martes, 27 de enero de 2009
Mitä reko marä = Niño de malas costumbres
(Mitä
mbovy’aharä = Farsa
para niños)
Tadeo Zarratea rembihaikue
Omyatyrö ha oipysove haguéicha ijapohare 2007 pe
OMBA'APÓVA: Sy, Kili ha
Vito.
MBA'APOHA: Peteï koty
okaha rupi gua
Oñepyrü
KILI: (ha’eño). Oheka ohekáva peteï
vokópe
VITO: (oike oúvo) - ¡ Epa !
KILI: (oñemondýi) - ¡ E’ !
VITO: (opilla chupe) - Heeë…
KILI: (tesaparápe) - Ich…
VITO: - Hechápa nde.
KILI: - Mba’épa.
VITO: - Hasýpe chepopa’ä nde rehe.
KILI: - Piko…
VITO: (oho ohecha ivoko) - ¡ Ndesýre !
KILI: (oguerohasáma ñemondýi) - ¡ Hái
! . Mba’etei piko. Nangána.
VITO: (ohechave ohóvo) - Ma’ëmi.
(ijupénte).
VITO: (okorói. Ojapete mesáre la
ivoko) – Amombe’úta mamáme.
KILI: - Néike. Néike. Jagua’i.
VITO: - Ahekaukáta nde vokópe. (ojere).
KILI: (upévo ojapuráma). – Hýpy. Hýpy.
Che ra’y. (ohekýi ivolsíllogui moköi lápi de kolor ha omombo chupe): - Na’ápe.
He’upa.
VITO: (omono’ö yvýgui ha ohecha). –
Noïmbái ápe.
KILI: - Ejerána.
VITO: (iñe’ërasëmba). – Añete. Moö
oime sa’yjúva.
KILI: -
¡ Hë ! . Moöiko che taikuaa. Oiméne reityra’e.
VITO: -
Heë… Piko… ¡ Eguatána! . Továngo oï ajúrare.
VITO: -
(oma’ë porä tyke’ýrare). – Aikuaaukáta ndéve. (osë oho)
KILI: -
Ekachána. (ijupe) Ikuña’iete.
KILI:
(ojechámavo he’eño, pya’e porä ohekýi lápi sa’yju ha omoinge tyvýra vokópe.
Nahendái. Ogueru voko imba’éva, ohechagua’u).
SY: (oike
oúvo, Vito hapykuéri). – Añetépa ne mitä sa’yju rejapo jeýma nde kalaguíchi
reína.
KILI: - Ijapu. Oiméne la ilápi sa’yju
ivokópe hína. Ha’e ndohekái voi.
SY: (Vitópe). – Néi. Eheka jahecha.
VITO: (ombojurúre ivoko ojuhúma, ha
oñemondýi). - ¡E’!. Na… na…ápe hína. Nda’ipóri hína kuri. Omoï jey ra’e.
KILI: (ovy’a). – Rehechápa. Rehechápa.
SY: (Kilípe). – Ha nde; maerä repoko
nde ryvy mba’ére. Moö oime ne mba’éva.
KILI: (ojecha vai). - ¿Che?. (…) Che aipurukákuri.
VITO: - Ijapu. Ohundipa.
SY: (moköivépe). – Néi. Peñesü chéve,
pya’e. Ha nde Kili, ko’ërö
ndererúi chéve nde lápi kuéra ha
reikuaáma.
KILI HA VITO : (oñesü sánto renondépe
ojoykére)
SY: - Peneko’ëmbáta upépe.Peikuaáke. Mitä reko vai pende túva (osë oho).
VITO: (omañasaguy).
KILI: (oñembovai chupe).
VITO: (mbeguete). – Avy’a, avy’a.
Rerekóma ko’ërö re’uarä.
KILI: (omopu’ä ikuä techaukaha). – Che
apika mboyve, nde reipo’óta. Eikuaáke.
VITO:
(oñembohory hese) . – Chejáranga, che ra’y.
KILI:
(oma’ë sayke hese ha oñe’ëreity). – Jagua’i karë, resa pile’u.
VITO: -
Anguja tutu. Pokovi.
KILI: -
Guaiguï memby; py’aju, voli.
VITO: -
Popinda. Aguara’i.
KILI: -
¡Pyrague!.
VITO: -
¡ Mondaha!,
KILI:
(osyryry ha oikutumyaña chupe heñyvangápe).
VITO:
(ho’a. Osapukái). – Aiiipyyy…
KILI:
(oma’ë okëvo). – Cháke, cháke, ha’e ndéve.
SY: (oike
oúvo) - Mba’e jeýma piko…
VITO: -
Kili chemyaña.
SY: (ipochyeterei).
- Mba’eichaguáiko peë krihtiáno
ko sánto renondépe jepe peñorairöva.
SY: (oipyhy Kilípe inambígui ha
oipoka). - Ne aña memby tie’ÿ…; ápe eju eñesü chéve. (ombotyryry pe ótrro tápia
yke peve). - Eñembo’e chéve 40 vendíto, ha tahendúke kosina guive.
(ohokuévoma).¡Che Dio…! . Opa ne
máñape rejogua pe nde ru tuja otï’ÿme. Upéagui reíko noroipopïri garrótepe. (okañývoma)
. - ¡ Tahendúke !.
KILI: (hatä oñepyrü). – Vendíto,
alavádo, séa, el santísimo (a guive ongururúntema opa peve; upéi oñepyrü hatämive
jey) – Vendíto, alavádo (omokangyve iñe’ë)
Repíke vandéra.
Karákara mácho
rejúpa jakévo
ja’u nde vakéro
asaje entéro.
VITO: (oñembojere oma’ë hese; ijurujái
opytávo).
KILI: (oñembovai chupe ha oñembo’e
jey; hatä he’i):
Vendíto, alavádo
(mbegueve) :
Repíke vandéra
(ohupi ikuä):
Vito nde vitóke
re’úta ko’ërö
ehkuéla rapére
ejererekóke.
SY: (kosina guive). – Vito…
VITO: - Señóra mamíta.
SY: - Eju. Tereho eru chéve y …
VITO: - Guéno mamíta. (ombarakapu
Kilípe ohasávo).
KILI: (oñepyrü jey oñembo’e; hatä
he’i:
- Vendíto, alavádo
(mbegueve)
Repíke vandéra
Karákara mácho
rejúpa jakévo
ja’u nde vakéro
asaje entéro .
(iñakärakuve ha oturuñe’ë).
SY: (oike mbeguekatuete ha oñomi oúvo
ipopegua).
KILI: (hesaho isýre ha ohechávo
ipopegua opo opu’ä, oñepyrü oñani ápe, pépe, kotypýre, ha upéi ohasátavo isy
jyva guy rupi ojagarra chupe ijatukupeguio ikamisa kuéllogui ha ojuvy ra’ä)
SY: -
Eju chéve ko’ápe ne mitä tepoti.
KILI: - Áina, áina ; anína mamíta...
SY: - Nderekyhyjéi piko Ñandejáragui,
ajeve reñembohory la ñembo’ére.
KILI: - Akyhyje
SY: - Mba’e rekyhyje katu piko nde
tekove eréxe. Péicha piko ñañembosaráiva ñembo’ére.
Néi, eñembo’e porä chéve tahendu.
(opoi myaña chugui)
KILI: - Vendíto, alavádo, séa, el santísimo,
sakraménto, del altar, la Vírxen María, nuehtrra señóra, konsevída, sin mancha,
de pekádo, orixinal; dehde el primer instante, de su ser , natural. Amen Xesu,
María y Xosé. En el nombre del Pa’
SY: - (oñe’ëjoko chupe). Reikuaapa jepe ra’e.
Ha marä rekambiapa la orasión he’íva.
KILI: - Ha… ajapónte. Ndaikuaái
mba’érepa.
SY: - Nde nereñembo’éi Ñandejárape.
Nde reñembo’e añáme reikóvo.
Ñahendu. Mba’éicha he’i la nde
reñembo’éva.
KILI: - Nachemandu’ái.
SY: - Nde japu !. Ere chéve nde ava tepoti,
pórke roinupäta voínte
ne kangue ine meve. ¡ Ere jahecha ! .
KILI : - Vendíto, alavádo
Guäiguï sái voládo
Ojupi sérko ári
Ho’a ovayvávo
ha opo opu’ävo
okuaru charara.
SY: (omaña ijehe ha ojecha isái voládo
reheve; ipochyeteve; ojagarra inambígui, onambipoka ojero’a peve ha he’i
chupe:)
- Mávaiko nembo’e ko’ä vyroreieta. ¡Che
Dio...!
KILI: - Ehkuélape ahendu.
SY: - ¡Sokórro che pa’i !
Mba’eichaguáiko la ne maéhtrra...
KILI: - Ndaha’éiko che maéhtrra.
Ehkuéla rapére ha pelotahápenteko ahendu
oje’érö péicha.
SY: - Piiiko. Ajépa nde’agrasiadoite.
Ha che taiko tañepi’ä pomondo haguä
ehkuélape.
Roipopïta garrótepe ne mitä reko marä
reikuaa haguä rehpéto. (oñembosako’i oinupä haguäicha)
VITO: (oike oúvo peteï válde y
reheve). - Na’ápe mamíta la y; arúma ndéve.
SY: - Péva la aikotevëva ambohekoguapy
haguä ko ava ra’y kachiäi. Eru chéve ápe. ( ojagarra la válde, ohupi oñohë
haguäicha Kili rehe)
KILI: (ojapuraiterei; sokórro ojerure)
- Mama… mamíta… Anína mamíta. Anína mamíta. Chenupäntena. Chenupäntena.
SY: (omboguejy la y ryru ha oheréi
chupe peteï, moköi ha mbohapyha ndohupytyvéima. Kili oñani kotypýre; oike mesa
guýpe, oñemoï sílla kupépe, ha opáicha rei oñedefende. Isy omuña chupe, oha’ä
chupe
ha ojavypa.Upéi Kili ojuhu okë ha osë.
Isy oñani hapykuéri ohóvo; osë rire esenáriogui oñehendu oja’ónteha gueteri
ohóvo.)
Ápe opa.
Oñemyatyrö ha oñembojoapy oytúvre, 10, 2007, ramo.
Iporä jaikuaami. Kóva ko ñoha’anga
oguenohë va’ekue “Premio Nacional de teatro estudiantil”, año …….pe. Ojereru
ramo guare Ka’asapa Departaménto rérape Paraguaýpe. Upérö odirixi lo mitäme
Mbo’ehára katupyry Emilio Barreto.
Suscribirse a:
Enviar comentarios (Atom)
Por que se pelearon kili ha vito?
ResponderEliminarPor que se pelearon kili ha vito?
ResponderEliminarEl que quiera perder su tiempo que lo pierda
ResponderEliminar