Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

sábado, 11 de marzo de 2017

Nórte gotyo gua arrivéño

Carlos Villagra Marsal ohkrivi va’ekue kahtílla ñe’ëme, péina ombohasa guaraníme Tadeo Zarratea


— Oïmívante –hei la arriéro. Oimeraëva mbae.

Oñakamby kurusu hymba kavaju ári ha ojepepy’imi hapykuévo, oikoháicha kavaju ári umi chakéño.

Ndarekói mbaeve hei chupe la kuñakarai.

Oimeraëva mandio mimói hei asymi jey la xinéte ha ohechauka piguy chupe la mandi’o ty ñaña.

Nahániri hei jey la guãiguï. Ha upévo ñemo’ã vaicha kyhyje aky ohapejoko jokóva iñe’ë.

Ndarekói mbaevete. Chemboriahueterei voi anga ko ombojoapy omañagua’úvo hapykuévo,
ohechaukapotávo pe arrivéñope itapÿi tupe chu’imi ha oha’anga oike jey tama ha ipype.

Péro oimearãngo algúna kosami rereko, señóra. Oñe’ë vevuimi la arrivéño pya porã pópe, ha ombojeo iñe’ëre kane’ö.

Oguahëkuri ange asaje peteë ruáno kangue guasu ári, Nórte rakuvo oipeju karape jave, oiméne ra’e pe yvytu peteï xinéte kavaju ári rupi pevente voi ojupi hína ra’e, ha katu hatãitemi oitypei hína yvy.

Kuñakarai óga jára ohecha chupe ojayvy ramo, henda ári guivénte voi, oipe’a trrankéra ýva peteïmi oïva vientosur gotyo. Osë huguãitïvo ogarokápe. Ojerure ramoite hína chupe hi’upymi oimehaichagua ha péina ãga hakua hikuái ojováre pe kuarahy tiníme; la mbohupa, arriéro puku guasu, heko kañy léntova gueteri hína ha ñemo’ã ikane’öva pe irruáno ári. La kuñakaraimi katu mba’everöguáicha, heko kyhyje ha hete cha’ïnguemi reheve, isái ruguáipe oitypei pe yvyku’i aku; upévo pe Nórte rakuvo ojelia hesekuéra ha umi yvyra máta rehe, ha ojera jey jepi hína; ojapyhara ha ovandeapa umi kóga ty raviru ha oñapipï  kyre’ÿ ohóvo pe yvy ape hü.

Mamóguipa rejumi la kuñakarai ombojurui hesa omañávo pe tapicha reko ambuére, jasy jatere tie’ÿicha oïva hína kuarahy tiníme.

Mombyrýgui pe xinéte jyva ojepysóvo ojekutu pe amo ára rapo gotyo pe íla rovyü aty rehe . Pe amoite, Nórte guivo ha yvytu ojo’o pe hova kangue oúva oñemoï yvy ha yvága mbytépe.

Upéramo la guãiguï oimo’ã, pe tapicha Nórte membýnteneha voi, hyapu mombyry guasúva, osyryrýva oúvo pe yvytu pepo akúre, ha avave oikuaa’ÿva (ha ha’e menoiteve) mba’erãnepa ou ha hembiapopyrã ikatu’ÿva avave oharu chugui.
Ni ndoroviaséi kyhyje oñepyrüha ohasa chugui ohóvo.

Ikatu aha ahecha umi che ryguasúpa omboa rae hei ipahápe ha ombojoapy ku oporandu ramo guáicha ajapo kuaa ndéve peteï soo josopy imbyjáva.

Iporãta upéva ombohovái la arriéro —. Ovaletereíma.

La ruáno oñambyvo puku puku. Oreko ramo guáicha mba’e ohechaukaséva la arrivéño ombojepoi hetyma moköive ha oñemoï porã hymba apéro ári peteï ku’a jepokavymi rupive. La kuñakarai ohechakuaa pe ñemongu’emi upéva ha’eha pytuhë ypy pe tapicha ohupyty jeýva hína areterei rire; pytu’u añete oguahëva chupe kensáe mboy ára ha pyhare otrraxina rire ha’eño pe tape pukúre pa, ojapysaka tendído rire oúvo opytu’u’ÿre.

Ha eguahëna upéicha ramo che karai ikyhyje rendaguépe oïma jeporayhureko.

La arriéro odesensilla kirirï peteï ajuy kanéla guýpe, orekóvane hína 8 áño ryvy ryvy. Oipe’ávo hymba xérga, pe kavaju apére oñemarkáva taangágui otimbo poi hovy asy osëvo pe animal ry’aikue. Tyakuã pohýi ombyekovia kuarahy’ã potï ryakuãme ha yvyra rogue hovyüva piro’ykuépe; upévo la arrivéño oñapytï sã mbyky irruáno, kavréhtogui, pe yvyra ra’y hysy reíva ha imáta po’íva gueteri ku’áre.

Upéi ojehecha ikarapã ohóvo mbeguekatu ogaguy gotyo hymba apéro kuéra ipópe. La kuñakarai oha’arö chupe pe soléro guy ypyetépe. Upépe opyta jey ojovake ha’angakuéra ikuarahy’ã’ÿva, ha akóinte Nórte rakuvo omyenyhë opa ipyko’ëmiha hete ha ijapysakua, ha ogueropu’ã ipy kuéra guive ára máta peve tatatï po’i oñemboyke kuaa’ÿva.

Ajépa mbyryaiete ko ára haku kóva pe hei la kuña.

Hëë. Haku vai –omoneï la arriéro.

Emoïna pépe la ne rymba kálcha, che karai, pe atrravesáñore –hei la guãiguï.

Ojepyso peteï inimbe itrráma vakapívape la arrivéño ha opensa. Ombopasea hesa óga técho jero’a, vícho kuéra karuhague rehe, ha tápia jepiropa opa rupi iperepáva rehe, ohechaukáva ijapyte yvyraha pe pare franse, ho’águi chugui yvy pytã akytã guasu. Tápia kuára rupi kuarahy rata ohesapeve ogapy pe ovetã chu’imi orekóvagui, ha ojehecha vyy timbo overa vera ha oku’e vevúiva omyenyhë pe iñypytüha. Tápiare ojaite peteï mesa kechë, ipálla ijaho’íha pytãngýmava tuja ha jarégui. Hi’ári oï sánto nícho, yvyrágui ijapopyre, henyhëva sánto ra’angágui. Ha’e oikuaáva oï upépe Ñandejára kurusu, Tupãsy Dolóre, “Corazón de Jesú” tuicháva ha Sánta Livráda; oï moköi yvoty ryru ha ipype kuéra yvoty kuatiágui ijapopyre. Tataindy ryrúpe, yvyguigua oïva nícho renondépe, nipo hypa ra’e tataindy. Upe inimbe tuja ha peteï fresáda perö rire mba’evete ambue mba’e nda’ipóri upe kotýpe. La guãiguï oiko otrraxina pe ogaguýre. Upéi ohendu la ochyryrýva tatápe, páila pe vaicha chupe, ha oguahëma katu iñapynguápe vaka ñandy ryakuã raguino. Ha’e, upe ramo osapymi.

Upe riremínte ohenóima katu chupe la kuñakarai. —Ejúke, che karai, péina oïmbáma ne rembiurã.

Iporãvéko akaru ko’ápe ojehetejora la arrivéño. Imbareteterei ko Nórte vai ha pe ogaguýpe oikepaite la resolána.

Nde katu hei chupe la guãiguï.

Oho ha’e ogueru okágui peteï vánko po’i puku. Oike la kuñakarai hembi’urã reheve. Ojapo chupe peteï chamburreádo so’o piru ha ryguasu rupi’águi. La arriéro oñakamby la vánko rehe, omohenda porã henondépe la platíllo enlosádo ha ondyry hese.

La guãiguï oguapy pe inimbe rembe’ýpe ha oñepyrü opoi irrodétegui.

Tuicha mbae la ñembyahýi hei la arriéro aremi rire. Haete chéve ku oikóva chehegui ótrro mbae hei.

La guãiguï oipo’o ha omohenda mbeguekatu ohóva orkílla kuéra iñakã rague jokoha hapypa’üme.

Ndaha’éiko la iporãmbáva la che chárke hei Amalisia ko itiemporasa’imíma.
Chéve cheguhta la soo hovy hovýmava hei hae.

Ombovo mbovo la mandi’o ha umi sesína pehëngue tuicháva ikyse teépe, peteï jatagan kue hi’ýva vera ha hi’óxa ikanal pypukúva.

Ajukuévo niko amarihkasemo’ã kuri hei ombojerévo ikuchára apÿime peteï ryguasu rupia pytãngue atã. Ha ipahávo ombojoapy: péro la apúrope jaiko jave ndaikatúi.

Rejepersegi piko . La guãigui oñakäkaräi meme peteï kygua pe vaka ratïnguégui ijapopyrépe.

Ha añarä niko ojapo hína do dia la che rekortáo oñembyaiete hague ha amombo mante hei la arrivéño ijupe guarãichante. Oheja sapy’a hembi’u ha ojesaupi, omaña porä hováre ha he’i chupe: “ndaikatúi ko jaikuaapa araka’eve la ojehúva ñandéve”.

Ha ojayvy jey hembi’u ári ondyry hese, ha’ete umi animal tuya imánsova ha ivare’aitereíva. Peteïcha kuchára ha kygua ojupi ha oguejy, oguejy ha ojupi mbeguekatu péro opara’ÿre moköive, ha’ete voi imbo’epyre. La arriéro omyaña platíllo omonandímava pe kuñakarai oñepyrü javete otrrensa jey iñakä rague hi’atï atïmava.

Upéi la karia’y ojohýi porä ikyse rái jovaive pe vánko rembe’ýre ha ominge iváinape. La kuñakarai ohecha mba’éichapa omoinge iku’akuápe, henondévo, ijasúvo ha hi’yvakue yvy gotyo.

Ne ryguatäpa che karai

Oikoite ha ojapichy vevuimi ifáxa

Pe kuñakarai nomombíai hína kuri hesa ichugui ni sapy’ami. Karia’y rete porä ojuhu; oguapyhápe jepe voi ipuku, tuicha ha ikangue guasu. Ha’eñónte voi ñemo’ä omyenyhëva pe koty po’i, ha katu ha’ete ku yvate oikóvva térä mombyry oïva, ku ohasakuevomínte oïvahína térä ku márö noguähëmbáiva oguahëhápe. Ha katu niko kane’ö tuja oje’o para pámava ojaitypo pe hova kanguére ha oguejy pe isiénere ohechaukapotávo py’a guapy kirirï ipypukúva omoirü mante ha chupe ipire kambáicha.

Iporämbaite la arriéro oguerova ikupy peteïva pe apyka puku ári rupi, oñembojere ha opyta la kuñakarai rovaiete, umi henypy’ä haimete voi oja ojuehe. —Mboýpa adeve ndéve che sy.

Mboyve hei la guäiguï. ¡He’ë!hei la arriéro mbaererovia’ÿ kangymi reheve –Anichéne upéicha.

Nahániri. Mba’evete che karai –hei jey la guäiguï. Omohendapa jeýma irrodéte ha péina ko’äga oasegura ohóvo orkíllape, ohupíva ohóvo hapypa’ügui.

Ndaupeicharäichango kuri ojekexa la arriéro .Noekapa niko hetaite rembaapo rei che rehehápe.

Mbaevete, ha’éma ndéve oñemoñe’ë pyatä la guäiguï . Sonseraiterei niko.

Upéicha ramo che ame’ëta avei ndéve peteï sonserami la arriéro ojepovyvy ivorsikérape.

La kuñakarai oipetemi chupe ijyvápe. Ha upévo, degolpete, iñe’ë ambuepaite.

Ani che memby. Marä piko aipotavéta mbaeve ko kuehe ambue pyhare ojererahapaite vaekue chehegui opaite mbae aguerekomi vaekue.

Máva piko orahapa –pe karai derrepénte hesa ñarö ha ima’ë pochy.

Ndaikuaái anga ko che. Oguähë niko hikuái entrre heta, pyhare pyte ramo; peteïnte la ilintérnava ha cheamenasa vaipa.
¡Háke añamemby! hei la arriéero-. Péro upéva piko siérto.

Siertoite che karai, ha añeno pe che renimbépe, aryrýi, asusü, kyhyjégui; upe aja haekuéra oike oguerahapaite la ojuhumíva ha upéva he’ívo omaña peteï pa’ü gotyo . Che karameguä che aomimi reheve, ha upéi che asáda ha che machéte, ha che lámpara avei. Ha pe che lámpara la ambyasyvéva.

Mbaeichaguápa la ne lámpara.

Peteï lámpara pyahuete, iporäitereíva, ajogua ramoitéva umi hesa omimbi ojahúvo tesaýpe ijeguaka de vrónse sayjúva –okirirï moköivéva . Ha la pyéulo niko mombyry ko’águi ha la tataindy hepy, ha hiarive ijekásoma voi ave ko’äga rupi.

Péro ajépa ivandidoite hikuái hei la arriéro ha noñentendéi la iñe’ëpa hái téräpa iro . ¡Vandído umi añamemby!

La revolución niko opáma. Ajépa. —Ojapóma un me opa hague hei la arrivéño.

Ha mba’ére piko aipórö osegi hikuái oporoperxudika ha oñembosarái la mboriahúre.

Umi ou vaekue piko montonéro térä piko xuérsa.

Moö anga piko che aikuaáta umi mbae. Péro amalisia ko che vesíno kuérante. Águi média légua hápe, kuarahyresë gotyo, pe íla Yryvukeha kupépe niko oï umi Cuéllar kuéra pyéhto; umíva niko xénte iñañáva sin segundo. Ha amo gotyo mive oiko ku Aguitín Segóvia, ótrro ñañálo avei. Ha upéi katu, amo gotyoite, pe ka’aguy rembérema, oreko ikokue Soláno Chamórro, arrieromi ilaja vaíva múndope. Oje’e jeko upe rupi cheplataha, ha mamópa jaikuaáta noiméipa umíva rehe mba’e.

Oñembo’y la arriéro oho haguäichama.

Ha néi hei ha ombojeo iñe’ëre ipya remiandu tekotevë apaga chedeveha. Aháta ajeporekami jahecha ndatopáipa umi nde kósa kuéra ojereraha vaekue ndehegui. Ikatu mba’éko.

Moö piko rehekáta oporandu la guäiguï.

Aháta ajapi una guélta pe rupi. Ikatúko aporandu randúpe umi ere hague rupi chéve ajuhu algúna kósa.

Oñepyrü oku’e karai puku—Ha rejapo vaerängo che karai la rejaposéva hei la guäiguï-. Reterere raëta niko reho haguä. Ajépa.

Nahániri. Iporävéko aha mandi voi.

Upe peve oñe’ë oúvo hikuái kuri guaraníme. Ko’äga katu, pe okë guive, la arriéro oñe’ë karai ñe’ëme:

He de conseguir tus cosas pe iñe’ë oveve yvytúicha iñakä ári, ñemo’ä voi ku katuete oikótava pe he’íva –. Lo que te quitaron.

La kuñakarai niko nontendeiete la karai ñe’ëme ohendúva, upévare oñakäitymínte chupe.

Onsilla pya’e porä henda ha ojupíma voi hi’ári. Péina äga pe Nórte vai ojupivéma yvate; yvyra ru’ärema oï. La kuñakarai ogueru peteï iliapy oprepara va’ekue chupe ijaviorä, so’o piru ha mandi’o mimói, oñoña pe igurúpa jurúpe, xinéte ojupiha ládo guápe.

Ruáno kangue guasu okavesea jevyevy. La guäiaguï oñapytï porä chupe itiénto, oasegura.

Muchagrasiaetaitémante he’i la arrivéño.
Kuarahy rata asajekue ipohýiva oguapy hováre ha ñemo’ä ku omboje’óva ha ombojehe’a ikane’ö tujaite, ipy’a marangatuete ha ipire kamba rehe.

La guäiguï’i niko ojekyty kyty hína kuri la xinéte retyma asúre. Upeichaháguinte omaña yvatévo ha otopa tuichaiterei erádo pe kavaju ha kuimba’e háse la arriéro. Upévo orrekula trre páso ha’etégui chupe pe ára je’okuepa oñyñýi ha ojehykuavóva iñakä ári. Upépe oñandu pe karai ipu’akapaitétaha opa mba’ére, oñandu imba’ekuaaha, itýra péva, opensa; upévo oguejy ijahy’óre py’a angatu, (agradecimien to) omyakÿ oúvo ijahy’o.

Néi, aháma che sy hei la arriéro. Hymba ruáno ombojere.

Ha guéno. Ataluégo mante che karai –hei la guäiguïmi.

Pytü paráma hína kuri ojevy ramo guare. Amoite ára ru’äre Nórte vai omosarambipa arai vevúi oytúvrepe hetaitéva.

La óga jára nohendúi chupe oguähë ramo guare.

Reimépa la viéxa oporohenóivo iñe’ë na’imbaretéi ha katu hakua.
Ha’e osë hogaguy nandípe ha ohecha pe hogarokápe peteï xinéte pyhare, hatä oñekaramáva hymba riénda rehe ha ipo ambuépe katu ojapyhy peteï ao avoa ha peteï lámpara pyahu ijeguakáva.

Amalisia ko che, ko’äva ha’éne haguä umi nde kósa kuéra.

Oñemboja la kuñakarai. Pe karai po oguejy ohupyty peve ipo.

Kavaju ruáno oñambyvo atä ha oñakämbovava. —Aníke. Cháke itúvo hei la arriéro.
Eee. Ema’ëmi. Ha haeee. Péa che lámpara. Ha péa avei ha’e che sái pytä. Ha che sái guy, avei. Máhke mucha grasiaetaite mante che karai. Aagradesetépa ndéve. Hái, che Dio. Dema niko aagradese. Mba’éichambo ha’éta ndéve –iñe’ërasëmba la guäguïmi, haete voi ku ojahe’ómava hína.-

Guéno, che sy. Iporämante.

Ára resakä paguépe, pe pytümbypávo, ha’e ohecha jey hese heko ñemomombyry, ohasakuévonte ojehecháva, heko kañe’ö yma ha ipy’a marangatu máro okacha’ÿva.
Péro niko ha’e oñembojerevymi ha ojayvy pe iláso oïha ládo. Upe riremi, ohechauka’ÿre hova, he’i:

Ha péva chéve ramo guarä la nemondapa vaekue ogueru jey hete hendápe; ohupívo ijyva ha ombojerévo, ojapo peteï medialúna ára rováre ha tyapúpe oity pe kuñakarai renondetépe peteï tapicha yvypóra akängue. Opyta upépe oykévo, hova ijasuvogua oja yvýre. Peteï hesánte ojepe’a, morotï, ha’ete ku oma’ë mombyrýva hína.

Ijajúra kuára peteïvagui osyry jey osëvo tuguy hü, ojehe’a pe yvýre ojojoguágui ikolor ha oiko chugui peteï kuáxo ojapajeréiva pe kuñakarai py ypyete peve

La xinéte ojapi un tirón ojehechave’ÿmava hymba riénda pe ha otrrankea mbeguekatu trrankéra ládo irruáno ári, osë vientosur gotyo.

La te’öngue resa kue tuja ha’ete ku omimbivéva. Upévo la guäiguï oñepyrü osapukái.
Ha katu niko umi isapukái ojupi ára ru’äre avave ombohovaive’ÿma haguäme. Upe aja karai arrivéño oikaräi irruáno, ko pytümbávo ha’etémava peteï sáino tapadoite, ha oñapymi mbeguekatu ohóvo pe ñúre pytü ryepýpe, umi sapukái, pe tapicha ha henda ruáno, ndaha’ei ramo guáicha añetegua; ñemo’änteva Nórte vai remimoñare térä mba’e ñande képente jahecha va’ekue.

                                                      Tadeo Zarratea

No hay comentarios:

Publicar un comentario