Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

miércoles, 9 de diciembre de 2009

IMOÑEPYRŨMBY. Prólogo del libro "Papíto Fránko Rembiasakue" de Merardo José Benítez González

Kóina niko jarekóma “Papíto Fránko” remimombe’ukue mokõiha. Ha péva jaguerovy’ava’erã. Ndahetái oĩ peichagua tembiapokue, ha che aime segúro ha’eha umi opytátava rehegua. Péva oike pypukúta tapichakuéra akãme ha ikorasõme avei. Ombovy’áta jepiveguáicha tapicha paraguaietévape. Ajevérõ jaipojopy mbareteva’erã Chomerápe.

Tuicha ñanderapoaty ko tapicha oguerúva ñandéve, tesarái voságuima, ko’ã Papíto Frankore. Tuicha avei ohapoaty ñane ñe’ẽme. Hembiapokue ndaha’éi imombopyrã. Ndaha’éi avave ñembohoryrã.

Ko’ã Merardo Benítez (Chomera) ogueropojáiva ñandéve, ñanembovy’áramo jepe, ndaha’éi pukarã rei. Ãva ha’e mombe’upy ñande reko tee rehe oguapýva, oñerenohẽ rupi ñande rekoite karaku mbytégui. Upévare niko omoingove ñande pype pe vy’a. Ojapokói ñane korasõ sãre ha ñanembokuchupa voi.

Ikatu ja’e: imemória ñande rapicha imandu’apa haguã ã kasoita hendupyrére. Iporo’o iñapytu’ũ ha ikorasõ otopa haguã mba’e ovaléva ha ovale añetéva peichagua japugua’u ñanderekombo’e ha ñanembovy’ávape. Ha avei ipúlso ñande rapicha, pórke ojaserta hesa kuaitépe ñane ñe’ẽ raperã tee. Ha’e ojero’a guarani paraguaiete gotyo; ndoikói oguerochichĩ aipo guarani “púro”; guarani ojehe’a’ỹva, avave oñe’ẽ’ỹva ñande apytépe ha amo ipahápe mamove voi.

Merardo oikuaáma upéva upe guarani gua’u ndohomo’ãiha mamove gotyo ha opareitaha. Ha katu ko ñane guarani, paraguaiete rembiporúva, ipojaiva’erãha gueteri arai morotĩ potýre tenondevévo.

Opa umívare niko che aguerohory kóva ko tembihaipy. Ãichagua mba’e apopyre, ijapoporãmbyréva niko, ipytu puku… hína. Heta áño osyryryva’erã gueteri tapichakuéra apyte rupi, ha heta imokunu’ũharã oĩ haperãme. Ajeve ramo che irũ Merardo ro’añuã mbaretéta mante ko pytagua retã guive amomorãmbotávo ne rembiapopy.

Tadeo Zarratea

A Coruña, Galicia, España guive, oytúvre 26, 2009, jave.


1 comentario:

  1. Péina a leémi la Chomera káso ha avy'aite iñapysêre ñaneretâme aichagua tembiapo. Che niko areko la suerte aikuaajepe ko karai Papito Chomera omombe?úva ijapumívo chepe haimete añetepa la omombe'úva. POJOPY MBARETE NDÉVE CHOMERA

    ResponderEliminar