martes, 4 de diciembre de 2012
Tóro nílo, sagua’a
(Rubén
Rolandi rehe aromandu’áva).
Upéva
upe tóro nílo haimetete va’ekue chemomaña che pysã guasúre. Rosẽngo peteĩ ára
Chikíto Miránda ndive roguerúvo sagua’a, ha rojura upéva. Romosã jovái ha
rojuroína heseve ténge téngepe. Che tenonde ha Chikíto tapykuépe. Ome’ẽjepi
chupe lu Chikíto ha oñemo’aguĩvo che rehe, ojuruka. Péro upéi nipo ra’e
tuicháma ome’ẽ chupe la lu ha oñani mbarete jepe la tóro. Ou entodaiterei hágui hína
ojuruka ha omondoho la Chikíto láso pe ipresillaitépe. Oñandúvo isãsoha ojepo’o
cherapykuéri, ha che, ajehekyipotávo chugui, aikarãi la che renda ha ha’ete ku oñemondýiva pórke tuichaiterei
opo ñembogua, ha chereity. Oñani la kavaju ha che apyta upépe. Nda’ijavéima
chéve la adihparávo pórke la tóro oguãhẽma chéve. Upémarõ ajapo la ikatumíva:
añembope yvýre. Hesa rendy ha hendy ryjúi pe animal che kompañero ojero’ávo che
ári.
– Ahh…
Ndekutupaite.
No,
nahániri.
– E’.
¿Mba’éicha rejesalva chugui?
No
ha… Chikíto Miránda ko… ndaha’éiva’ekue arriéro pererĩ. Upévango laséro de priméra
che kompañéro; ndoikóiva voi la aipo láso peteĩ reheve. Máhke kon el néipa ojora
la iláso mokõiha ha ojura jey. Ojagarrátavo pe che kasõ revi ojepytaso hese
Chikíko renda rruáno ha ujuruka. Oakãvoite oity do metrrohápe chehegui.
– Ndeee…
Ha
upéi roju heseve. Pléitope roju. Rogueroguãhẽ la rretírope; romoinge korápe,
roipiala, roity, roseñala ha romarka. Ha upe romarkahápe katu haimetetevéntema chemondo
apyre’ÿme.
– ¡Anichéne! Mba’éiko oiko upépe.
No
ha… otokángo chéve la iñakã jejoko ha apyrũ peteĩ hatĩre, ajagarra porã che po
mokõivépe la ótrro hatĩ ha ajopy yvýre. Oñandúvo pe xiérro aku ikuártore, ojapi
peteĩ sarakuteáda ha chembopoi. Oñakãrapu’ãvo, chéve raẽvete cherecha ha
ojajuvyso che rupyty haguã.
– Ha
nderupyty
No,
nahániri.
– E’.
Ha mba’éicha rupi.
Suertereíngo
la ipykuaha ndosói pórke mediante upéva, omboykévo pe iñakã cherupi haguãicha
de un tíro pe hatĩre, oñedekalumbra ha ho’a.
– Mba’éichaiko
la… Oñe….dekalumbra.
Ha
no ha… operde la iñembo’y. Oho oykévo ha ojaparo, oiméne ra’e un xéme mba’e
chehegui ho’a.
Upéingo
la patrón ovende peteĩ partída ha oike avei ha’e. Ha che ha’éma voi: “péa ipolemarã”, pórke
na’imansopái gueteri pe animal. Rojapo la rrodéo; romoinge vrétepe peteĩteĩ
rohóvo ha rohupi la kamiónpe, péro otokávo itúrno el tóro nílo sagua’ápe,
ojevika, oguapyete voi, ha upégui opu’ãvo, opo, ojapyhara la vréte ha omopẽmbaite.
– ¡Nde…! Ha opẽmba avei ha’e.
No,
nahániri.
Ndojehúi
chupe mba’eve pórke ipéchore oraha la vréte.
– ¿Ha
osẽ odihpara?
No,
nahániri.
Ho’ávo
ohecha Chikítope ha oipoganaite voi chupe.
– ¡Háke.
Añamemby! ¿Oikutupa chupe?
No,
nahániri.
Ojagarra
chupe ipiernéragui ha omombo chupe 5 métrro hapykuévo. Mbopícha oveve mitã
Chikíto.
– ¡Haihuepéte!
Ha upéi.
Upéi
ojerévo otopa la ore patrón ra’ýpe, peteĩ mitã guasu sapy’apy’aite oúmiva la
ehtánsiape, ha ojatrropella chupe.
– Oikutupa chupe.
No,
nahániri.
Oguapy
chugui la karia’y ha ohasa hi’ári. Opyrũmba hese. Omachukapaite. Upepete lekaja
ohenoiuka avión ha oho heseve Paraguaýpe.
– Ha
mba’e oiko la tórogui.
Ha
rojuka. Lekaja ipochyeterei ha oguenohẽ
imboka ojapipaite. Upéi ome’ẽ oréve la órden: “Pejukaite ha peraha pemombo yryvúpe. Aníke pe’útei ho’okue pórke péa peteĩ tóro asesíno”, he’i oréve.
– Ahhh.
Ha pejapo upéva.
No,
nahániri.
Ojupívoma
la aviónpe niko cherenói ha ombojevy la iñe’ẽ: “Pekarneána ha peraha pevende la
so’o rregimiéntope, he’i chéve. La soldáo ha yryvu niko peteĩchante”.
Upéva
siertoite, ha’e chupe, ha rogueraha rovendepaite la so’o Koronel Arriólape.
– Ha
peẽ. Ndape’úi mba’evete.
No,
nahániri.
Upeichamo’ãkuri
añete, péro niko he’i Chikíto: “poloméno niko ko’ã hyepyre ja’uarãmo’ã,
ymaitéma niko ndaja’uvéi so’o. Mba’étepa. Ñande niko yryvúichante avei jaiko, japehka
jaguarete rembyremimíre. Ha kóa ko sagua’a katu haimetemete va’ekue voi ñanemosapymi
mokõivépe”.
Ha ha’e
chupe: “ja’úta, péro aníke oguãhẽ lekaja apysápe”. Rombojy la iñakãngue
yvyguýpe ha roipichy ore ryére.
Upehague
ko’ẽme oguãhẽ oréve la notísia: omano la ore patrón ra’y. Aipo iváso ndaje
okapu.
Tadeo Zarratea
2-XII-12
Suscribirse a:
Enviar comentarios (Atom)
Tenho um blog de guarani/português e gostaria de traduzir este conto. Às vezes, sinto-me insegura na tradução do guarani. O senhor teria a versão em espanhol? Grata
ResponderEliminar