Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

sábado, 27 de mayo de 2017

MILÍKO RÃNGUE

         Heta, ñande chovy, jahasa asy pe diytadúra tiémpo pe – he’í chéve karai Jose’i Ferreira pe amo Atyrápe – ha oguapy omombe’u chéve hembiasakue.

         Upëro niko heta paraguájo pe oñenega iderécho. Heta tapicha ojeharu, ha umíva ñamombe’u’ÿre ojegarrotea va’ekue ha oñemosë va’ekue ñane retägui. Heta tapicha ndojapói upérö pe ojaposéva. Péina hína pe che ra’y Merárdo. Ha’e niko oreko ramö guare 20 áño ne raka’e omohü’a la ijehtúdio ha oikese la Escuela Militar pe.  Ha’e oikose militar ramo. Péa la ivokasión aje; ha che aapoja chupe.

         Ou peteï ára he’i chéve: “Ché niko papa aikese la Escuela Militar pe”, ha ha’e chupe: “Upéva ko che ra’y na’isensílloi hína pórke ñande niko ndaha’éi de la situasion, ha che ahendu upépe oike haguä la mitä pyahu oguereko va’eräha katuete iñafiliasion kolo’o”

         Ha he’i chéve: “Nda’upéichaI niko taita. Che añe’ëma tio Xasínto ndive, ha ha’e he’i chéve chemoingetaha”. “Upéicharö che ra’y ñatantea kuaa”,  ha’e chupe.

         Upérö niko oï ore famílla pe peteï ore prímo polítiko oïva la milísia pe; upéva hina Xasínto Gonsále, ikoronel jepe va’ekue. Ha ha’e omyakäraku la che ra’ýpe. Orahase katuete, ha oarregla la ikáso omorrendi haguä.  Ojeprepara la che ra’y ha oho orrendi.  Ohasa poräite ha opa ojeroky’i oúvo; ovy’aiterei.  Péro niko ogueru peteï lísta ndepukúva; hetaiterei mba’e ojejerure chupe ogueraha va’erä Escuela militar pe opyta haguä internádo. Peteï mba’ekuéra rysýi ipukúva, ha ipohýimava mboriahúpe guarä.    

         Suérte rei niko roguereko upérö peteï kure kyra, romongarúva rohóvo, ha ha’e isýpe: “Ñakarneána la viéxa la ne rymba kure, ña vende so’o ha ñandy, hyepyrénte topyta ñandéve, ha jajoguapaite chupe la hemikotevë”. Ha upéicha rojapo.  Ovy’aite niko la che ra’y Merárdo. Heta oagradese oréve ha oho heseve.

         Upe semána pahápe oguahë jey oúvo Atyrápe ha ndahovajeraiete. Ahechakuaa hese ha aporandu: “Mba’éiko  oime che ra’y ajeve ko nderevy’ái jepiguáicha”, ha he’i chéve: “Ijetu’u che ndive papa, pórke ojerure chéve hikúai afiliasion partidária, ha che niko aikuaa porä ñande ndaha’eiha ijapytepeguakuéra ha atï ndehegui ajerure haguä permiso”.

         “Ndovaléi retï che ra’y” – ha’e chupe. “Upéva naha’éi nde kúlpa. Ha che ahechápype mba’épa la ne vokasion ame’ë ndéve la permíso. Péro niko kóa ko káso nodependéi chehegui año; ñakomunika va’erä ñande partídope, ha chugui ñaguenohëarä la permíso”.

         “Nde katu reikuaáta upéva taita” - he’i chéve, ha ha’e chupe: “Jaháta ñañe’ë karai Tóti Cano ndive; ha’e niko la ñande Partído presidénte ko Atyrápe”, ha rosë roho.

         Tóti Cano  niko pelukéro ha oñapï heta kápope ha oïmearä niko upévare mba’e ndojepokói raka’e hese.  Romombe’upa porä rire chupe la ore káso he’i oréve: “Nda’iporiete provléma. Äichagua káso manterei oñepresenta, ha che, ñande Partído rérape ro’autorisáta che ra’y. Ápe che aanotáta ko che kuadérnope rerekoha permíso ñande Partído gui rejeafilia haguä la kolorádo pe.  Tereho karai Ranoni rendápe tande’afilia ha eiko gua’u chupe kuera la kolorádo ramo, eike ha eiko la militar ramo, eñeha’ä easende, eho ikatuha peve. Anínteke márö nderesarái ne kompromísogui ñande Partído ndive.

         Ovy’aite niko la che ra’y Merárdo ha oho oje’afilia ha ou omombe’u chéve hetaite omongele’e hague chupe karai Ranóni, Seysional presidénte; heta ndaje omboaguara chupe ha opa ohetümba chupe. Mba’éguitepa anichéne aje ko famílla liveral teete apytere oipo’óva hína.

         Oraha Merárdo la ikuatia ha ohóma opytávo; péro niko 8 día haguépe hova puku jey ojerévo Atyrápe. “Ne provléma jey piko che ra’y ha’e chupe”, ha he’i chéve: “Upéicha hína papa; ha ko’äga katu ijetu’uvéma.  He’i niko chéve hikuái aikotevëha avei nde ne afiliasion rehe ha avei che aguélo mba’e rehe, pórke niko ndaje la militar oiko haguä peteï mitä pyahúgui, ha’e, itúva ha ijaguélo ikolorádo va’erä.

         Upéicha ramo che ra’y nañanderapevéima, pórke la nde rejapóva che ndaikatuvéima ajapo –ha’e chupe–. Nde reju rejerure chéve permíso reje’afilia haguä ha che ro’autorisa, péro che ndarekovéima mávapepa ikatu ajerure permíso pórke la che ru añotÿma va’ekue, ha ha’e chereja va’ekue hekoviárö ñande Partídope. Ajevérö che upéva ndaikatuvéima akambia. 

         Upepete che ra’y odesidi ohejapávo ha osë oho Guenosáire pe.
                                                         
Tadeo Zarratea
Abril de 1998.

No hay comentarios:

Publicar un comentario