lunes, 28 de enero de 2013
Tan Tan ha La’ýla
Dr. Carlos Mojoli pe aguerojeréva, hemimombe’ukue
Pehendúvapa pee oñemombe’úrõ “Lázaro Cardozo” rekovekue. Péva niko peteĩ
karai heta ikásova ha opa rupi herakuãva. Hetaitemi jeko ipláta
raka’e aipo tapicha. Heta oreko la kámpo porã ha la hymba
vaka katu niko ndereipapapamo’ãi voi. Pero ndaje iformal raka’e ñande
rapicha kuimba’e. Irrigoreterei ha imba’e rakate’ỹ. Ohayhu
vai la pláta. La iñehtánsia ndaje oĩ raka’e pe
amo Villarrica ha Oviedo pa’ũme, ha ha’e omano rire upe ilugarkue rehe opyta la
héra: “Sarokaro”, pórke upéicha voi oje’e la karai Lázaro pe hekovépe, ha
ha’e voi oiporu upe téra oñemomba’eguasu haguã hembiguaikuéra renondépe.
Iñe’ẽtémi voi jeko raka’e: peikuaáke mávapa Saro Karo… aníke pefasilita
chupe, cháke, cháaaake.
Nda’ipórivai ndaje arriéro omopu’ãva hese hesa, jepe
omyepotírõ harreador pe. Orekójeko lo mitãme iloitére ha upéicha rupi
sa’i voi la ofalláva hendive. Péro omombe’u chéve Dr. Mojoli
peteĩ jey ofalla hague hendive aipo ikapata hérava Metério. Upéva jeko tuicha
oja’yvere upérõ. Oreko niko ndaje karai Saro Karo peteĩ tajýra
arriéroicha omomba’apóva ñúme, ha upéva areko peteĩ mitãkuñami
hérava Teresita.
Kóva ko hemiarirõ añoite ndaje la Saro Karo pe omohu’ũmíva, pórke ombojerovia
ha ombojerovia vai voi. La mitãkuña’i ndaje ko ho’upaite voi la ipúnto.
Opa mba’e oipotamíva ojogua chupe.
Upéicha, peteĩ 6 de enéro jave osẽ Saro Karo oho Villarrica
pe. Ujupi la isúlkipe heta portiju reheve. Do júnta kavaju tordíllo ohtira la
isúlki ha 6 xinéte armádo kavaju porã ári oakompaña chupe.
Oho heta oñemu ha ojerévo ogueru la hemiarirõme mokõi muñéka lósa; peteĩ
morotĩva ha ambue katu kambaite. Ha oguerovy’a la mitã.
Ndokevéi voi ndaje la Teresita, oiko omokunu’ũ la imembymimi. La
kambávape ombohéra ijaguélo voi “Tan
Tan”, pórke niko ndaje aipo afrikána, ha la morotĩvape katu
ombohéra Metério, ijaguélo kapata, pórke he’i chupe: Pévana Teresita embohéra “La’ýla” pórke péva niko,
rrúvia hekópe, “mandi’o y re” la ipórte ko mitãkuñami, yrei vera.
Omaña vai hese Teresita, péro upéicha opyta, jepe ramo
kuri ombojarupotávonte he’i chupe. La karai Emeterio niko peteĩ mitã
guasu, iguenoitereíva, mba’evete ivaíva nde’íriva ha ndojapóiva. Guéi
tujáicha voi imánso ha imba’erechakuaa múndope.
Upéi ndaje peteĩ asaje pukúpe, lekaja guasu oke aja, he’i Metério
la mitãme:
– Iñakã perõ
niko la ne membykuéra ha ãva niko tuicháma, iñakã raguéma va’erã.
Ndereipotái tepa ajapo chupekuéra la iñakã rague rã.
– Aipota – he’i chupe la mitã
– Eha’arõke –
he’i Metério ha osẽ oho.
Nipo ra’e oho ojapyhy peteĩ ovechapire
sa’yju/morotĩ, hyjúiva, hendypúva hovana porãgui, ha peteĩ naváxape
oikytĩ iguy guivo, ohekýi una puñáda porã la lána ha ogueru; ojapouka
machúpe engrúdo aramirõgui ha omboja La’ýla akã rehe. Opyta porãitereíma ramo,
ojapyhy Teresita ojapo chupe heta trrénsa po’i.
Gringaite voi oiko La’ýla gui. Noñe’ẽi mante la inglépe. Upéi
ojerure Metério anilína machúpe, ombojehe’a tatapỹi ku’i
rykue rehe ha oteñi la ilána rembyre; omokã kuarahýpe ha yvytúpe, ha
upéi omoakã raguémane katu Tan
Tan pe avei. Omoĩ
chupe umi lána mbykyvekue ha omoapichororĩmba voi chupe. Kamba vrasiléra
puroite oiko Tan Tan gui. Rehecharõhína ha’ete voi ku
ojerokýtamava la sámba.
Vy’a ijojaha’ỹva niko ojejapokói la mitã kuña’i rehe.
Ovrinka, opopo, ojeroky; oipotaitereíma opu’ã la ijaguélo ohechauka haguã
chupe mba’éichapa opyta Tan
Tan ha La’ýla la iñakã rague rire.
Hasýpe niko opu’ã sapy’a lekaja guasu ha añarã
ipireju’i oúvo; ojerure ika’ay ha imbegue haguére machu
ohaviráma voi.
Upépe oñemboja hendápe Teresita la imuñéka mokõive reheve.
– Ema’ẽmína aguélo.
Iñakã raguéma hikuái – he’i.
Ojapyhy, omaña porã hesekuéra, ombojere, opoko la akã rague pyahu
rehe ha ojere oporandu.
– Mávaiko ojapo
péva.
– Metério ojapo
chéve – he’i chupe la mitã.
– Tereho ehenói chéve
la Metério – he’i chupe – ha mbirikípe osẽ la mitã. Oñembojávo hendápe
Metério, oporandu chupe Saro Karo:
– Moõgui piko
renohẽ la lána rejapo haguã ã mba’e.
Upéva ohendúvo oikuaáma Metério oja’yvereha ipatron ndive. Ojupi
hese peteĩ mba’e ho’ysãva ha oñandu ipyta ryrýi; péro niko omombe’umanteva’erã.
– Ha… pévango… peteĩ
ñande ovechapirégui aipe’a; iguy guivo ko aipe’a patrón; nambyaíriko – he’i
chupe.
– Eho eru jahecha –
he’i chupe.
Ohechávo Metério pópe la ovechapire osapukáima voi
– ¡Che ovechapire
pyahúgui piko ne infeli reipe’a. Mávaiko nde la che kósa rehe reñembosarái haguã.
Ajépa nde’atrrevído nde tuja sakuape, rovatavy…!
Upe rire are jeko Metério, imandu’a jave ramo ã ñe’ẽngue
rehe, he’ímiva. “Upérõ ndahasýiva’ekue chéve la tovatavy ni la
sakuape; pe… “tuja”, la hasyva’ekue chéve, ndaikuaái
mba’érepa”. Upéramo niko añete ha’e ityarõma, péro ipyatã
gueteri; ha la hesa anga niko ideféyto añete, ijarai, péro ohecha porã.
– ¡Adélaaaa! –
osapukái Saro Karo – ¡Adélaaa!
– Mba’éiko Lázaro –
he’i la hembireko oñembojávo.
– Eru chéve che
amansalóko tamboxuísio ko tuja infeli.
– Mávape piko che dio…
he’i ña Adéla.
– Ha chéve la señóra.
Ahague’o haguére ijovechapire, pe mitã xugeterã – he’i osẽvo
Metério.
– E’a che dio. Péina
niko aipóro ndetarováma nde karai. Hetaite niko jareko la ovechapire.
– ¡Péro pévako che
ovechapire pyahuete, iporãvéva entérogui ! Ha upéi ave, nde piko mba’e
reikuaáta, nde kuña tavy. Embohasa katu chéve.
– Na. Cherejápe – he’i
chupe la kuñakarai ha osẽ upégui.
– Tajoguána ndéve peteĩ iporãve jey va pévagui che patrón. Ajejavy
niko añete. Cheperdonána – he’i chupe Metério.
– ¡No señooorrr! Upéva ni mba’evéicharõ. Tereho ejatapy chéve pe
tatakuápe ha eju eraha ko’ã muñéta ehapy chéve upépe. Upéi ejagarra la nde
pílcha ha tereho. Pya’éke. Ndaipotái che rógape ndeichagua tembiguái
ifakultatívova.
– Sonseraitére piko chemosẽta, roservi rire 20 áño che patrón.
– Nache’interesái ni 20 ni 40 áño. Nahenduséi nde jurúgui
mba’eve. Esẽ chéve che rógagui, pya’e. Terãpa reipota romoinge ka’irãime
cheperxudika haguére. Upéva la remereséva.
Ombojepota la tata Metério ha Teresita
katu jahe’o sorópe ojerure ijaguélope ani haguã ohapy umi imuñéka.
“Aipe’a jey tante aguélo la iñakã rague” – he’i chupe –ha oñelamenta asy. Ojapichy
la imuñéka mokõivéva, oñañuã, ojopy ijehe; tesaymivéko omongungúi. Péro lekaja
rehe ndoikéi ni vála karai. Opu’ãvo tata rendy, Metério omombo la tatakuápe mokõive
muñéka, ha upérõ oñandu jey, 40 áño haguépe, osyrýrõ hováre tesay, pórke
niko ndaje isy omanórõ ipahaite hasẽ raka’e. Teresita katu oike oike la tatakua jurúpe
osapukáivo: Adio mante Tan
Taaaan…, Adio mante La’ýyyyyla…
Saro Karo opu’ãvo iperesósagui iñakã
resakua guyry ha oñetingaparo. Otĩvoite voi ho’a ha ojokapaite itĩ ha
ijuru. Ojovahéi ohóvo tuguýpe Villarrica rapére; péro nomanói, hova perepánte
ojerévo. Teresita upete guive noñe’ẽvéiva
chupe. Ijetu’úma ramo la situ ojagarra isy oraha Paraguaýpe, ointerna Maria
Auxiliadora pe. Upégui osẽvo omenda pero ndaikatúi imemby. Die áño haguépe
oñepyrũ la iména kuánto doytor oje’éva chupépe ohechauka. Hasýpe ojuhu la
iñarandu añetéva, he’íva chupe 6 mése otrrata rire la hembirekópe:
“Na’imembymo’ãi la ne rembireko pórke ijaguélo nipo ojuka raka’e hovake
mokõi imemby tenondere”. Ipochýtamovo la ména omombe’upa porã chupe
la sikiátrra Tan Tan ha La’ýla kasokue. “Péva héra trráuma ha na’ipohãi “,
he’i chupe. “Anichéne - he’i la ména - . Ajuhúne che, pohã paraguái
chupe guarã. Hetaite che trravaxokue ndahejaichéne amano ha’ára cheñemoñare’ỹvape”.
Osẽ oho Sarokarópe, ha upépe, peteĩ tajy
opopenóva ãme, ojo’ouka mokõi sepoltúra ha omoĩuka
hi’ári la panteón. Peteĩ kurusu de mármol rehe
ogravauka Tan Tan ha la ótrro rehe La’ýla, ha ou oraha la
hembireko. Oraha pa’i, ojapo karuguasu, heta oñembo’e hikuái ha heta hasẽ la ña Teresita. Upégui 3
mése haguépe ipuru’a la kuñakarai.
Tadeo Zarratea
9-O1-13
Suscribirse a:
Enviar comentarios (Atom)
No hay comentarios:
Publicar un comentario