pe
iproduytomi oipyhy ome’ẽmba ha opyta nandi vera. Rembyasy chamígo umi mitãre
rema’ẽrõ. Péro ajépa niko tuichaite mba’e la propagánda; la rrádio. Odominambaitéko
la ñane xentekuérape. La rrádio he’irõ hepytaha mandyju, chamígo, lo mitãre
nandepu’akavéima, pórke la rrádiope oñe’ẽ iñarandúva, Minishtrro hamba’e; ha
umívape mba’éicha rembohováita nde ndetavýva. No’ãi káso, chamígo.
Ha
apárte oñemondo voi aélla la oporomoakãrakúva. Umíva jeko aipo téyniko. Che ako
kuehe tuicha aikovai peteĩ ndive. Oho chamígo ojapo la rreuñon ha oñepyrũ
ombotavy la xéntepe. Asigun ha’e, la mandyju ñotỹharakuéra irrikopáta voi.
Apidea
la palávra ha heta mba’e ha’e chupe. Amombe’u chupe mávapa ko Jutýpe la mandyju
jarýi. Upéva ha’e che kompáe Xúhto Léiva – ha’e chupe –. Ha’e la mandyju oñotỹva
káda áño ymaite avave oikuaa mboyve guive ko’ápe la mandyju. Ha ko’ãga peve
imboriahu… chamígo - ha’e chupe.
Ha
ipochy chendive la téyniko cha.
—
Nde oiméne liveral nde karai, ajeve ndereipotái la ñane retã aprogresa — he’i
chéve.
—
Cheliveral añete chamígo, ha ndaipota’ỹi la ñane retã oprogresa — ha’e chupe—,
pero ánte de ñane retã, aipota oprogresa la tetãygua kampesíno, produsíva la
mandyju ha enteroite rrikésa. Chéve guarã la tetã oĩ upépe, ha ndéve guarã katu
oĩ pe akopiador ha patronkuéra oĩhápe; ha upépe la jajoavy — ha’e chupe — ha asẽ
upégui, pórke añandu lo mitã opikaveha la ha’e ikarnáda, ha upéicharõ piko
mba’e rejapóta; máhke reheja ombota iñakã yvyráre. Sólo la ñambyasýva upépe,
nde kuimba’e, la mitã inosénte opagaha pe túva ojetavyporuka haguére.
Upe
guive la teynikokuéra rreuñónpe ndahavévai. Jahechami. No. Che japu. Ramoite
katu ko aha jey. Aha pórke ajehekauka voi. Hasypeve niko ou peteĩ karia’y
ixuísio porãva, ha lo mitã ohendukase chéve la he’íva. Ou omboliga lo mitãme
aipo “Gránxa orgánika” ojerereko haguã. Aheja omombe’upa porã mba’épa la aipo
gránxa orgánika, ha ipahávo he’i:
—
Peichagua empresa oĩ tetã ambue rupi. Ko’ápe ñande ndajarekói gueteri
peichagua, péro mbeguekatúpe ikatuarã jahupyty avei.
Upérõ
cheremoimbaitéma añe’ẽsé-gui, apideáma katu la palávra ha ha’e chupe:
—
Chamígo, añete ere; ko’ãgaitérõ ndajarekói la gránxa orgánika pórke japerdepa
ramoite. Ymave katu pévante voi ñane ramoikuéra oguerekova’ekue. Hérante la
ipyahúva. Ko Paraguáipe jaikuaa tuja la gránxa orgánika. Ha la arikultor
añetete oĩ jey ha’ára ñane retãme, oĩ jaýta avei upéva, péro upevarã, la
arikutígui jajapo jey arã arikultor. Ha upéva la hasýtava pórke la platapota
tuicha, heta la juruhe’ẽ, imbarete la propagánda, ha la ñande pyéulo itavy, ha
apárte oñembotavy ha ojetavyporuka kuaa voi ave - ha’e chupe.
Oguerohory
la karia’y ha heta mba’e oporanduve chéve. Oiko chehegui avei la téyniko
mba’éicha reiete. Amombe’u lo mitãme mba’éichapa la ava paraguái omopu’ã ha
omanexámi yma la igránxa orgánika.
Ipahaitépe
oporandu chéve: mba’épepiko don ojoavy la arikultor ha arikuti.
Ha
ha’e chupe:
—
Upéva chamígo isensíllo. La arikultor omba’apo omongaru haguã ifamílla, ha la
arikuti katu, omongyra haguã yso karu.
jueves, 4 de diciembre de 2014
CHE RAJY OMENDÁRÕ GUARE, OÑEPOHANO VAKA KOSE ha OMANO NE RYMBA VAKA PARA ((Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)
-7-
CHE RAJY
OMENDÁRÕ GUARE
(Ohomíva
Arq. Arturo Herreros - pe)
La ñane famíllia niko peteĩchante jahayhu—
oñepyru he’i tio Rréi ha
ohoreíma hese— La sy ha túvape guarã la famíllia peteĩchapa. Ndaikatúi ombojoavy. Sapy’ánte niko ku ijatrrasadomivévape ha’ete ku ñambojeroviavéva, péro upéva ndaha’éi jahayhuvégui, síno jaiporayhu rekovéguinte.
ohoreíma hese— La sy ha túvape guarã la famíllia peteĩchapa. Ndaikatúi ombojoavy. Sapy’ánte niko ku ijatrrasadomivévape ha’ete ku ñambojeroviavéva, péro upéva ndaha’éi jahayhuvégui, síno jaiporayhu rekovéguinte.
Péro katu che ha’e: ñande kuimba’e, la ñande
rajýre ñanerakate’ỹve.
Che chemandu’a la che rajy tenondere omendáro,
añeñandu’ipaite. Omenda chamígo, chegúhtope porã. Ahayhu la che jernorã. Karia'y rregular
chamígo. Na’ipori ofaltáva chupe. Karia’y trravaxador ha kuimba’e hendápe.
Oiko la kasamiénto ha tuicha rofarrea. Rogueroko’ẽmba
la fárra. Upéi osẽ oho la nóvio hógape, ha pe ka’aru porã rupi, oguãhẽ jey oúvo
peteĩ karréta reheve. Ombyapu’a che rajy Anxelína la ikosamimi ha rohupijoaite
chupe la karrétape. Ojedehpedi hikuái ha che aha aakompaña chupekuéra trrankéra
peve. Upépe la che rajy otupanói chéve, che'añua ha cheretũ, ha osẽ oho
hikuái.
Apyta che ajeko la trrankérare, chamígo, apenaiténgo
ajejoko. Péro
ahecha aja pukukue pe karréta, ndoúi chéve la tesay. Upéi pe 200 metrroha
rupi ne ra’e, okañy sapy'a la karréta peteĩ ilami kupépe. Upepe ae che
añandu la che rajýgui chetyre’ỹha ha ndajejokovéi. Aju aike che kotýpe, heta... cherasẽ.
ahecha aja pukukue pe karréta, ndoúi chéve la tesay. Upéi pe 200 metrroha
rupi ne ra’e, okañy sapy'a la karréta peteĩ ilami kupépe. Upepe ae che
añandu la che rajýgui chetyre’ỹha ha ndajejokovéi. Aju aike che kotýpe, heta... cherasẽ.
Upéingo ndofaltái jeýma arã la jurumby’ýi
omombe’úva, ha oñepyrũ lo mitã otalla che rehe. Okorre la tálla, ha peteĩ la viéxa
sánto árape, chembojaru avei la che jérno. Upérõ ha’e chupe:
— Ãgante nde ava reikuaava’erã avei ndeave.
Ñandejára ome’ẽrõ ndéve ne famillara kuñáva.
Ha upéichante opa.
Ha péina ramoite oguãhẽ chéve la notísia omendataha
la che ñéta tenondere. “Reime porãko reína mitã Sotélo” —ha’e chejupe— péina
oguãhẽ ára ajedekitávo nde rehe.
oguãhẽ ára ajedekitávo nde rehe.
Pya’e añembosako’i ha atutu Mbatovi rapére.
Aha atopa la xentekuéra ovy’apa. Tuicha la prepáro. Mba’evete nda’éi la che jérnope.
Oiko Ia kasamiénto. Tuicha la fárra. Ijaty lo amígo, ovy’a, péro che
ahechakuaáma; mitã Sotélo oñemoha’eño mante. Ndahovajerái voi.
Aha aiporavo la asádo iporãnguete peteĩ
ivasiokue pehẽngue porã ha
aru. Ha ha'e chupe:
aru. Ha ha'e chupe:
— Péva aru ñandéve guarãite mitã Leonardo; eju
ja’u kompañéro pórke ñande la javy’aarã chamígo ko nde rajy omenda porãitére.
Ha’eko hesaraipáma la yma guarégui. Si
cherehénte la ñuatĩ upérõ
opyta. Ou oguapy che ndive ha he’i chéve:
opyta. Ou oguapy che ndive ha he’i chéve:
— Ejeservi katu nde che suéyro; epena’ỹ che
rehe; che ãga upéinte ha’úne.
— Péro ñandéve guarã niko chamígo aru; anína
chemomarãtei - ha’e chupe.
— Chedihkulpákena che suéyro, amombe’úta
ndéve; ko’ãgaite ramo
ni che rendy ndaikatúi amokõ’aina — he’i.
ni che rendy ndaikatúi amokõ’aina — he’i.
— Peína ãga reikuaa nde ava — ha’e chupe — ha
amomandu’a chupe la
yma guarére.
yma guarére.
— Ajekivokamboraka’e chamígo, pórke tuicha mba’e
la ñande rapicha
sentimiénto — he'i chéve —. Ha la famíllia rayhu tuichavéntema, pórke osẽ
porãva ñande rógagui ñambyasy, ha la osẽ vaívare katu piko mba’eichaite
jasufríne — he’i mitã Sotélo — ha hesaysaymane katu.
sentimiénto — he'i chéve —. Ha la famíllia rayhu tuichavéntema, pórke osẽ
porãva ñande rógagui ñambyasy, ha la osẽ vaívare katu piko mba’eichaite
jasufríne — he’i mitã Sotélo — ha hesaysaymane katu.
-8-
OÑEPOHANO
VAKA KOSE
Ñande niko ko vállepe heta mba’e voi oĩ la
jajapóva alrreve, ku gua’i pórtepe.
Péina hína pe kokue ñampiketa, ha la vaka
jareko nandi; japoi ñúre térã kállare okaru haguã, ha heta vése oho ojapo
perxuísio.
Che ahecha pe Itapúa kolóñare umi vríngo oreko
la animal pikétepe, ha la kokue katu nda’isérkoi. Ha upéva che ajuhu oĩ porãve,
pórke la kokue ndohomo’ãi mamove ha la vaka katu ojagarrakuaa la vísio vai,
ñande yvypóraicha, ha la ivísiova hasýma idomina. Oĩ voi ku ñe’ẽnga he’íva:
kuña reko vai ha vaka kose rejuka mante ipohã. Upéva he’ise: la vaka kose
na’ipohãi.
Péro ramoite amo Jakura’ápe lo mitã ojuhu la
vaka kose pohã. Oiko chamígo ku Xose Mariápe opersegi peteĩ Luchi rymba vaka
jaguane. Chakeko la Xose María imba’apo’i voi anga, mante rei la ikogamígui
ojapo sarambi. Ha’éngako apa’ápente voi omongora la ijavatitymi. Moõ piko aipo
alámbre repyrã orekóta ko próximo.
Ojekexa la ijárape chamígo tiémpo porãre; jáma
katu odenunsia polisiápe. Ojererahájepi mombyrymbyry la vaka oñemoĩ pikétepe,
péro iko’ẽ jey Xose Maria kokuépe.
Upémarõ oipyhy peteĩ pyhare ojura ha otambea
atã. Oho ojogua un lítrro kerosen, ha oñapytĩ huguáire, hatĩre, ha opa
inambíre, trrápo tujakue orekóva. Upe kokuépe voi oiko la operasion tata. Máhke
hendy jováivo, mitã Xose Maria oity un machetáso la isovéope ha ujuhuséjeko
tape la vaka guãiguĩ.
Osẽ chamígo odihpara pe vesindáre la
hendypáva. Hasẽ soro pe animal poriahu; sokórro ojerure. Ha poloméno 200 jagua
ojepo’o hevikuáre.
Umi guãiguĩ itie’ỹvéva upe pyhare
oñembo’énera’e mbohapy rrosário, pórke he’i hikuái: “Pévama la mba’epochy, Pa’i
imandu’ahague. Oiméne komáe añete la ñañehundipátama”.
Péro avave ndohechái mba’eichaguápa la vaka,
mba’e pélopa. Umi ohechava’ekue, hesaraipa jey. Oĩ he’íva voi: “Ndaha’éi vaka
ni kavaju”.
Upéiko opa. Luchi ndojepy’apýi pórke oraha
ramoite Tevikuary kóhtare oheja la hymba vaka jaguane; ha oiko chugui tesarái.
Péro ramoite pe amo Tatukuápe oiko jeýma peteĩ
ñemondyiguasu upeichagua. Mokõi maihkador jeko ojuhu ka’aguýpe peteĩ animal
ojoguáva vakápe, péro ndaha’éi. Ipartikularetemíjeko la vícho. “Ikatu péva oime
la mba’epochy, péro oremboduda jey pórke nahatĩri ha ndahuguáiri”, he’i hikuái
oúvo. Ivaietemíjeko. Pe hova kangue jeko okapete voi morotĩ ojehecha. Ndohechái
ha nohendúi jeko la animal, ha pe hakamby pa’ũ katu ndaje arádo rapykueréicha
oñembovopa.
Heta jeýma la kurióso ohóva ohecha, ha umíva
apytépe avei Luchi, oho otopa la hymba vaka jaguane. Ha imárka orekógui
ipalétarente opilla. Ha la takate’ỹ ha mohopĩ niko chamígo tuicha. Oipyhy ko
karai ojuka ha ogueru la ho’okue, aipo tovende ndaje la xéntepe. Péro moõiko
chamígo ni un kílo ovendéta. Si eguatápy chamígo, pe ivesínope okombida un churráhko
ha upéva oipyhy oñotỹ la so’o pono ho’u hymba jagua.
Inembátamarõ la so’oita oĩva gánchore niko, ou
Xose Maria he’i chupe:
— Mba’ehátepa karai Luchi nereme’ẽi chéve
taraha tamosesína. Chéko nda’umo’ãi añete la aipo vaka maldesído ro’okue; péro
la jaguápe ame’ẽhaguére niko cheperdonáne Ñandejára.
Ha upéicha Xose Maria okovra’imi iperxuisioita
heta áño ojeperxudika rire.
- 9 -
OMANO NE
RYMBA VAKA PARA
(Che
sýpe, amomandu’apotávo hembiasakuére)
Entéro trravaxador chamígo jahayhu pe ñande
trraváxo. Péro oĩ la itrraváxo ohayhuvaíva, ha upéva na’iporãi.
Nderehayhuvaiva’erãi la nde trraváxo che sovríno, pórke ikatu ndeperhudika. Che
ahecha pe itrraváxo ohayhuvaíva ndohayhuporãi pe itrravaxokue. Na’itiempovéima
oñangareko haguã itrravaxokuére. Umichagua tapicha ombotapykue hogapy,
ifamílla, ha ni ijehe noñangarekovéima pórke ha’e omba’apova’erã katuete.
Che chamígo upéva upe deféyto añoite ajuhu la
lopi Demésiore. Upevaguitamante la
itujakue ou imboriahu, pórke pévako karia’y omba’apova’ekue tiémpo porãre.
Ndaha’éi chamígo nde ru haguére ni amboalavaségui che rapicha. Che akakuaa
hendive. Chemitãguasúrõ la che sy cheme’ẽ chupe chembo’e haguã trraváxore; ha
ha’e ojapo chehegui karia’y. Aiko chupe de guáino. Yma niko la guáino peteĩ
ajudánte; ko’ãgante niko opyta kavaju moñanihára ramo. Heta mba’e chembo’e ha
upéva a’agradeséva chupe pórke ovaléta chéve amano meve. Upéi aju amenda la ipríma rehe ha he’i chéve:
“chekovra hepy nde ava”. Upéicha chembojarúmi.
Upérõ romba’apo la ovráxepe. Ronohẽ yvyra
ka’aguýgui kárro guasúpe. Heta oguereko
la kárro porã, ha la hymba guéi porãvéva Demésio Sarratéagui nda’ipóri pe Juty
departaméntore. Ha’e oheka voi ha ojogua la guéi porã toĩ oĩhápe ha tovale la
ovaléva. Heta oĩ he’íva hese: “Karia’y guápo”; péro che ha’e chamígo mba’éreiko
nda’iguapomo’ãi ko iñerramiénta porãva. Ha upéi ave, na’oimeraẽva avái la
ikarréro. Ha’e oiporavo la karia’y guápo. Péro niko chamígo, ha’eháicha ndéve
aína… ohayhuvai la itrraváxo. Péva niko la omba’apo jave hína nere’amolehtaiva’erã
voi mba’evetére. Nanerendúi voi. Nopenái
voi mba’evére. Ta’iku’i la opẽva ha tomano omanóva chamígo, ha’e itrraváxo
ndohejamo’ãi ndéve mbyte rupi rei. Chemandu’a porã peteĩ ára, rosẽta jave roho
ka’aguýpe, oguahẽ oúvo peteĩ vesíno ha he’i chupe:
— Oiméngo karai Sarratéa peteĩ ne rymba vaka
para opa’ã amo yvy susũme kuehe guive; ha aju ramo chamígo ro’avisa pórke aimo’ãkuri
osẽ jeýta, péro iko’ẽ upépe, poloméno una júnta guéipe mante renohẽta.
— Ha iporã — he’i ha’e — aagradese ndéve, péro ipituvárõ tomano. Che ahava’erã amba’apo
pórke areko la chína ha heta la avara’y omongarúva.
Ha rosẽ roho. Romba’apo todo el dia. Traváxo
pohýi péro traváxo porã rojapo. Rojere pe ka’aru porã rupi; ropoipa ore rymba guéi
ha roportiju. Upérõ he’i chupe Páulo Lehkáno:
— Iporãnguete ñanohẽ che patrón, poloméno
regana kiñénto patakon ko ehte dia.
Oñe’ẽ mboyve lopi Demésio osoro chupe ña Voni:
— Mba’éiko he’ise la 500 patakon ogana upépe
ha ápe operde mil; pórke aje’i la dóse guive oguejy yryvu la che rymba vaka
hovéra porãitére. Mba’éiko hasykue la
mokõi guáino ha una júnta guéi omondo onohẽ sapy’aite. Che ndaikuaái mba’épa
opensa ko karai.
—Omanotantera’e— he’i lopi Demésio —.
Hi’araguahẽ. Upépe ha upéicha omanova’erãra’e. Ha upéi ave la viéha,
jarekóguinte omano ñandehegui. Oreko’ỹvagui nomanói.
— Aipotáko che — he’i ña Voni, ha osẽ oho
upégui.
Upe guive ore roiporu ñe’ẽnga ramo. Oimeraẽva
trrúkope roperdérõ ro’e ojupe: “Omano ne rymba vaka para”. Ramoite katu ko aipuru
jey upe ñe’ẽ. Ou he’i chéve che ra’y Soílo:
— Chexodétamante papa la che patrón pórke
ndahavéima arrekeri; chemonguerái, ha upéi ave ajuhu jeýma peteĩ trraváxo porã
ha añepyrũséma.
— Ndéngo che ra’y la péicha reikórõ, omanóta
ndehegui ne rymba vaka para — ha’e chupe — ha ambojoapy:
— Ndetrravaxokue
nderehejarei— va’erãi avavépe. Upéva nemdojéta va’erã. Ndaha’éi mba’eve la un
dia térã do reperde redefende haguã pe úna semána repy. Ani che ra’y rehayhuvai
la trraváxo. Upéva rejuhúta tódo tiempo. Ani
ndetarova la pláta ñeganáre. Pláta gana ndahasýi. Oimeraẽva itavýva
ogana, omba’apóma guive. Péro na’oimeraẽvai oaprovecha pe itrrvaxokue;
na’entéroi omorrendi. Ndahetái oĩ la iganánsia omoñemoñáva, porke upéva la
hasýva. Hetave oĩ la omba’aposénteva, tarei jepe; ha upéva peteĩ vísio avei.
Patrronkuéra upéva oikuaa porã ha ixodídova oiporumeme mboriahúre. Ikatúrõ che
ra’y, médio diánte emba’apo, ha upéi eñangareko ndetrravaxokuére, ani
oñehundítei. Trraváxo ko nda’ifáltai. Trravaxokuénte la ifáltava.
Suscribirse a:
Entradas (Atom)