Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

miércoles, 16 de mayo de 2012

Diálogos en guaraní paraguayo // Ñomongeta guaraníme


Rrósa ha Rríta

Rrósa: - Ndépa Rríta rehendúva rrosário oñeñembo’érö rrádiope.

Rríta: - Upévamo ajapo. Ahendurangue purahéi porä ha pólka  kyre’ÿ.

Rrósa: - Nderejoguái karai Rrapáipe, ha’e ohendu mante.

Rríta: - Nangána.  Ko tuja rova ruru apepu.  Rerovia piko nde umíva.  Ramoite ahecha
jevýma chupe rrútare peteï rrúvia ijykére.

Rrósa: - Aipórö piko opoi jevýma Rroséndagui. Ajépa heko vai rasáma pe tuja.

Rríta: - Heko vaive mykurëgui. He’i voi jeko hapicha kuimba’épe: “La kuña   rehekava’erä, rejuhúre remoñuhä, reity, ha reraha jepe’aicha”. Ajevérö ni rrosário oguývope ndorresolvéi heko.

Rrósa: - Ha nde’íripa avei “rehundi”, pórke upéva la ojapóva.  Nderehechái piko umi ñande rapicha tavy. Oï ho’áva peteï rreylóre térä peteï rropérore, ha upéi kuimba’ekuéra ojerepáma chugui.

Rríta: - Ajépa niko imbarete la pláta ha oporombyaiete. La rríkope entéro mba’e  voi  ikatu.

Rrósa: - Platapota ombyai mboriahúpe ha mba’epota katu rríkope. Moköivéva orekose hembipota   omerese’ÿre, ha upéva la oporokorrompéva, ndaha’éi la pláta.

Rríta: - Neñe’ëkuaaite che áma ha añeteguánte ere. Rehótamatepa. Epytána ñañe’ëmive un rráto.

Rrósa: - Tove katu taha, che rape mombyrýko, ha che rymbamimi ha che rráncho vaíre ajepy’apy.


Kuña Sarigue

- Eguatána eguereko nendive äichagua kuña sarigue ndeguyreátava opaguiorei.  Hetami la guámpa remongakuaava’erä nde syváre, reraha kuaa haguäicha revende Takumbúpe. Nderrikoitéta ichugui che pa’i - he’i ndaje la gäiguï imemby kuimba’e omendasévape.

- Ndéko mama rehayhúnte pe kuña ensuguy, reko kirirï, ijapeguypegua guasúva - he’i ha’e.

- Che ndévente rohayhu che memby, ndaha’éi avavépe- he’i  isy.-

- Rehechava’erä gueteri rejejavyha, nda’upeichaguaikohína  mama - he’i jey.-

- Tamanónte ahecha’ÿre.  Ikatu che ängue notïri nderehe, reiko ramo toryjárö,  loríto óga ramo, oguyguypa ramo ñe’ëguata nderehe, haguäguäi, hendypa ramo ko ñande válle.

- Cherayhu guive maräve ndoikói, mba’e piko chéve la xénte ñe’ërei. Psss...

- Aipo ramo ke egueraha mombyry, ani reru chéve che ári, cháke che raëvete aguerosapukáine - he’i ha ñemo’ä ku noñekontentáiva ha ombojoapy: -Neretïri. Nderejoguái cheryeporéva.  Regueronase la pituva.  Iñanambusu nderehe la tovatavy. 


Lechíro

Chemandu’a ku Luchi rova kucha’ä tuichaite chembotavy ramo guare. Karai Chíko rógape oiko la váile ha he’i chéve:

- Aháta aru ñandéve chipa ha kure chicharö.

Chevyroite avei che ha “néi” ha’e chupe, ha aguapy che póncho ari cheko’ëmbamo’ä.  Aikuaáko che ha’e ochuleaha oikóvo peteï lechäime, umi mba’e vendeha.

Hasýpe ahecha okacha aúvo ha chemboka’apaiteve haguä, au po nadi vera.  Oguähë ha ha’i chéve:

- Amo ivai la pórte.  Mba’éichapa ikatu ñaipytyvö peteï che kapelúpe: oime otopa ichíka ótrro arriéro ndive -

- Ha mba’e opensa la nde sósio - Aporandu chupe-.

- Ha’e ombochalaise la arriérope - He’i chéve.

- Mba’éicha piko chamígo ñande ñambyaíta fárra aipo arrivéño rehehápe; chakeko ñandepychi’ï; ñanera’ä haguä chavolái.

- Oipichy pichy iñakärague; nipo opichoróma voi oúvo ra’e, ha he’i chéve:

- Nahániri; ndaha’éiko arrivéño; lechíro rehe niko la oiko -

- Chamígo: ko’ävako ndevýrorema oiko nde rehe; ha piko ko’äga revyreavéta.  Tereho eheka hekoviarä ha opáma - Ha’e chupe ha asë aha.  Chemorrenegaite.


Ka’i  ho’u ne rembi’u

- Ha’e omba’apo ha ka’i ho’u hembi’u. Upéva hína pe mboriahúre oikóva.  Ha’e oñepia’ä ho’oräre ha ka’iguasu omangea hese.  Hi’avove hemitÿngue ka’i ovy’áma voi hína. Mba’épa ere kóvape.  Mba’ére oiko erépa  nde.

- He’i lo mitä oï vaiha ñane retäme organisasión akonómika. Oï mboriahu kóntrrape.  Omba’apóva kóntrrape.  Nde remba’apo ko’ëreíre nde rekove pukukue javeve, ko’ë guive ka’arupytü meve ha ko’ýte nemboriahu. Nereñakärapu’äi máro.

- Ha ipy’arasýma lo mitä.  Hi’äma opa ko’ä mba’e.  Tove toï hendápe oïva’erä.  Toñeme’ë oñeme’ëva’erä ty’ái repykuére.

- Upevarä lo mitä oko’iva’erä pe organisasión oï vaíva rehe.  Ani oha’arö yvatéguio mba’eve. Noñemyatyrömo’äi péva py’aporäguirei.  Ha ka’iguasu katu nda’ipy’aporäiri voi.  Ñamondýi mante va’erä.

66 comentarios:

  1. me gusta tus dialogos en guarani

    ResponderEliminar
    Respuestas
    1. Hola por si acaso ustedes no tienen otro ñemongeta en guarani sobre el tema sy ha imemby kuña ñemongeta menarare respondan si tienen por favorr En instagram estoy como zoteloortizelena siguenme

      Eliminar
    2. Evandro pires 2023🫶🏻

      Eliminar
  2. hasooooooooooooooo macanada es yo buscvo dialogo con acento nasal putooooooooooo

    ResponderEliminar
  3. Este comentario ha sido eliminado por el autor.

    ResponderEliminar
  4. no me importa que no sean buenos o malos solo lo voy a copiar para el colegio gracias chauuuu👋👋👋

    ResponderEliminar
  5. Nose si es bueno pero voy a copiar para el colegio

    ResponderEliminar
  6. Es muy bueno el dialogo me gusta mucho
    Y salva 😥👍👌

    ResponderEliminar
  7. Respuestas
    1. cállate puto que no sabe nada de guaraní. mejor lávate tu culo sucio y después veni a criticar sobre tu ano...ANDA CON TU NOVIA, ah sierto no tenes porque se fue con tu PRIMO

      Eliminar
    2. alguiem conoce algum dialogo sobre la cuarentena y en guarani tiene q ser luego

      Eliminar
  8. Alguien me puede decir una pagina en donde pueda encontrar un dialogo de a dos personas acerca de mitos, osea de experiencias por ejemplo que tuvo alguien con uno de los mitos del Paraguay.

    ResponderEliminar
    Respuestas
    1. Eipurumina pe nde apytu'ū ani oiko chugui chicharõ mba'e🤦🏻‍♀️

      Eliminar
  9. Oiko voy a copiar nomas para salvar Gracias los perros!

    ResponderEliminar
  10. Vvucychhvhcxcvcy5565u9hgrity8h7s4jypirg60ftlfyñgyf4cñ ñhrulycñdi3ugo5d06od

    ResponderEliminar
  11. Como se escribe en guarani voy a jugar

    ResponderEliminar
  12. Me pueden decir un dialogo porfavor

    ResponderEliminar
  13. Porfavor jejeje para hoy es y este es muy largo me da garra copiar pero es super puretee me encanta

    ResponderEliminar
  14. Se quejan hina buscan otra página y si no saben leer váyanse además no saben luego escribir u se quejan burros

    ResponderEliminar
  15. ESTO ES LO QUE BUSCAVA ES PERFECTO Y QUE TODOS SE CUIDEN DEL CORONA VIRUS

    ResponderEliminar
  16. No sé que dice pero pasé el examen gracias a esto xd

    ResponderEliminar
  17. ¿QUÉ LO QUE PASA ACÁ?, Pelea de inválidos pio JAJAJAJAJAJA

    ResponderEliminar
  18. Este comentario ha sido eliminado por el autor.

    ResponderEliminar
  19. Necesito un dialogo en guarani entre una maestra e alumno

    ResponderEliminar