Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

domingo, 8 de mayo de 2016

PYHARE MBOYVE. ANTES QUE ANOCHEZCA *

De Feliciano Acosta
(Presentación, 7 de mayo de 2016)



Kuñakarai ha karaikuéra mayma: Tapendepyhare poräite.
Péina niko ajejokuái penerendápe, ha aju amombe’upotávo peëme ko che kapeluete, Feliciano Acosta imba’epyahuha,  ha oipotaha  peë peikuaa mba’épa hína pe hembi’apopy pyahu. Péva niko héra PYHARE MBOYVE,  ñe’ëpoty ryru dieha oguenohëva hatakua teégui. Jaipapapárö hembiapokueita jajuhúta  ombohyvíma hague 20 libro rupi mundopýre, ha umíva apytépe oï die hatakuápe guaréva. Umíva hína: Ñe’ëryrýi, Muä sa vera, Pyambu, Tape yvyku’i. Mandu’a rendy, Mombyryete mombyry, Ñe’ë ryrýi ryryive, Mandu’a rova, Haiku Ñ’ë mbyky ha péina äga Pyhare mbyve.

Mba’evégui ojejapóvape, creación genuina pe niko he’i  umi Paï  “ñembojehu”; upéicharamo ko’ävape oï Feliciano remimbojehupyre, mba’e  ha’e  oguenohëva’ekue iñaputu’ügui ha oï’ÿva’ekue ko múndope ha’e ojapo mboyve. Aipóramo niko tenondete  ha’eva’erä  peëme, ápe péina jareko poéta omba’apóva  ko’ëreíre; tuichaitereíma omongakuaáva ñene ñe’ë  ha ohapyatýva ñane retä reko tee. Hetáma jadeve chupe hembiapokueraitáre.

Ojapóma 33 áño oñepyrü hague ÑE’ËRYRÝI reheve, ha upete guive oheka oúva máichapa ombohape pyahu kuaa ñane ñe’ëme. Ha heta tape pyahu ikarë sa’íva ma otopa. Emiliáno jeko he’iraka’e:  “pombéro ha verso nosëi oimeraëvape”. Ha upéichako añete. Oiménte ñande rapicha orekóva pe talento upevarä; ha péina ápe peteïva.  Ha’émava’ekue hese ha péina ha’e jeýta: ndaikatúi ja’e Feliciano Acosta rehe tuicha okakuaa hague ä 33 áño pukuke javeve, pórke ha’e iñepyrüete guive voi oikuaaporäiterei va’ekue jajapóramo ñe’ëpoty ndaikatuiha jaiporu ñañe ñe’ë tapiaguáva. Poéta ndaha’éi tapicha he’íva mandi’ópe mandi’o ni jetýpe jety. Poéta hína pe ombohéra ambuéva ko’ä mba’e; ombohéra pyahúva. Péina ápe peteï tembiecharä: Feliciano he’iva’ekue  yma 1983 pe: “Che ahy’ópe oryrýi che ñe’ë// che ñe’ë osëséva ombokua yvytu. Ha katu iporäme // che ahy’ópe omano”. Ko’ä verso pe  he’iva’ekue ñandéve: “Heta mba’e ha’ese ha ndaikatúi ha’e, pórke ndarekói liverta; ñaimégui en diytadúra”. Ha amba’énepa aipo he’iseva’ekue, “ha ndajarekoiha liverta ñane retäme”. Upévante. "Nda’emo’äi  mba’eve; tomanónte che ñe’ë che hay’ópe", he’i, péro upéva he’i, hi’ipa riréma pe he’iséva: “Ndajarekói libertad de palabra”. Péicha oñe’ë la poéta.

“Pyhare mboyve ko che rekovépe// ha che purahéi ikangy mboyve// amombe’use”, he’í kóva ko hembiapopýpe. Che ndaha’íva poéta, upéva ha’éta péicha: “Che tujáma niko ahávo ha amano mboyve, ha ofalla mboyve chéve che akä, amombe’use peëme”. Ajépa tuichaite ojoavy.

Atopa avei iñe’ëpotýpe peteï mba’e ojehu mantéva ore kuimba’épe. Doctor  kuéra  he’i upévape karai ñe’ëme: “Tumescencia peneana nocturna”; ore arriéro reíva romombe’úrö upéva ojupe ro’e: “cherembo atä ange demadrugáda”, ha Feliciano katu he’i: “Chemba’epota// ipotyjera// ko pyhareve”. Ajépa ifíno ñande rapicha.

Péicha  ojoavy  ñe’ë  ñande jaiporúvagui  la poéta ñe’ë. Hovake ipohýi ha ha’ete voi ku itie’ÿva  ave, pe ñane ñe’ë reko tapiaguáva,  karai ñe’ëme ojeheróva “lenguaje común, lenguaje prosaico”.

Ñe’ë poty týpe oike ramo guare Feliciano, okakuaapa pyréma voi oikeva’ekue. Ajevéramo sa’i ojoavy hembiapo ägagua yma guarégui. Ha’e akóinte oñepyrü ramo guaréicha iñe’ë mbyky, iñe’ë sakä, iñe’ë vevúi. Kýto ra’ytoite meme voi mayma hembiapopy; ha’ete voi umi telegrama yma. Ha upéi ave, ombyapu’a kuaa hemiandu. Moköi, mbohapy ñe’ënte oiporu opinta haguã ñane akäpýpe peteï ta’anga ñandepy’areraháva; ohechauka tiníva ñandéve mba’e ohechaukaséva; térä katu oñatöi vevuimínte hemiandu ombojoajupotávo hapicha remiandu rehe iñe’ä reroviapy. Feliciano ndojevaléi ñe’ë ryapu rehe ñanembovy’a haguã; hembiapokue ndaha’éi ñahenduvaeräichagua; ha’e ojevale temiandu rehe, sentimiento ha pensamiento rehe. Hembiapokue jaleeva’erä ñane año ha kirirïhápe, ha upépe ikatu opoko térä ndopokói ñande py’áre; ha katu opoko ramo, ojora ñande py’apýpe vy’a kyrÿi ivevui’asýva ha ñenembyetia’e.  Opa ko’ävare ja’éta mande hese: ivale ko Feliciano; péva peteï poéta iporo’óva onaseva’ekue ñande apytépe.

Ambue mba’e ha’e mante va’erä avei. Feliciano ova mbeguakatuha ohóvo karai ñe’ë gotyo. Yma roñepyrü ramo guare rohkrivi guaraníme niko Feliciano a ha che ndoroipotaiva’ekue peteïräre voi oñembohasa karai ñe’ëme umi orerembiapokue. Upéi, mbeguekatúpe roguerova rohóvo ore remimo’ä ha ko’äga rupi katu hakukuére voi rotrradusíma ha ropuvlika moköive ñane ñe’ëme. Ha jahechávo umi trraduysión ojapóva Feliciano hembiapo teégui ja’ese voi: péva piko ndaha’eichéne hína la original ha amóva la itrraduysión, pórke niko ipu poräikoe karai ñe’ëme, háime háime iporäve. Ha péicha, guarani ñe’ë poéta va’ekuégui oiko ohóvo poéta moköi ñe’ëmegua. Ndaikatuvéitama ja’e hese poéta oïva Emiliano kokuepýpente péva, ha’éma rupi avei “poeta de la lengua de Cervantes”,  he’iháicha tapicha oñemoarandúva ñandéve.

Por ello compartimos totalmente la opinión de Susy Delgado que nos dice: “Y también nos entrega verdaderas gemas en su cuidada traducción de los poemas, como cuando dice en un momento del poema Tristeza: "Me agazapo en los poros del silencio". Con un verso libre que se engalana con una deliciosa cadencia, Feliciano nos demuestra que no ha olvidado el antiguo parentesco de la poesía con la música. Lo hace con su sentido proverbial de la medida, sin malgastar tinta en floripondios superfluos, y, por supuesto, con el genuino guaraní que cultiva con sabiduría y destreza”.

También comparto la opinión de Susy cuando dice: “Pyhare mboyve es un poemario que tiene el color de la melancolía, de la tarde que se va, dejando un recuento agridulce de las cosas vividas”.

Muchas gracias.

Tadeo Zarratea


8 comentarios: