Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

Mostrando entradas con la etiqueta Tio Rréi Kasokuerakue. Mostrar todas las entradas
Mostrando entradas con la etiqueta Tio Rréi Kasokuerakue. Mostrar todas las entradas

sábado, 25 de julio de 2015

AIKOVAI PETEĨ DOYTOR NDIVE ha IPARTIKULAR HA IGÓRRA (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)

- 19-
AIKOVAI PETEĨ DOYTOR NDIVE
(Ohomíva Dra. Beatriz Herreros Usher-pe, tio Rréi pohanohare)

Arrenega ajúvo sovríno chamígo. Tuicha rojoavy peteĩ Doytor ndive amo Preisiónpe. Ko’ẽ mboyve chamígo aha anohẽ la número ha la dóse ndínrõ ae oñatende che rehe. Trrakeko chetujáma aha upépe cheñembyahýi, che’yuhéi, chekane’õ, ha hi’arive mba’asy reheve.

La diérõ ae chamígo oñepyrũ oñatende la Doytorkuéra. Péro moõ piko oreko la ikorasõ ko’ã xénte. Ñandejukapáta niko péicharõ, ñanemonguera rãngue. Ãva niko nome’ẽi ndéve alívio ni sokórro ni ehperánsa. Ha la rehpéto ramo katu, dioselopáge voi.

Entéro ko’ãva ha heta mba’eve ha’e la Doytórpe. Heta alala chupe. Sikéra upéva reheve tasẽ ha’e voi kuri aikévo.

— Chedihkulpa chamígo Doytor péro ndéve mante ha’éta — ha’e chupe — Nde peteĩ siudadáno de konsénsia, rerekóva rrehponsavilida, ha che ndaikatúi ha’e mba’eve la Sekretaria’ikuérape pórke umívango taheréi, tembiguái, ndorekóiva kúlpa ni rrehponsavilida. Ajevérõ cherendútamante chamígo. La pyéulore ndaikatúi péicha ñañembosarái — ha’e chupe — ha upéi apoi chejehegui, hetaiterei mba’e ha’e chupe.

Oguapy cherendu. Upévamanteko la iñarandúva ndive la igúhtova. Nerendu; pórke ore itavýva noroñohendukuaái. Tekove tavy voi voi ipochy. Ha guéno, ha cherendupa porã ha he’i chéve:

— Nerrason che ru, péro péichatamante pórke ore mbovy, pendereta orehegui ha ore rasapa la trravaxo. Ko’ãga eñetrrankilisa. Ñañatendéta nderehe “de la méxor fórma”, pórke nde veteráno de gérra ha no sólo rereko derécho médico gratuíto síno rereko avei derécho oñeñatendeporãvo nderehe. Upearã la ñane goviérno omoĩ la léi pende favórpe. Upéva ja’agradeseva’erã.

Upéva ñemo’ã ku chemoñeko’õivéva, si cheruguyraku voi aínapy, ha ha’e chupe:

— Chedihkulpa chamígo, péro upéva ja propagándama; ha la propagánda jaikuaavaerã moõpa japoi. Ndaha’eiarã ñande rapicha rováre. Upéva oreko henda. Nde chamígo natekotevẽi rejapo propagánda avavépe rekaru haguã, pórke nde peteĩ profesional; heta rehtudia, rejesakrifika, ikatu haguã revivi ndetrraváhogui. Mearã voi chamígo pehtudia la oiko jeýtarõ pendehegui la sepilléro, terã pemonda jeýtarõ pemongaru haguã pene famíllia. Umíva pehejavaerã umi iprofesion’ỹvape, terã umi iprofesion ramõ jepe nda’ikapasidáivape. Péro nde chamígo rereko kapasida. Upévagui oiméne reñemoĩ ko’ápe. Upévarente ha’e ndéve. Che chamígo la iñarandúva umi do kósa ndaipotái ojapo, pórke itrríhte. Ndaipotái omonda ha ndaipotái oporosepilla. Itavývape aperdona pórke alomexor ndorekói máichapa ovivíta, ha entéro javivise.

Péro ndapévai la ha’eséva kuri ndéve síno kóva: La ore derécho chamígo ndaha’éi gratuíto, ereháicha nde. Nda’ipóri voi la derécho gratuíto mba’evéichagua. Ndaikatúi oĩvo, ha oime ramo ndaha’eichéne derécho, oiméne ótrro héra. Ore romereséguinte chamígo oñeme’ẽ oréve la derécho. Roguerekógui “mérito en servísio de la pátrria”. Ndaha’éi ore porãgui ni ore jukýgui. Ha’e la agradesimiénto ramo katu chamígo, che che’agradesidoiterei pórke chekatóliko, péro antendeháicharõ, la nde derécho ome’ẽva ndéve pe natekotevẽi re’agradese, pórke upéva ndaha’éi favor, upéva derécho. Upéva idevérnte okumpli. Ha entéro chamígo jareko uligasion ñame’ẽvo ñande rapichápe iderécho, ha nañaha’arõiva’erã upévare agradesimiénto. Péicha che apensa chamígo Doytor, ha ikatu ajekivoka pórke chetavy; péro la rason entérope ome’ẽ Ñandejára. — ha’e chupe ha apu’ã asẽ haguãicha. Upépe che joko ha ojerure porãite chéve tajechauka katu ha tamombe’u la che mba’asy chupe.

- 20 -
IPARTIKULAR HA IGÓRRA

Che chamígo chetavy péro ahechakuaa la sivilisasion mombyryha gueteri ñandehegui ko Paraguáipe.

Oĩ la kósa oje’éva hendape’ỹete voi, ha umíva umi ñe’ẽ reheguáva mokõi ha’e: la “partiku” ha “siudadáno”.

Militárpe guarã la partiku ndaha’eiete voi mba’eve. Hogueguyrete voi. Ha upéva piko mba’e sentído oreko. Añeĩ piko chamígo ñande sy ryégui ñasẽvo enterovéva ndaha’éi partiku. Terã piko oĩme la onaséva voi militar. Nahániri chamígo. Péro ha’ekuéra oñembotuicha ha oporoapo’i. Che ndaikuaái mba’upépa. Michĩete ha he’i: Mba’éiko pe partiku orreklamáta; partiku nda’íderéchoi.

Ha upéicha avei reguahẽrõ komisariápe ha he’i ndéve komi: “Nde, nde siudadáno”, ja rentendemava’erã; “nde, ne vandído”, he’ihína ndéve upéicharõ.

Chupekuéra guãrã chamígo la siudadáno vandído ha la patiku peteĩ infeli, ovale’ỹva mba’everã.

Eguatápy chamígo mba’érõpa ojerereko la siudadáno particular; la óga jára. Pórke peteĩ tetãme, chéverõ guarã, la óga jára teete hína pe siudadáno sivil. Upéva rérape ojejapo la léi ha enteroite mba’e. Umíva rehehápe oñemoĩ la exérsito ha la polisia. Ha upe óga jára la patrron. Ha’e la opagapava’erã enteroite mba’ére, si upevarã oĩ la impyéhto.

Péro ñane retãme nda’upéichai oñentende. Ápe la tetã rembiguái katu la omandáva. Che ndaikuaái pe górrapa la oporomoakãvaíva terãpa mba’e.

Pérongo chamígo aikuaágui ha’e ndéve, la igórrava itirovai, imaltiron. Ndorekoiete voi rehpéto pe imongaruháre. Omaña voi niko nde rehe amoite sérro ru’ãguirõguáicha, ha piko upéva mba’ére.
Ãva la chéve nahesakãiva. Ãva aipota la iñarandúva ohesa’ỹjo chéve. Pórke chamígo, ãva ã mba’e la ipartikular ha igórrava ko ñane retãme. 


martes, 14 de julio de 2015

AMONDÉRÕ GUARE VERDE’O, CHEMONGAVAJU KOMI ha CHAKORE NDOIKEVÉIMAVA’ERÃ POLÍTIKAPE (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)


- 16 -
AMONDÉRÕ GUARE VERDE’O

Yma koronel Cháve omandárõ pe “La Vo” pe, ome’ẽ chéve peteĩ ekípo verde’o ipyahuetéva.
Amonde ha aiko heseve, médio ku chechúhko róncho voi aikóvo.
Upéi peteĩ viáxepe ojupi la koleytívope peteĩ sarxento’i, mokõi soldádo reheve, ojerure dokuménto. Anohẽ la che karne ambohasa chupe. Omaña hese ha he’i chéve:
— Rerekópa ótrro dokuménto, don.
— Mba’e dokumentovépiko chamígo reipota — ha’e chupe —. Chéve guarã nda’ipóri ovaleveva’erã la karne de veteráno de gérragui. Ndépa chamígo moõ rerresivi la ihtrusion.
— Péro nde remonde unifórme militar, ha upéva proivído la partikúpe. Upevarã rerekoarã dokuménto militar — he’i chéve.
— Ha mávaiko chamígo la imilitarvétava chehegui ko Paraguáipe — ha’e chupe ha ahave hese. — Do áño aservi kuartélpe ha upéi trre áño atyryry pe Chákore; ha areko dokumentádo chamígo, ndaha’éi chejapúva ndéve. Ha nañemosẽiva’kue la exérsitogui chamígo, sino añemboahasánte a la rresérva. Upéva he’ise oñeme’ẽ hague chéve peteĩ permíso puku porã, aha haguã che vállepe amenda, añafamilla ha amba’apo, miéntrra nda’ipóri gérra. Péro oiko jeýrõ la gérra añehenói jey arã. Che chamígo ndaha’éi partiku. Upéva nde reikuaava’erã. Sa’i voi la partiku oĩ ko ñane retãme. Ore itavýva soldádo kompermísonte ha iñarandúva guive ofisial kompermíso. Entéro chamígo ñaime ligádo al exérsito ha amo ipahápe ko ñane retã peteĩ kuartel guasúnte voi. Opa umívare niko ñande ndaikatúi gueteri jajotrrata kómo siudadáno. Poloméno ne’ĩra japo’o. Ajevérõ chamígo areko derecho la verde’o amondévo ha ikatu voi arekove derecho ndehegui, pórke la servisio che arekóva nde ndererekomo’ãi pórke nemitã gueteri. Ha ndovaléi chamígo che’ofende pórke mediante che,  ha che kamaradakuéra,  nde avei remonde la verde’o; neremondéi voli chaketílla sa’yju.  Ore chamígo la verdo’ópe rome’ẽva’ekue la glória ndaha’éi peẽ ko’ãgaygua. Ko’ãga rupi ko pendekyrapa pórke ndapejapói otrra kósa, máhke pekaru ha pedefila. Ore, el úniko defíle roikuaava’ekue la el 22 de agóhto deláño 35, xeneral Ehtigarrívia ore renonde ha Doytor Usévio Ajála pálkope. Umíva umi orgúllo chamígo peẽ pendesuérteva’erã pehupyty haguã. Amalájatamora’e chamígo.

— Ndovaléi don neñe’ẽguasu — he’i chéve.

— Cheñe’ẽguasútamente chamígo pórke la verda tuicha voi — ha’e jey chupe — ha ore chakoréva,  ndaipóri mba’érepa roñemomirĩvo avave renondépe. Che ndahái ro’amolehta ne ofisínape; ha ndépa mba’ére chamígo reju reporoamolehta ko tapépe. Ore roime de viáxe chamígo, lomímo ke roiméva oretrraváxope. Mba’éreiko napeñe’organisái ha pekontrrola la dokuménto káda pyéulo ha káda kompañíape.  Mba’e piko hasykue meẽme ko penderetaiteíva ha pende suéldo porã porã. Ore ko sin suéldo rodefendeva’ekue la Cháko. Upépe nda’ipóriva’ekue soldádo oha’arõva me paha ni kuarahyreike. Ni ofisial ndohechái la isuéldo pórke mba’e la plátagui ojapóta pe ka’aguýre.  Máhke sólo neko’ẽ jey haguére re’agradese Ñandejárape káda dia kompañéro. Ha la tiempo de páhpe perekopa la fasilida. Pituvágui mante ko’ãva ojapouka peẽme la penderuvicha. Ñemo’ã asaltánte peiko pehenonde’a koleytívo ko’ã tapére.  Peme’ẽmiveva’erã rrehpéto pende jupe peipotárõ la ñande axérsito okonserva iprehtíxio — ha’e chupe.

Hova hova la sarxénto’i ojere oguejy ha oñembojajoa la pasaxerokuéra chepojopy. Nipo heta la arriéro idokumento’ỹva ouhínara’e ha ojelivra hikuái la arxélgui.


- 17 -
CHEMONGAVAJU KOMI

Ako kuehe chamígo oiko cherehe peteĩ mba’e ideguhto’ỹva. Ajépa niko ijatrrevidoite ko’ã polisia ko’ãguaygua. Ãva piko mamógui osẽ. Moõgui oñembou ñandéve, ñañeporanduse voi.

Ahasa ahávo peteĩ asaje rei pe amo Tatukua’i polisia renonde rupi, ha trrakeko haku chamígo, ombopu chéve píto la soldádo. Ajere amaña hese ha ojepoyru chéve. Añemboja hendápe ha he’i chéve: “Komi nerenoiuka”.

Aguejy chamígo añapytĩ la che renda ha aike hendápe. Chéko aimo’ã chekombidáta terere ro’ysã porãme mba’e, kómo ke umi karaikuéra mburuvicha añetéva pe Paraguay rupi chembojepokuaa vai.

— Guendía señor Alkálde — ha’e chupe —. Ha ndachesaludái voi.

— Mba’eichaguáiko nde, nde siudadáno, nemaledukadoitéva — he’i chéve.

—Mba’érepa chamígo ere chéve upéva. Mba’épepa ajefalta ndéve — ha’e chupe.

— Ndachévei rejefalta sino a la ititusion — he’i — Nderehechái piko pe vandéra pépe ovevéva, ajeve neremboguýinte jepe pe ne sombréro apasuru. Mba’éichaiko la ndetujáma ha ndereikuaái la edukasion — he’i chéve.

— Tuicha rejekivoka alkálde chamígo la reimo’ã ramo upéva la edukasion — ha’e chupe —. Pe nde rapicha ndesaludávape la resaludava’erã rehechauka haguã la edukasion, ndaha’éi la trrápope. Por máhke orrepresenta ñande retãme chamígo, la vandéra peteĩ trrápo; ndoikuaamo’ãi chépa asaluda terãpa ndasaludái. Ha upéi ave komisário, la jaháta ramo leietére, por xuhtísia, ndachéi la asaludava’erã la vandéra paraguájape, sino ha’e chesaludava’erã chéve, pórke che idefendehare Chákope. Mediánte che, ha’e ovevehína pépe. Che’ỹ rire vandéra voli oĩarãmo’ã hendaguépe. Ha’e odeve chéve finésa chamígo, ndachéi chupe. Ha nde avei alkálde, nemitãguinte oiméne tuichaite rejekivoka, pórke oimearãngo nde’ehtudiomi. Anichearãngo la chéicha ndereleeiete. Ajevérõ chamígo, releemiveva’erã la ihtória, reikuaa haguã máva mávapa la ñane vandéra defendehare. Pe 3 áño pukukue rejapyhara ñuatĩndy, y’uhéi, ñembyahýi ha kane’õ reheve, remuña voli terã redihpara chugui, chamígo, ja ovaléma. Mediánte ore chamígo nde nandechaketílla volíri, tamombe’u ndéve. La ndehuisiomi rire nache’amolehtái va’erãmo’ã ko’ã výro reíre. Péro Ñandejára chamígo operdona ijukaharépe ha chépa mba’ére noroperdonaichéne kómo krihtiáno. Ha katu niko ankargáta ndéve reheka haguã ótrro hendápe la edukasion ha la patrriotíhmo. Anive la výro reípe peheka pórke nda’upépei oĩ. Mba’éreiko chamígo ndapejapói kósa ideprovechoarã pene paisánope ha peiko ovale haguãicha. La unifórmeko chamígo pe vandéraichante avei orrepresenta al Ehtádo, péro peẽ pedevirtua la unifórme. Ndapeikuaavéi la rehpéto. Peiko peperhudika omba’apóvape ha mondahápe peñakãity. Una láhtima chamígo la ñane retã. Ore veterano noromereséi ko’ã mba’e ore rekove apỹime. Rombyasy chamígo ha rogueraháta ore sepoltúra peve ko’ã mba’embyasyeta.

Ha ovalémante chamígo che’ofende pórke chetujáma; mbyry’ai vai ha aime de trraváhope.

Péva ha’epávo chupe ajere amoĩ che akã rehegua ha asẽ. Mba’eve vera nde’ivéi chéve. Opyta hatã upépe ñemo’ã umi ta’anga yvy.


- 18 -
CHAKORE NDOIKEVÉIMAVA’ERÃ POLÍTIKAPE

Che ha’e chamígo oĩha heta la ore kamaráda ojekivokáva. La ñapensa porãrõ jajuhúta naiporãiha la chakore oike polítikape. Ore ramo umíva rohasapáma. Rojapopamava’ekue ore la orepolítika, ha la ko’ãga oikéva oñemongy’a reíma. Ore roiméma enteroite aty ha Partído ári. Ore trrikolorntemava’erã la ore vandéra. Ore chamígo, he’íva umi iñe’ẽkuaáva, tetã rrelíkema.

Péro heta kamaráda oĩ la nontendéiva péicha. Oiko oguahu politikokuéra rapykuéri, ojerrevaxa, ombopuka ijehe xénte. Mba’e nesesida piko chamígo ore roguereko rosepillávo avavépe. Máva piko la imeritovétava orehegui. Ko’ãgaite ramo nda’ipóri, pórke la ore ruvichakuerakue Chákope omanombáma, ha ni oikovérõ noikotevẽi la sepilládare; mba’ére; ha pórke oreko mérito suficiente avave ikatu’ỹva onega. Ha upévako oime avei — he’íva aipo arriéro imandu’áva ikáña ryrúre — ndorekóiva méritonte la sepilládare oikotevẽva. La orekóva chamígo nanderejái voi resepilla chupe. Ndohechaséi voi la hapicha ojerrevaxárõ henondépe. Idelíkado voi. Ha la polítiko mba’e ou ndesepilla katu niko guéla-guéla chamígo. Upévagui engañove nda’ipóri. Entéro jaikuaa. Ajevérõ idelikado’ỹva mante umíva o’aseyta.

Upévare che ha’e: La sepíllo opororrevaxa voínte, taha’e ipuruhápe terã irresivihápe. Mokõivévape orrevaxa. Ha la polítikape heta la sepíllo. Che ndaikuaái péichanteva voípa terãpa ko’ãgante oĩ de móda.

Ajevérõ chamígo la ore kamaráda ko’ãga oikéva terã nosẽiva la polítikagui, ha’ete mímo ojerrexaha, ha anichéne oikotevẽgui, síno oñe’envisiágui. La vísio niko heta, aje; ndaha’éi káña añóte, ha guéno, ha peteĩ vísio avei la jagua guahu. Oĩ la oguahuséva ha oĩ la upéva ohenduséva.

Entéro mba’e iporã chamígo, péro la ore chakore roiko roguahu la politikokuéra apyte rupi, che ndajuhuporãi.

Che upévare yma ndahavéi la asambleaha rupi, ni oje’útarõ so’o kyra. Ndaha’éi anegágui che Partído ni añemyrõgui hendive, ni akyhyjégui. Na’ápe che pañuélo chamígo, che ajúri; péro ame’ẽ che lugar chejupe, ikatu haguãicha oĩrõ nesesida, añehenduka kolorádo ha liverálpe, ha entéro paraguájope, kómo veterano de gérra, pórke ore rorrepresenta la unida nacional.


martes, 5 de mayo de 2015

CHE PAÑUÉLO HA CHE KOLOR, MBORIAHU NDA’IPARTÍDOI ha ITAXÁDA HETAVEARÃ NARÁNXA MBURIKÁGUI (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)

- 13 -
CHE PAÑUÉLO HA CHE KOLOR

— Mba’érepa chamigo ko ndeliveralete. Oimépa nemongaru mba’e la Partído Liveral ajeve ndereipe’ái nde ajúrigui pe pañuélo hovy — he’i chéve peteĩ koronel retirádo pe amo “La Vo-pe” ako kuehe.

Oréngo upépe tuja atýra roime opaichaguápy, ha che katu výro voi, la che pañuélo ndaipe’ái voi ni váñope aha haguã. Ha nipo ohechahikóni upéva ra’e la koronel, si la iñarandúvagui niko nokañýi voi mba’eve. Ha’e… médio ku chesopresanunga, péro asẽ ha’e chupe:

— Reikuaasépa mi koronel chamígo, tamombe’u porã ndéve.
— Aikuaase chamígo, upévaguima voi aporandu ndéve — he’i chéve.
— Ha kómono chamigo, amombe’úta ndéve — ha’e chupe, ha añepyrũ: “Che ko mi koronel ahava’ekue la Chákope orexanoite. Inosénte ha animal chamígo aha. Umi tiémpope katu nde reikuaa, ñanemitã are voi. Ha che katu apárte analfavetoite voi anga. Ha… roñepyrũta ramo guare la hendyetéva niko, peteĩ pyhareve, oremoformambaite la trrópa roĩva guive upe Kamáchope. Nipo oñemoñe’ẽta hína ra’e oréve la komandánte divisionário. Upéva hína, nde katu oiméne raka’e reikuaa, la koronel Kálo Fernánde. Karia’ypaite… chamigo ñande rapicha. Imba’énte ñame’ẽ chupe. Ha iñarandu… Ñandejárape a’agradeséva chamígo umichagua paraguájo rova ohechauka haguére chéve ko múndope. Ha guéno, ha omanda oréve la ore ruvicha “atensión presénte”, ha he’i:
— Péina oñemoñe’ẽta peẽme huláno de tal —. Nachemandu’ái upérõpa mba’e xerarkía oreko; péro kuehe guaréicha chemandu’a chamígo pe husil rojokórõ guare hína ore po jováipe ha pe mburuvicha he’i oréve péicha: “Pehechápa lo mitã pe ñande poyvi ovevevahína pépe. Pehechápa orekoha mbohapy kolor. Péva pe poyvi orrepresentahína ñane retãme. Oiméne pende apytépe ohayhuvéva pytãva, ha oiméne ohayhuvéva hovýva, ha oiméne avei ipartido’ỹva, umíva opyta mbytépe, ja’e chupe morotĩva reheve. Péro ñande ndajajúi ápe ñadefendévo mba’evéichagua Partído. Ñande jaju ñadefendévo ñane retã Paraguái. Ajeve ramo,  ñaimeva’erã ko’ápe de lo trre kolor. Upéicha ramo añoite ñande ñarrepresenta al Paraguái. Ha paraguájova guive ñaimembaiteva’erã. Ha ñaimeva’erã ojoyke’ýicha oñondivekuéra. Ko’ápe lo mitã opa la kolor ha ñamopu’ã sólo ñande trrikolor. Péro ani avei peimo’ãtei pe vanderaha la tetã Paraguái, ha jajuha ñadefedévo pe trrápo. Nahániri. Pévako peteĩ símbolonte. Ñande oñondivekuérako la Paraguái. Ñande oñondivepa. Ha ñande la ñañedefendétava paraguajoháicha. Ñadefendéta ñande rataypy, ñande rogapy, ñande kokue ha ñane famílla. Ajeve ramo lo mitã, peñongatu penekorasõme la pende kolor; ha ikolor’ỹva gueteri tolexi ikolorã ñane vandéragui ha toñotỹ avei ikorasõme. Enteroite kómo siudadáno ikatu jareko ñande kolor, péro ñamboykeva’erã ãicha jave; ko’ãga ñaime en gérra ótrro tetã ndive lo mitã, ha péva ndaha’éi ñombojaru. Ko’ápe ñaikotevẽmba ojuehe. Ko’ápe oñekotevẽ enteroite kolor mbojeroviaha rehe, paraguájova guive”.

Upe ramo che, mi koronel, alexiva’ekue la hovýva la che kolorã. Ndaha’éi cheliverálgui katuete. Kóva ko pañuélo rehe oĩ chamígo la che kolor; la kolor che ahayhúva ha araháva che korasõme. Péva chamígo ndaha’éi che Partído; péva che kolor, ha upévare péina areko che ajúri. Ndaikuaái chamigo ajapo porãpa, péro che, umi rupi ahenduva’ekue mante asegíta pórke ndache’ehkuelaiete. Oime rire antende vai, a’agradesetereiarã ndéve chamígo cherenohẽ ramo tapépe — ha’e chupe.

— No… don Kavréra chamígo, oĩ porãiterei la upéicharõ, rofelisita — he’i chéve —. Ha ha’e jey chupe:
— Péro oĩ ótrra kósa. Nde reporandu chéve, chemongarúpa la Partído Liveral, ha upéva avei tekotevẽ a’aklara ndéve. Che chamígo cheliveral. Upéva nanegamo’ãi ndehegui ni avavégui. Péro la che Partído nachemongarúi; ha che aikuaa mba’érepa: pórke chemboriahu ha chetavy, ha la Partidokuéra oĩva iñarandúva mandyjutýnte; itavývape nda’ideprovéchoi. Ha’e “el Ehtádo” haimetete upéichante avei.

Péina nde, mi koronel, ymáma remombo la verde’o, péro lomímonte el Ehtádo osegi nemongaru, ha mba’ére, pórke ne’arandu chamígo; rereko kapasida; ha la iñarandúva patrón niko el Ehtádo, upéva jaikuaa voi. Péro chéve, araka’e ome’ẽva peteĩ mandi’o rapo la el Ehtádo paraguájo.

Ore kampiríno chamígo, nda’orekokuéirõ ndorokaruvéima. Ore sy ha ore ru rire chamígo, máhke Ñandejára ha ore kokue la ore ampáro. Upévare che ha’e: la mboriahu ndorekói ampáro, péro ha’e hetápe oampara. Che ndaikuaái oimépa la partido, goviérno terã Ehtádo, la mboriahúpe omongarúva. Ndaroviái la oiméne haguã pórke la che aikuaáva guive, ha’ekuéra katu oñemongaruka la mboriahúpe. Mba’égui ovivíta chamígo mboriahu mba’apohára nome’ẽirõ vída chupekuéra. Mba’éichaiko chéve chemongarúta chamígo peteĩ cheremimongaru.

Tovéna taraha sikéra ko ikolor che ajúri chamigo, pórke ha’eháicha ndéve ajúvo, la Partído Liveral niko ore mboriahu remimongaru, ha upéichante avei enteroite Partído.

- 14 -
MBORIAHU NDA’IPARTÍDOI
(Dr. Francisco Bazán- pe)

— Mba’érepa karai Rréi la nefanatikoite — he’i chéve peteĩ Doytor Paraguaýpe.
La xénte niko oimo’ã nefanátikogui la nde kolormi reraha nde apére. Heta karai nontendéi la kolórpa mba’ére rohayhu ore kampesíno. Péina péa, peteĩ upaichagua. Ha ha’e chupe:

— Che chamigo nachefanátikoi, cheliveral peve, upéa si. Mba’éreiko che chefanátikota chépype peteĩ kampesíno tavymi, analfavéto. Mba’e anohẽta la fanatímogui. Ahayhu chamígo la hovýva. Upéva ndaikatúi anega. Péro la polítikagui ndaikuaái mba’eve. La polítikako ndaha’éi mboriahu ñombojaruha. Upéva chamígo peẽ karai iñarandúva rembiporu. Peẽ la polítika pehugáva, ha peñogana ha pejoperde ipype. Ore mboriahu kokueséro výrogui rei roike la polítikape, pórke nda’ideprovéchoi oréve mba’evéichagua Partìdo. He’i voi lo mitã: “Polítikape ñemba’apo ha kavaju ári jeiko empélo, tevi jepirorãite”. Ha upéva añete che ajuhu, pórke la umícha oikóva oñemosantovai rei hapicha mboriahu ndive.

Moõanga piko chamígo ore roikuaáta mba’eve. Lo karai Paraguaýpe ojaposetéva ojapo la Partídogui. Oraha orahaseha gotyo, omboja’o, oipeha’ã, ojapo so’o apu’a, ha ko’ãga katu hi’ãche vori voríma la che Partído Liveral. Ha ore kampesíno ndoroikuaái mba’eve. Ore ndoroikuaái mba’éichapa ñamanexa la Partído ni maerãpa ovale. Sapy’ánte rojojukamimírõ jepe, pe vaileha rupi ka’uhápe, ha oĩ he’íva polítika káusa, umíva ndaha’éi polítikare, ni Partídore, ni sokétere. Umíva kolor rehe chamígo.

Upévare che ha’e: La mboriahu nda’ipartídoi. Ikolórnte chamígo. Ikolor peve.

Che, mba’e, la che Partído omandárõ, lomimoiténte ajehevikuape’aarã che kokuépe aka’api. Nda’ipóri korreli ouarã oka’api chéve che kokue. Ha ndahamo’ãi avei amanda mamove pórke ndaleéi chamígo. La olee’ỹva piko mba’éicha omandáta ni ipartído mokõirõ. Ni ojere jey jeýrõ. Che ndajuhúi moõpa okombeni la polítika la mboriahúpe.

Mboy kolorádo mboriahu piko oĩ ko’ãga ndorekoivahína ho’uarã 40 áño omanda rire ipartído; péro michĩete ha ojererovu pórke ndaje omanda ipartído. Oiko oporo’incha, ha upéi rehecha iko’ẽ ivesíno rokẽme ojerure un máte ka’a.

Lo karaikuéra chamígo, oipuru rei la mboriahúpe, ofanatisa rei la polítikare. Ãga ha’ekuéra oñemoĩporãmbáne ha “Lechíro” katu ipórte tujaitépe, nda’ijyvýi, nda’ikokuéi, nahembi’úi, hye kororõ, ifamillamimi hasypa, tuichamíva ohopa ótrro tetãre, ha ha’e oisu’u ohóvo tekotevẽ.

Rejekivoka Doytor chamígo la reimo’ãrõ che chefanátiko. Ndachekuaáinte. Che chamígo chedemokrátiko ha xuhtísiante aipota oiko. Upévare sapy’ante achokamimi mburuvichakuéra ndive. Ndaha’éi chamígo chembareteségui ha’éva chupekuéra anivéna peiporútei la mbarete vai  mboriahu apére. Ha’e chupekuéra pórke la mboriahu persegi ha préso nupã ndaha’éi asáña chamígo, avavépe guarã.

Ha’e jeýta ndéve chamígo: Cheliveraleterei péro nachefanátikoi. Ahayhu la che rapicha ikolorádo porã ha idesénteva, ha aguapýva voínte umichagua ndive ha’u la un kuárto káña porã, terã ambopuka chupe ipólka. Pórke ore mboriahu tavýpe guarãko, nde karai Doytor, upévante la liberta. Romoĩse pe ore kolormi ore apére ro’ofende’ỹre avavépe; rohenduse pe ore polkami, taha’e 18 terã Kolorádo; ha roñokombidase peteĩ un kuárto káña porãme mamo rojotopahápe. Umíva ore rojapórõ, ha nda’ipóri ramo umívare oñe’ofendéva terã ore’ofendéva; upépe ore roñandu oĩha la liberta ko ñande retãme.

Che chamígo chekaria’yva’ekue liberal tiémpope ha chedihkulpa chamígo, ndaha’éi ajaposégui propaganda péro heta ajerokyva’ekue la pólka kolorádo. Sonséra chamígo la mboriahu oikotevẽva oñeñandu haguã ilivertápe, péro hetave vése ni upe sonsera noñeme’ẽi chupe. Ha ñambyasy… chamígo.

- 15 -
ITAXÁDA HETAVEARÃ NARÁNXA MBURIKÁGUI

Amo ore pyéulope ojupi presidénte seysional ramo peteĩ che sovríno vyrochúhko, ha chejuhúre voi chetentáma.

Aguãhẽ añemu pe amo Lalíto Gorohtiága-pe ha atopa oaperitahína peteĩ hapicha ndive, ha cherecha rehe chepideáma voi:

— Eñembojápy tio Rréi torokombida peteĩ un trrágo. Reíngo chamígo rejere orehegui pórke are gueteri romandáta, mediánte peẽ pejedividipa — he’i chéve.
— Péro kómono chamígo, erúkatu la un trrágo ja’u — ha’e chupe —. Péro ha’éta ndéve una kósa: che chamígo rokombidaarã un lítrro katu el día ke omanda la nde Partído. Nde ikatu oime remandagua’u ko Jutýpe, péro upéva cháira, pórke la Paraguaýpe ha opaite henda rupi la omandáva chamígo ndaha’éi la kolorádo. Ani pejesegi chamígo la propagándare. Peẽko ymaitereíma pentrrega hague la pende Partído. Nde ne mitãrõ oikóne raka’e upéva, ajeve ndereikuaái. Milíko sáko ruguáire la ikatu peiko are gueteri petyryry, péro la poder ramo chamígo, mombyry pendehegui. Ha nemandu’aarã gueteri cherehe. Opoiha’ára pendehegui la pene patrrón, upe pende Partído itaxáda hetavearã naránxa mburikágui, tamombe’u ndéve. Ha mba’ére upéva. Pórke opa la kaudíllo. La tembiguáiko ndaha’éi kaudíllo, kompañéro.

Upévare che ha’e: Enteroite deféyto ikatu oreko la Partído Liveral, péro oĩrõ guare en el poder omanda añetete va’ekue. Omanda la Exérsitore. Oguereko ipoguýpe disiplinadaménte ha ndohejái oike polítikape. Ni gérra jave nontregái va’ekue la poder la militárpe, ha mba’ére, pórke oreko ómbre kapasitádo odirihiarã a la nasion en gérra. Ha oñegana la gérra ojeike’ỹre pláta jepurpúpe. Upéva upe mérito ndaikatúi avave onega.

Ha la Partído Kolorádo katu chamígo ne’ĩrãva gueteri ko’ãgaite peve omoĩ ñane retãme peteĩ goviérno sivil ijautoridáva. Tóda la vída oñenkaudillauka militárpe. Oguhta voínte chupe la vóta guýpe jeiko. Rrompída guive omomandava’ekue Naĩno Kavalléro, Leparti Ehkovar, aipo Eguhkísa; umía xeneral memete.

Upéi oipurusékuri Panchólo Kavallérope, kómo ke ha’e Naĩno ra’y, ha ixeneral liberal tiémpope. Upéva nosẽimarõ oñemboki xeneral Morínigore ha isáko ruguáire oguahẽ la podérpe; péro ndaikatúi oñesohtene upépe ni Natalísio ni Severíko Cháve, ha upémarõ oguahẽ jey ipohã tujápe. Ha upépe peime chamígo. Pekumplítama 100 áño pereko’ỹre peteĩ Presidénte sivil okumpliva’ekue ipláso pe Soláno Lópe sillónpe. La militar niko chamígo oñesohtene pórte imbokaguasu, péro upévango apárte, ajépa.

Upévare ha’e ndéve: Un lítrope rokombidáta omandaha’ára la nde Partído, ha ikatu añekomprometeve ave pórke upérõ guãrã che ha nde nañaimeveichémane ko yvy ári. Kurieterei upéva oikóta.

Ha ko’ãga ja’u la ne káña un trrágo ha ñañokonsola chamígo pórke mokõivéva nomandái la ñande Partído. Mokõive Partído ojexode pórke ndorekói kapasida oñomongetávo ha oñontendévo omoĩ haguã ñane retãme la demokrásia. Ha demokrásia nda’iporihápe, nda’ipóri Partído ovaléva. Upéva jaikuaa voi.

Péro upéva, ku trrúkoicha, entrre do guive mante ikatu jahuga, ha trrúko de kuátro iguhtove, ha entrre séi katu opa itopéto.

Ajeve ramo chamígo tuicha ojekivoka la polítiko he’íva: “Ore romandaha’ára romoĩta la demokrásia”. Nda’upéichai. Mitã ha demokrásia ndajajapói ñane áño. Ñaikotevẽ pe ótrrore.

Ndépa rehecháva pe trrúko oha’ãtava omoĩha la léi ojupe ha oñondive.

Ha upéi orrehpeta hikuái upe léi ani haguã oĩ ipochýva. Ha guéno, upépe nde nereñenkartáiguinte reperde ndaha’éi rejexodégui, ha ãga ótrra guéltape ikatúma regana.

Péro ápe chamígo la ñande Partidokuéra ixuégo vai, pórke una guélta no’aguantái. Michĩete noñenkartái ha ombotáma kuartel rokẽ, ojerure sokórro mirónpe, ha upépe oñehundi la xuégo.

Nde la trrúko ha polítika rehugátarõ rerrehpetava’erã pe ne irũ de huégope; nerakate’ỹarã hese. Aní remarka la kárta. Ani rembohuga miron. Ani reity kuártape térã repersegi ne kontrrário. La umíva ojapóva ndaha’éi hugador ni polítiko.

Che añe’ẽ ndéve huégo porãre, ndaha’éi umi che korrelikuéra ohugáva ipatrron ndive, ombovy’apotávo chupe. Upéva ndaha’éi huégo chamígo. Ajevérõ rojedividítamante voi, pórke la patrrón omoĩrõ la varáha, ha la léi, ha la káña; máhke rembovy’a haguãite chupe reguapýta reperde hovái káda huégo, ha umíva chamígo arriéro idelikado’ỹva rembiapónte. No chamígo. Trrúko ha demokrásiape nda’iporiva’erãi patrrón ni peon. Umíva ñanembojoja pórke ojojaveguápe guarã voínte. 

Nemandu’avaerã gueteri che rehe. Ñande politikokuéra ojorrehepetaha’ára mante voi ko ñane retãme oĩarã la demokrásia. Upérõ oguapýne hikuái ojováre ha omoĩ la léi de huégo ojupe ha oñondive. Péro upéva ndoikói aja kompañéro, partido loríto mante ho’uarã la so’o ikyrakuete.


jueves, 26 de febrero de 2015

ARAHÁJE PÍKA-PÍKA PARAGUAÝPE, SIUDÁMA JEKO JUTY ha ARIKULTOR HA ARIKUTI (Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)


- 10 -
ARAHÁJE PÍKA-PÍKA PARAGUAÝPE

     La arriéro chamígo ijuru vai. Si eguatána ehecha la he’iva cherehe hikuái amo Jakura’ápe. Aipo píka-píkape ajededikaha.
     Ko’ãga niko oiko pe Juty departaméntore orrekorre la kavaju tuja joguaha.  Umi ovaleve’ỹmava ojogua ha ogueraha aipo pikadillorã ndaje. Upéare he’i chupe lo mitã “píka-píka”. Poloménongo oje’úma avei la kavaju ro’o aje ko’ã siudaháre. Eguatápy ehecha. Oho vaíma la múndo, he’íva ku karai Telefóro noñemúirõ hína.
     Amombe’úta ndéve la oiko ramóva che rehe. Ramoite peteĩ ka’aru oguahẽ ohóvo ógape peteĩ karai arriveñoite, ha oporandu chéve:
     — Ndépa ha’e la karai Kavréra.
     — Che ha’e chamígo, Raimúndo Kavréra, ne órdenpe aime. Mba’épa ojofrese ndéve — ha’e chupe.
     — Ha no ha… ajúngo nerendápe don… Oñeanotisiániko chéve rejoguaha píka-píka ha reraha Paragauýpe. Ha chéngo ajededika avei upévape, péro che araha ko’a San Xuan Deponuséno pevénte. Ha oñantoxángo chéve don… ikatúne haguã ñañontende ha ñamba’apo oñondive.
     — Oñeanotisia vai ndéve chamígo — ha’e chupe — pórke che ndajededikái la upévape.
     — Péro nde ha’e la karai Kavréra, ¿aje?
     — Ha che ha’e chamígo, péro upéva upe trraváho ndajapói. Nanegaiarã ndehegui chamígo la ajapórõ. Mávaiko la he’iva ndéve.
     — Ha ápe karai Siélo Sivil imandu’a nde rehe ha omboliga chéve aju haguã añe’ẽ nendive. Ndaha’éi mba’e vairã chamígo. Oñantoxánteko chéve la en sosieda ñamba’apo porãve. Chéko arrivéño jepe chamígo, péro péva pe karai aréma chekuaa hague ha chekuaa porã. Che añemúva hendive ikantínape ha ndaxodéiva chupe ni un séntimo. Hdaipotái chamígo la rerresalaiterei chehegui.
     — Ndaha’éi chamígo arreselágui — ha’e chupe — Péro péina ãga ha’a guéllape. La karai Sivil che sovríno polítiko ha chembojaru vaíva voi; ha chembojaruntehína péicharõ. Ndeporu ndéve chembojaru haguã. Ani ndepochy chamígo hendive, pórke aipóna niko ne amígo avei. Péva he’i cherehe araha haguére umi che sovrína ha che amíga mimi Paraguaýpe omba’apóvo. Che niko heta che amígo umi karai apytépe ha hembirekokuéra py’ỹi ojerure chéve hembijokuairã rehe. Ha araha chuepekuéra. Umíva sapy’ánte mokõi, mbohapy, ohójepi che ndive ha ha’e he’i che akovraha peáxe umívape. Ha oimearãko umi guãiguĩrónga ha solteróna pirejy apytépe oho chugui ra’e iso’o kangue, umi ha’e ojavyky ñemíva mba’e, ajeve oñemoĩ otalla cherehe.
     Pévante la oikóva chamígo. Umíva umi kuña hína la “píka-píka” che araháva.
     Opytaanga la karai hova hova rei chamígo, ndoikuaái mba’épa he’íta. Heta ojedihkulpa.
     Péo ajépa niko iformal la arriéro vai.

- 11 -
SIUDÁMA JEKO JUTY
(Dr. Nelson Javier Vera pe, Intendénte omo’ambueva’ekue Juty rova, ha avei pe intendentekuépe, tío Rréi imandu’aha)

     Ako kuehe amo Seféri Rrotéla volíchope aguãhẽ añatõi un trrágo, aha’arõvo koleytívo, ha ajuhu upépe lo karai pyeuléro oaperita ha tuicha oñomongeta hína. Imandu’a hikuái oĩha aipo intendénte Munisipal ipyahúva; Munisipalidápa mba’e ojapohína ha mba’épa ojapose. Heta idéa porã ahendu oreko.
     Ha poloméno ovy’a voi hína hikuái ra’e pórke upévaguita mante la chekombida, chemoinge la rruédope ha chemboaperita. Enterovéva chekuaa, ha oikuaa la umichahápe ni chejuru’atýrõ naĩmo’ãiha kirirĩhápe. Ha guéno, ha pya’e voi rojogueraha ipypukuhápe.
     Ha’e chupekuéra:
     — Amalája lo amígo algúna kósa iporãmíva ojapo ko ñande pyéulore, pórke kóvako peteĩ pyéulo maldesído. Monseñor Vogarin omaldesiva’ekue ku pa’i Faríña kasokuéva. Upérõ ko Juty-pyéulo oja’yvere la Iglésiandi. Ha oimearãko opa umívare oĩ kóicha ko’ãga, peteĩ taperekue… chamígo.
     — Toroñe’ẽjokomi karai Rréi — he’i chéve peteĩ konsexal kolorádo — En primer lugar chamígo, ndaja’eveimava’erã la “Juty-pyéulo”. Upéva yma guaréma. Ko’ãga péa “Siuda-de-Juty”. Si señor. Oje’eleva de kategoría pórke ñande retave ha oĩ progréso. Ñane Munisipalida ko’ãga de segúnda kategoría. Che oime areko la dekréto.
     — Iporã chamígo — ha’e chupe — Oiméne añete la ñande retave pórke la mboriahu ha tapiti oñemoña voi, péro la progréso che ndahechái. Péina chamígo pe merkadoguasu, ho’apa ramoite. Upéva ojapoukava’ekue un tal… (che amombe’útante ndéve), un tal doytor Péyro Sársa Róa. Una mansána tuichakue javeve ojetecha téxa porãme; poloméno sínko métrro ijyvateva’ekue ipepoguy; yvyra lavrádo memete, yvyra de léi la imaderámen. Ni Paragauýpe nda’ipóri va’ekue upe tiémpope, péichagua merkádo. Ha ha’e ave ojapouka pe ehkuela guasu héra oraháva, ha tape porã upérõ ojoasapa. Si eguatápy chamígo, pe Martinekue arriváda upérõ oñempiedra hi’anchokue javeve, poloméno sinkuénta métrro; ha upéva kárro ha karréta ojupi haguãnte, pórke kamión upérõ nda’ipóri.
     Ha ikolorádova’ekue elómbre chamígo, péro ha’e liveral tiémpope omanda la Jutýpe. Yma niko umíva umi mba’e ikatu, aje. Ha ha’e la Juty mopu’ãhare.
     Che nda’éi la Intendénte oĩva tojapo katuete la óvra ipyahúva, pórke la nda’ikapasidáivape piko mba’e rejeruréta. Péro pe oĩmava voi reheja ho’apa, chamígo, peteĩ delíto. Ñande tupaoguasu haimete avei ho’a; ha ho’aarãmo’ã pa’i ndojapói rire kontrrivusion oapuntalauka haguã. Pe plasaguasu yma oĩva’ekue amuralládo ijerekuévo ha itornikéte káda ehkína. Orekova’ekue káncha jahugaha pelóta ñande pýpe ha ñande pópe, ha oguerekova'ekue káncha de téni oñembopísova layríllo ku’ípe ha iñalámbre texídova ijerekuévo. Upépemi don Visénte Odóne ra’ykuéra ahugárõ hapicha ehtudiánte ndive, reju kuaa rehecha sávado ka’aru, rejesareko ha rejediverti.
     Ha ka’ãga chamígo la plása nandipa, ha opáichagua kavaju ha vaka piru oĩva oho upépe okaru ha okaka. Ijarakuéra voi rehecha oraha ombopahtea. Nde rehokuévo tupaópe remisarendúvo, rejere jere va’erã rehóvo animálgui ha tepotígui.
     Iporã chamígo la ñande pyéulogui oiko la siuda. Péro ani reimo’ã che ndaikuaái mba’eichaguápa la siuda. Aikuaa la Paraguay, ha ahecháma avei la Rrosário, Santa Fe, Guenosáire ha Mariaho (*). Umívare ikatu ja’e la siuda. Omimbipa chamígo. Oĩ techapyrã. Ajevérõ chedihkulpáta lo karai, pórke che nda’emo’ãi la siuda ko taperekue kóvare. Peteĩ póhte, kavaju ñañapytĩ haguã, chamígo ndapeikutúi ko’ã volícho renondépe, ha peipota ja’e Siuda-de-Juty. No… chamígo. Ijapu la pende kuatia. Juty-pyéulo-kue la ja’étava ko’ãrõite — ha’e chupekuéra.
     Ajépa iformal… ko karai Rréi, he’i hikuái opytávo.

(“Mar de Ajó”, he’ihína péicharõ tio Rréi)

- 12 -
ARIKULTOR HA ARIKUTI
 (Dr. Ramon Fogel pe, chokokue rayhuha)

     Heta mba’e oĩ chamígo ko ñane retãme la hendape’ỹ oje’éva. Péina hína pe tapicha okarayguápe reporandúrõ mba’épa iprofesion, katuete he’íta ndéve: Arikultor.  Heta ikokue’ỹva he’i ijehe Arikultor. Péro che umívare ha’e: Arikuti, pórke akutícha oiko ojeheka ho’umiarãre, umi ka’aguýre, arrójore, terã vesindáre.
     Ko’ãga che ahecha pe okaraháre la imboriahu chapĩ añetetéva, la imboriahu vaíva. Ymavémi niko entéro oremboriahu añete, péro na’oreñembyahýiri. Upérõ oñeñotỹ la hi’upyrã, oñemoñemoña ryguasu, oñemongaru kure, ojerereko ovecha, kavara, kavaju ha vaka.
     Yma niko la kampesíno oprodusi so’o, kamby, kesu, ñandy, eíra, ka’a; ha ikokue henyhẽ hi’upyrãgui. Oimérõ mba’e ndorekóiva okambiánte ivesíno ndive.
     Upérõ la kampesíno okaru ikokuégui, ha ko’ãga katu okaru almaséngui. Lo arikultórgui oikopa galletéro, pórke na’imandi’ovéi. Itavypa la xénte la mandyjúre, petỹre, ha sóxare. Ivendepyrãntema oñotỹse. Plátantema ohechase, ha upéva chamígo peteĩ engáño ndetuicháva. Odeve umi tapicha, kamba ipítore; ha ãga oĩvo pe iproduytomi oipyhy ome’ẽmba ha opyta nandi vera. Rembyasy chamígo umi mitãre rema’ẽrõ. Péro ajépa niko tuichaite mba’e la propagánda; la rrádio. Odominambaitéko la ñane xentekuérape. La rrádio he’irõ hepytaha mandyju, chamígo, lo mitãre nandepu’akavéima, pórke la rrádiope oñe’ẽ iñarandúva, Minishtrro hamba’e; ha umívape mba’éicha rembohováita nde ndetavýva. No’ãi káso, chamígo.
     Ha apárte oñemondo voi aélla la oporomoakãrakúva. Umíva jeko aipo téyniko. Che ako kuehe tuicha aikovai peteĩ ndive. Oho chamígo ojapo la rreuñon ha oñepyrũ ombotavy la xéntepe. Asigun ha’e, la mandyju ñotỹharakuéra irrikopáta voi.
     Apidea la palávra ha heta mba’e ha’e chupe. Amombe’u chupe mávapa ko Jutýpe la mandyju jarýi. Upéva ha’e che kompáe Xúhto Léiva – ha’e chupe –. Ha’e la mandyju oñotỹva káda áño ymaite avave oikuaa mboyve guive ko’ápe la mandyju. Ha ko’ãga peve imboriahu… chamígo - ha’e chupe.
     Ha ipochy chendive la téyniko cha.
     — Nde oiméne liveral nde karai, ajeve ndereipotái la ñane retã aprogresa — he’i chéve.
     — Cheliveral añete chamígo, ha ndaipota’ỹi la ñane retã oprogresa — ha’e chupe—, pero ánte de ñane retã, aipota oprogresa la tetãygua kampesíno, produsíva la mandyju ha enteroite rrikésa. Chéve guarã la tetã oĩ upépe, ha ndéve guarã katu oĩ pe akopiador ha patronkuéra oĩhápe; ha upépe la jajoavy — ha’e chupe — ha asẽ upégui, pórke añandu lo mitã opikaveha la ha’e ikarnáda, ha upéicharõ piko mba’e rejapóta; máhke reheja ombota iñakã yvyráre. Sólo la ñambyasýva upépe, nde kuimba’e, la mitã inosénte opagaha pe túva ojetavyporuka haguére.
     Upe guive la teynikokuéra rreuñónpe ndahavévai. Jahechami. No. Che japu. Ramoite katu ko aha jey. Aha pórke ajehekauka voi. Hasypeve niko ou peteĩ karia’y ixuísio porãva, ha lo mitã ohendukase chéve la he’íva. Ou omboliga lo mitãme aipo “Gránxa orgánika” ojerereko haguã. Aheja omombe’upa porã mba’épa la aipo gránxa orgánika, ha ipahávo he’i:
     — Peichagua empresa oĩ tetã ambue rupi. Ko’ápe ñande ndajarekói gueteri peichagua, péro mbeguekatúpe ikatuarã jahupyty avei.
     Upérõ cheremoimbaitéma añe’ẽsé-gui, apideáma katu la palávra ha ha’e chupe:
     — Chamígo, añete ere; ko’ãgaitérõ ndajarekói la gránxa orgánika pórke japerdepa ramoite. Ymave katu pévante voi ñane ramoikuéra oguerekova’ekue. Hérante la ipyahúva. Ko Paraguáipe jaikuaa tuja la gránxa orgánika. Ha la arikultor añetete oĩ jey ha’ára ñane retãme, oĩ jaýta avei upéva, péro upevarã, la arikutígui jajapo jey arã arikultor. Ha upéva la hasýtava pórke la platapota tuicha, heta la juruhe’ẽ, imbarete la propagánda, ha la ñande pyéulo itavy, ha apárte oñembotavy ha ojetavyporuka kuaa voi ave - ha’e chupe.
     Oguerohory la karia’y ha heta mba’e oporanduve chéve. Oiko chehegui avei la téyniko mba’éicha reiete. Amombe’u lo mitãme mba’éichapa la ava paraguái omopu’ã ha omanexámi  yma la igránxa orgánika.
     Ipahaitépe oporandu chéve: mba’épepiko don ojoavy la arikultor ha arikuti.
     Ha ha’e chupe:
 — Upéva chamígo isensíllo. La arikultor omba’apo omongaru haguã ifamílla, ha la arikuti katu, omongyra haguã yso karu.

jueves, 4 de diciembre de 2014

CHE RAJY OMENDÁRÕ GUARE, OÑEPOHANO VAKA KOSE ha OMANO NE RYMBA VAKA PARA ((Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey)

-7-
CHE RAJY OMENDÁRÕ GUARE
(Ohomíva Arq. Arturo Herreros - pe)

La ñane famíllia niko peteĩchante jahayhu— oñepyru he’i tio Rréi ha
ohoreíma hese—   La sy ha túvape guarã la famíllia peteĩchapa. Ndaikatúi ombojoavy. Sapy’ánte niko ku ijatrrasadomivévape ha’ete ku ñambojeroviavéva, péro upéva ndaha’éi  jahayhuvégui, síno jaiporayhu rekovéguinte.

Péro katu che ha’e: ñande kuimba’e, la ñande rajýre ñanerakate’ỹve.

Che chemandu’a la che rajy tenondere omendáro, añeñandu’ipaite. Omenda chamígo, chegúhtope porã. Ahayhu la che jernorã. Karia'y rregular chamígo. Na’ipori ofaltáva chupe. Karia’y trravaxador ha kuimba’e hendápe.

Oiko la kasamiénto ha tuicha rofarrea. Rogueroko’ẽmba la fárra. Upéi osẽ oho la nóvio hógape, ha pe ka’aru porã rupi, oguãhẽ jey oúvo peteĩ karréta reheve. Ombyapu’a che rajy Anxelína la ikosamimi ha rohupijoaite chupe la karrétape. Ojedehpedi hikuái ha che aha aakompaña chupekuéra trrankéra peve. Upépe la che rajy otupanói chéve, che'añua ha cheretũ, ha osẽ oho hikuái.

Apyta che ajeko la trrankérare, chamígo, apenaiténgo ajejoko. Péro
ahecha aja pukukue pe karréta, ndoúi chéve la tesay. Upéi pe 200 metrroha
rupi ne ra’e, okañy sapy'a la karréta peteĩ ilami kupépe. Upepe ae che
añandu la che rajýgui chetyre’ỹha ha ndajejokovéi. Aju aike che kotýpe, heta... cherasẽ.

Upéingo ndofaltái jeýma arã la jurumby’ýi omombe’úva, ha oñepyrũ lo mitã otalla che rehe. Okorre la tálla, ha peteĩ la viéxa sánto árape, chembojaru avei la che jérno. Upérõ ha’e chupe:

— Ãgante nde ava reikuaava’erã avei ndeave. Ñandejára ome’ẽrõ ndéve ne famillara kuñáva.

Ha upéichante opa.

Ha péina ramoite oguãhẽ chéve la notísia omendataha la che ñéta tenondere. “Reime porãko reína mitã Sotélo” —ha’e chejupe— péina
oguãhẽ ára ajedekitávo nde rehe.

Pya’e añembosako’i ha atutu Mbatovi rapére. Aha atopa la xentekuéra ovy’apa. Tuicha la prepáro. Mba’evete nda’éi la che jérnope. Oiko Ia kasamiénto. Tuicha la fárra. Ijaty lo amígo, ovy’a, péro che ahechakuaáma; mitã Sotélo oñemoha’eño mante. Ndahovajerái voi.

Aha aiporavo la asádo iporãnguete peteĩ ivasiokue pehẽngue porã ha
aru. Ha ha'e chupe:

— Péva aru ñandéve guarãite mitã Leonardo; eju ja’u kompañéro pórke ñande la javy’aarã chamígo ko nde rajy omenda porãitére.

Ha’eko hesaraipáma la yma guarégui. Si cherehénte la ñuatĩ upérõ
opyta. Ou oguapy che ndive ha he’i chéve:

— Ejeservi katu nde che suéyro; epena’ỹ che rehe; che ãga upéinte ha’úne.

— Péro ñandéve guarã niko chamígo aru; anína chemomarãtei - ha’e chupe.

— Chedihkulpákena che suéyro, amombe’úta ndéve; ko’ãgaite ramo
ni che rendy ndaikatúi amokõ’aina — he’i.

— Peína ãga reikuaa nde ava — ha’e chupe — ha amomandu’a chupe la
yma guarére.

— Ajekivokamboraka’e chamígo, pórke tuicha mba’e la ñande rapicha
sentimiénto — he'i chéve —. Ha la famíllia rayhu tuichavéntema, pórke osẽ
porãva ñande rógagui ñambyasy, ha la osẽ vaívare katu piko mba’eichaite
jasufríne — he’i mitã Sotélo — ha hesaysaymane katu.


-8-
OÑEPOHANO VAKA KOSE

Ñande niko ko vállepe heta mba’e voi oĩ la jajapóva alrreve, ku gua’i pórtepe.

Péina hína pe kokue ñampiketa, ha la vaka jareko nandi; japoi ñúre térã kállare okaru haguã, ha heta vése oho ojapo perxuísio.

Che ahecha pe Itapúa kolóñare umi vríngo oreko la animal pikétepe, ha la kokue katu nda’isérkoi. Ha upéva che ajuhu oĩ porãve, pórke la kokue ndohomo’ãi mamove ha la vaka katu ojagarrakuaa la vísio vai, ñande yvypóraicha, ha la ivísiova hasýma idomina. Oĩ voi ku ñe’ẽnga he’íva: kuña reko vai ha vaka kose rejuka mante ipohã. Upéva he’ise: la vaka kose na’ipohãi.

Péro ramoite amo Jakura’ápe lo mitã ojuhu la vaka kose pohã. Oiko chamígo ku Xose Mariápe opersegi peteĩ Luchi rymba vaka jaguane. Chakeko la Xose María imba’apo’i voi anga, mante rei la ikogamígui ojapo sarambi. Ha’éngako apa’ápente voi omongora la ijavatitymi. Moõ piko aipo alámbre repyrã orekóta ko próximo.

Ojekexa la ijárape chamígo tiémpo porãre; jáma katu odenunsia polisiápe. Ojererahájepi mombyrymbyry la vaka oñemoĩ pikétepe, péro iko’ẽ jey Xose Maria kokuépe.

Upémarõ oipyhy peteĩ pyhare ojura ha otambea atã. Oho ojogua un lítrro kerosen, ha oñapytĩ huguáire, hatĩre, ha opa inambíre, trrápo tujakue orekóva. Upe kokuépe voi oiko la operasion tata. Máhke hendy jováivo, mitã Xose Maria oity un machetáso la isovéope ha ujuhuséjeko tape la vaka guãiguĩ.

Osẽ chamígo odihpara pe vesindáre la hendypáva. Hasẽ soro pe animal poriahu; sokórro ojerure. Ha poloméno 200 jagua ojepo’o hevikuáre.

Umi guãiguĩ itie’ỹvéva upe pyhare oñembo’énera’e mbohapy rrosário, pórke he’i hikuái: “Pévama la mba’epochy, Pa’i imandu’ahague. Oiméne komáe añete la ñañehundipátama”.

Péro avave ndohechái mba’eichaguápa la vaka, mba’e pélopa. Umi ohechava’ekue, hesaraipa jey. Oĩ he’íva voi: “Ndaha’éi vaka ni kavaju”.

Upéiko opa. Luchi ndojepy’apýi pórke oraha ramoite Tevikuary kóhtare oheja la hymba vaka jaguane; ha oiko chugui tesarái.

Péro ramoite pe amo Tatukuápe oiko jeýma peteĩ ñemondyiguasu upeichagua. Mokõi maihkador jeko ojuhu ka’aguýpe peteĩ animal ojoguáva vakápe, péro ndaha’éi. Ipartikularetemíjeko la vícho. “Ikatu péva oime la mba’epochy, péro oremboduda jey pórke nahatĩri ha ndahuguáiri”, he’i hikuái oúvo. Ivaietemíjeko. Pe hova kangue jeko okapete voi morotĩ ojehecha. Ndohechái ha nohendúi jeko la animal, ha pe hakamby pa’ũ katu ndaje arádo rapykueréicha oñembovopa.

Heta jeýma la kurióso ohóva ohecha, ha umíva apytépe avei Luchi, oho otopa la hymba vaka jaguane. Ha imárka orekógui ipalétarente opilla. Ha la takate’ỹ ha mohopĩ niko chamígo tuicha. Oipyhy ko karai ojuka ha ogueru la ho’okue, aipo tovende ndaje la xéntepe. Péro moõiko chamígo ni un kílo ovendéta. Si eguatápy chamígo, pe ivesínope okombida un churráhko ha upéva oipyhy oñotỹ la so’o pono ho’u hymba jagua.

Inembátamarõ la so’oita oĩva gánchore niko, ou Xose Maria he’i chupe:

— Mba’ehátepa karai Luchi nereme’ẽi chéve taraha tamosesína. Chéko nda’umo’ãi añete la aipo vaka maldesído ro’okue; péro la jaguápe ame’ẽhaguére niko cheperdonáne Ñandejára.

Ha upéicha Xose Maria okovra’imi iperxuisioita heta áño ojeperxudika rire.


- 9 -
OMANO NE RYMBA VAKA PARA
(Che sýpe,  amomandu’apotávo hembiasakuére)

Entéro trravaxador chamígo jahayhu pe ñande trraváxo. Péro oĩ la itrraváxo ohayhuvaíva, ha upéva na’iporãi. Nderehayhuvaiva’erãi la nde trraváxo che sovríno, pórke ikatu ndeperhudika. Che ahecha pe itrraváxo ohayhuvaíva ndohayhuporãi pe itrravaxokue. Na’itiempovéima oñangareko haguã itrravaxokuére. Umichagua tapicha ombotapykue hogapy, ifamílla, ha ni ijehe noñangarekovéima pórke ha’e omba’apova’erã katuete.

Che chamígo upéva upe deféyto añoite ajuhu la lopi Demésiore.  Upevaguitamante la itujakue ou imboriahu, pórke pévako karia’y omba’apova’ekue tiémpo porãre. Ndaha’éi chamígo nde ru haguére ni amboalavaségui che rapicha. Che akakuaa hendive. Chemitãguasúrõ la che sy cheme’ẽ chupe chembo’e haguã trraváxore; ha ha’e ojapo chehegui karia’y. Aiko chupe de guáino. Yma niko la guáino peteĩ ajudánte; ko’ãgante niko opyta kavaju moñanihára ramo. Heta mba’e chembo’e ha upéva a’agradeséva chupe pórke ovaléta chéve amano meve.  Upéi aju amenda la ipríma rehe ha he’i chéve: “chekovra hepy nde ava”. Upéicha chembojarúmi.

Upérõ romba’apo la ovráxepe. Ronohẽ yvyra ka’aguýgui kárro guasúpe.  Heta oguereko la kárro porã, ha la hymba guéi porãvéva Demésio Sarratéagui nda’ipóri pe Juty departaméntore. Ha’e oheka voi ha ojogua la guéi porã toĩ oĩhápe ha tovale la ovaléva. Heta oĩ he’íva hese: “Karia’y guápo”; péro che ha’e chamígo mba’éreiko nda’iguapomo’ãi ko iñerramiénta porãva. Ha upéi ave, na’oimeraẽva avái la ikarréro. Ha’e oiporavo la karia’y guápo. Péro niko chamígo, ha’eháicha ndéve aína… ohayhuvai la itrraváxo. Péva niko la omba’apo jave hína nere’amolehtaiva’erã voi mba’evetére.  Nanerendúi voi. Nopenái voi mba’evére. Ta’iku’i la opẽva ha tomano omanóva chamígo, ha’e itrraváxo ndohejamo’ãi ndéve mbyte rupi rei. Chemandu’a porã peteĩ ára, rosẽta jave roho ka’aguýpe, oguahẽ oúvo peteĩ vesíno ha he’i chupe:

— Oiméngo karai Sarratéa peteĩ ne rymba vaka para opa’ã amo yvy susũme kuehe guive; ha aju ramo chamígo ro’avisa pórke aimo’ãkuri osẽ jeýta, péro iko’ẽ upépe, poloméno una júnta guéipe mante  renohẽta.

— Ha iporã — he’i ha’e — aagradese ndéve,  péro ipituvárõ tomano. Che ahava’erã amba’apo pórke areko la chína ha heta la avara’y omongarúva.

Ha rosẽ roho. Romba’apo todo el dia. Traváxo pohýi péro traváxo porã rojapo. Rojere pe ka’aru porã rupi; ropoipa ore rymba guéi ha roportiju. Upérõ he’i chupe Páulo Lehkáno:

— Iporãnguete ñanohẽ che patrón, poloméno regana kiñénto patakon ko ehte dia.

Oñe’ẽ mboyve lopi Demésio osoro chupe ña Voni:

— Mba’éiko he’ise la 500 patakon ogana upépe ha ápe operde mil; pórke aje’i la dóse guive oguejy yryvu la che rymba vaka hovéra porãitére.  Mba’éiko hasykue la mokõi guáino ha una júnta guéi omondo onohẽ sapy’aite. Che ndaikuaái mba’épa opensa ko karai.

—Omanotantera’e— he’i lopi Demésio —. Hi’araguahẽ. Upépe ha upéicha omanova’erãra’e. Ha upéi ave la viéha, jarekóguinte omano ñandehegui. Oreko’ỹvagui nomanói.

— Aipotáko che — he’i ña Voni, ha osẽ oho upégui.

Upe guive ore roiporu ñe’ẽnga ramo. Oimeraẽva trrúkope roperdérõ ro’e ojupe: “Omano ne rymba vaka para”. Ramoite katu ko aipuru jey upe ñe’ẽ. Ou he’i chéve che ra’y Soílo:

— Chexodétamante papa la che patrón pórke ndahavéima arrekeri; chemonguerái, ha upéi ave ajuhu jeýma peteĩ trraváxo porã ha añepyrũséma.

— Ndéngo che ra’y la péicha reikórõ, omanóta ndehegui ne rymba vaka para — ha’e chupe — ha ambojoapy:

— Ndetrravaxokue nderehejarei— va’erãi avavépe. Upéva nemdojéta va’erã. Ndaha’éi mba’eve la un dia térã do reperde redefende haguã pe úna semána repy. Ani che ra’y rehayhuvai la trraváxo. Upéva rejuhúta tódo tiempo. Ani  ndetarova la pláta ñeganáre. Pláta gana ndahasýi. Oimeraẽva itavýva ogana, omba’apóma guive. Péro na’oimeraẽvai oaprovecha pe itrrvaxokue; na’entéroi omorrendi. Ndahetái oĩ la iganánsia omoñemoñáva, porke upéva la hasýva. Hetave oĩ la omba’aposénteva, tarei jepe; ha upéva peteĩ vísio avei. Patrronkuéra upéva oikuaa porã ha ixodídova oiporumeme mboriahúre. Ikatúrõ che ra’y, médio diánte emba’apo, ha upéi eñangareko ndetrravaxokuére, ani oñehundítei. Trraváxo ko nda’ifáltai. Trravaxokuénte la ifáltava.