Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

lunes, 10 de noviembre de 2014

Tio Rréi Kasokuerakue / Los Casos del Tío Rey



JAHECHAMI TIO  RRÉIPE

Opaite mba’e voi niko tuichava’ekue pe tio Rréi rehe.  Tuichaiterei voi niko hete, haimetete voi ohupyty do métrro; iku’a guive yvatévo rehecha háse ñande rapicha; umi ipy mokõive ichara guasu ha itopéto; pe hova jasy renyhẽicha ojajái; iñe’ẽ pyrusu ára sunúicha; iñarandu pypukuve mba’éguimbo ha rerovia’ỹ  haguãicha heko karai ha oñeñanduuka kuaa hapicha renondépe. Ipyapy. Nda’ipóri hapicha ogueraháva chupe ipýre. Ha la ipy’aguasukuépe ndahasahái; oguereko voi hechapyrãicha ñande rapicha kuimba’e.  Iñe’ẽkuaaikoe va’ekue. Ha’etémi voi niko ku ombyatypaitéva ijurúpe  añetegua oĩhaguéicha. Ndatopáimi voi  che aipo hendape’ỹ oĩva umi  he’ietáva apytépe.

Ndaikatúi ja’e hese: péva hína pe tapicha paraguáipe orrepresenta porãvéva, pórke nda’upéichai. Ha’e niko peteĩ paraguájo  ha’eño reíva ijojaha’ỹgui.  Jutygua ha okarayguaite, chokokue ijyvy tee’ỹva, chakore ijorgullósova ijeheve, ndoleeiete asy, iliveral kangue ha ikatóliko mbarete.

Ko’ã heko rechaukaha ha’e voi ombotuicha tuichavémi ha ohtira ijehe opaichagua ñe’ẽrenduka, jehovaka térã ñembojaru; ha umíva ha’e ombohovái ñe’ê añetetegua oporohapývape péro o’ofende’ỹre hapichápe.

Jahejáramo ko tio Rréi oje’o tapicha mandu’águi,  jutýpe ha opaite hendápe, oĩha rupi tapicha oikuaava’ekue chupe, niko… ñane mba’erechakuaa’ỹgui jahejáta oñehundi rei. Che adeve chupe che ñe’ẽ, ha’e va’erã va’ekue kuri  iñeñotỹhápe. Tãimbiti’ỹetére ojerure va’ekue chéve ha añekompromete atã va’ekue chupe, pórke he’ími chéve ndohoseiha ko múndogui kirirĩhápe. Ha katu niko upéva noñekumplivéima araka’eve, pórke upe ramo ndaikatúi rire ramo ajapo ama ha tape vai káusa, ko’ãga ndajapomo’ãvéima voi pórke añandu upéva he’ise ajedehpediha’aína tio Rréigui; amondotaha chupe ko múndogui. Ha  upéva noĩporãi. Ñande ñaikotevẽ hese, tove toikoveve ohóvo ñande apytépe, noĩsevéima ramo jepe,  pórke ha’e niko tapicha tembiecharãva ha upévare  oikotevẽ hese hetãyguakuéra.

Kóva ko lívro niko ohkrivi tio Rréi ha oheja chéve che akâme. Chéve ramo guarã ha’e oñanduva’ekue voi la ojepuvlikataha, pórke ndacherasáimi voi opyta’ỹre omombe’u chéve hembiasakue. Ha péina ápe amoĩ iñe’ẽ teete reheve voi. Aheja ha’ete voi tomombe’u peẽme omombe’úmi haguéicha chéve. Nahi’ãi ko’ã hemimombe’upy oñemopererĩ térã oñembohesa’yju. Aipota pejuhu ijaraite jurúpe voi  ã ijurupore. Upévare añeñangareko ani haguã che cheremimo’ãva ojehe’a tio Rréi mba’éva rehe. Añandu tekotevẽha añemoĩ hembijokuái ramo ko’ãga marõveguáicha.
Ha péina ápe, aipeka ha aheja pende pópe ko hembiapopyre, ikatu kuaa haguãicha tio Rréi ñe’ẽ,  ára sunúicha hyapúva, oguahẽ pende apysápe ako herũgua ruguaite guive.





                         Traducción
SEMBLANZA DE TÍO REY

Todo era grande en tío Rey: su cuerpo vigoroso de casi dos metros de altura; su torso imponente; sus enormes píes; su llamativo rostro; su voz de trueno; su penetrante sabiduría y su increíblemente alta y sólida dignidad personal.  Su valentía ciudadana dictaba cátedras de insospechada altura.  Era locuaz y parecía reunir todas las razones.  Jamás pude desaprobar un razonamiento suyo.

No era un arquetipo de paraguayo sino una personalidad singular: campesino yutyense, agricultor sin tierra propia, orgulloso veterano de la Guerra del Chaco, totalmente analfabeto, liberal de convicciones y católico militante.  Estas características las sobredimensionaba él mismo, atrayendo sobre sí toda clase de desafíos, choques y chanzas a los cuales respondía con verdades quemantes pero sin ofender.

Sería un desperdicio dejar que tío Rey muera en la memoria colectiva de Yuty y de tantos otros lugares donde fue conocido.  Honestamente le debo el discurso que debía pronunciar en su entierro.  Me lo hizo prometer varias veces porque no quería irse de este mundo en silencio.  Pero aquella promesa ya quedará incumplida por siempre, porque si en su momento no pude hacerlo por causa de la lluvia, del mal tiempo y el cierre de los caminos, ahora me niego a hacerlo por cuanto que significaría despedirlo a tío Rey, despacharlo de este mundo.  Y eso no quiero. Creo que es necesario que siga viviendo porque es hombre paradigma, y por tanto, muy útil a sus compatriotas.

Este es un libro que tío Rey dejó escrito en mi memoria. Es posible que haya presentido su publicación porque no perdía oportunidad para contarme sus anécdotas.  Aquí las pongo con su propia voz.  Dejo que él mismo se las cuente, tal como a mí me las contaba.  No quiero que sus relatos pierdan la fuerza original ni la impronta de su autor; por eso me he cuidado de mantenerlos a salvo de mis ideas personales.  No puedo menos que serle fiel a tío Rey, ahora más que nunca. Les dejo abierto este libro para que la estentórea voz de tío Rey les llegue desde la eternidad.


- 1 -
TUICHA MBA’E LA JALEEMI

     – Emombe’úpy ñandéve tio Rréi la gérra Chákopa mba’éicharaka’e – he’i chéve che sovrínokuéra Paraguaýpe. Ha ha’e chupekuéra:

     – Chéve chamígo rei peporandúta la gérra Chákopa mba’éicharaka’e, pórke che peteĩ trríhte soldádo upérõ. Ha la soldádo ndaikatúi oikuaávo mba’eve pórke ndohechái máhke yvy ha yvága; noñe’ẽi la mburuvicha guasu kuéra ndive; ndoleéi mba’evéichagua dokuménto. Sólo orresivi itrrusion ha oñorairõ. Ha che upeichaguare. Ndaikuaái mba’eve pórke upérõ añorairõ aikóvo priméra líñape.

     Hetáko oĩ che rapicha tavy, soldádonteva’ekue avei ha ko’ãga rupi ñahendu iñarandu múndope. Ha’e katu la oikuaapáva. Ha che ha’e umívare: ijapu kavalleria. Ni oficial py chamígo ndoikuaapái la oikóva. Ha upéva isensíllo. Nde reñorairõ ramo reína ápe, ndereikuaái la ótrro henda rupi oikóva. Solaménte lo xéfe la oikuaapáva la movimiénto. Umívana toñe’ẽ térã tohkrivi la tapykuere. Che umívape aroviáta. Ore soldádo sólo roikuaa ore rapykuere, ore rembihasakue, ha upéva peve. Ndovaléi chamígo ñandejapu. Ojekivoka la kamaráda oñemoaranduséva.

     Ha che katu chamígo menoiteve voi aikuaáta pórke opa ivaivehápe añemoinge. Ojeporavo voi chéve la ivaivéva pórke chetavy, ndaleéi.

     Si eguatápy chamígo, ko’a Saxóña ehtádio pema voi oñepyrũ la ñembojoavy. Ápe niko oĩva’ekue la akantonamiento guasu. Upe ñembojoavýpe oje’e klasifikasion. Che chemandu’a, roguãhẽre voi oremoforma la oficial ha he’i oréve:

     – ¡Orekóva guive kínto grado tosẽ sínko páso al frente…!

     Osẽ mbovymi. Yma niko nde reikuaa la kínto grádo mba’e ohupytýva sa’i voi oĩ la mboriahu memby, ha ãvanteko la gerrahápe ohóva, he’íva ku Emiliáno.  Upéi he’i:

     – ¡Orekóva guive kuárto grádo tosẽ kuátrro páso…! –. Ha upéicha oho hese, oguejypa peve. Ha ropyta kuátrro ómbre pe peteĩ kompañíagui, la ikatu’ỹva roguerova ni un páso. Upérõ oporandu oréve:

     – Peẽpa ndapeleeiete voi.

     – Ha nahániri – ro’e chupe.

     –Peju ápe tame’ẽ peẽme pene rembiaporã – he’i oréve, ha orereraha chamígo ojoheiuka oréve váño. ¡Eguatána! La trraváxo iky’avéva.

     Upe ramo che ha’e chejupe: La aju jeýrõ sapy’arei la Chákogui, ha Ñandejára ome’ẽrõ chéve famílla, amboleearã. Tuicha mba’e chamígo pe jaleemi. Che hetáma ahasa ñemotĩ. Sapy’ánte umi karai cherayhúva onohẽ peteĩ lívro porã, ha’e ohkriviva’ekue, ha he’i chéve: Erahamína elee ha ãga reju jeýpe ñañe’ẽmi hese. Upéicha jave niko che la añembyapu’a  porã se ha aike… oimeraẽva chevolsíllope. Atĩ… chamigo.

     Che mba’e, la alee rire, hetaiterei mba’e aikuaaarãmo’ã. Ha ha’e avei: la tapicha oleéva ha osegi itavy,  itavységuintema itavy, pórke la yvypóra rembikuaa ndaje ko oĩmbaite la lívrope.

     Ha upevére chamígo nakondenái  che sýpe, la nachemboleéi haguére, pórke ha’e itavýguinte oheja che avei chetavy. Ha’e noñanduichéneraka’e la tekotevẽha jalee; péro che añandúma, ha upévare añeha’ãmbaitéva chamigo la che famíllare, mboriahuve pa’ũme, ambolee vai mimi joaite.


- 2 -
IÑARANDÚVAPE  AMBOGUY   CHE SOMBRÉRO

     Amombe’úta peẽme peteĩmi la che kasokue Chákope, pehecha haguã moõpa ojoavy la itavýva ha iñarandúva.

    La iñarandúva chamigo, heta irrekúrso. Ndaikatúi voi rexode. Enteroite mba’épe orekove idéa. Poloménongo idesarrolladove la iñapyty’ũ, aje.

    Che chamigo ni amágui ndaikeiva’ekue la ehkuélape, péro la gérra peteĩ ehkuéla ndetuicháva, ha upépe che heta mba’e ambohyru.

    Ndaikatúi ja’e: “a’agradese Ñandejárape la gérra oiko haguére”, pórke upéva niko peteĩ kósa ndevaíva. Oiméne aipo pekádo nacional mba’e voi. La gérra ndaikatúi jaguerohory, péro niko ore ropartisipava’ekue ikatu roñandu satifaysion chamigo, oredeprovécho haguére ore retãme.

   Ha guéno. Che amombe’umítante peẽme la ñande rapicha ikapasidavévapa mba’éicha oiporu la iñakã.

     Peteĩ ára otoka oréve la patrrúlla. Kuátro soldado ha peteĩ sarxénto roho. Karia’y preparádo la sarxénto Medína, peteĩ pirivevuigua. Heta roguata chamigo. Mbyry’ái. Ivai la terréno, ha ku ndaikatúi ni ndejuku’a, pórke pe kane’õgui niko sapy’ánte sikéra resapukaise, aje. Péro umícha jave ndaikatúi.

     Ndoropillái mba’eve, ha upémarõ rojapo la média lúna ha roheka jey la ore pikáda. Ka’aruláo porã rojuhu, ha he’i la sarxénto oréve:

     – Águi niko jahátama trrankílo lo mitã, ha ñaguahẽta kuarahy oike rupi. Japytu’umína sapy’aite.

     – Upéva la iporãva – ro’e chupe, ha roguapy. Orresollami lo mitã ha oñatõi imatúla, ha’e la sarxénto katu onohẽmi chamigo peteĩ sigarríllo opita. Ha upépengo ndaikatúi la rejerure mba’e umíva, ni nde rapicha soldádope, ha menoiteve la nde superiórpe. Máhke orekóva, oreko; ha oreko’ỹva ohetũ hendive hatatĩngue, ha ãga omombóvo pe hembyre nde rejapyhara reme’ẽ haguã ndejupe peteĩ un chúpo kyra porã. Ha ku japitase… chamígo, jepe nandevísioi, pórke chéko ndachevisioi la jepita.

     Ha’e la sigarríllo katu upérõ sa’i voi. Peteĩ lúxo derechoite… chamígo. Sigárro para porã terã sigárro po’i la orekovéva lo mitã.

     Ha guéno, ha oguapyjeko chamígo peteĩ samu’ũ máta guasúre opita. Sapy’aitérõ guarã ore lo kuatrro véva romongoráma chupe. Poloméno do métrro chugui roñemoĩ. Upéva pórke ndereikuaái moõ gotyo pa omombotahína pe isigarríllo rembyrépe. Ha opita heee… chamígo. Ha amáhke opapota ore hatãve rokontrrola. Lo mitã oñembotavy añete, péro en posisión de sálto oĩhína.

     Che ha’e la chéve otokataha pórke aime iderécha gotyo. Ha ipuku la jepita chamígo; ipuku voi. Ñanemopena rasy. Ipuku avei ra’e la milímetro kompañéro.

     Okáitama vaicha ndéve pe nde rapicha kuã, péro ndopoíri ave la isigarríllogui. Upéi ojapo peteĩ movimiento ha… rehecháko tapicha osýiva ha tesa ojekutúva popeguáre. Péro… nombói jey. Ipojáinte péicha; oipyhy omopẽ peteĩ ñuatĩ puku, oikutu atrravesádo la isigarríllore ha opita chamígo opaite peve.

     Ropyta orejurujái hese. Mba’éiko eréta. La chéve mba’e umía umi idéa ndoumo’ãi che akãme. Upévare che chamígo arrehpeta la chehegui ikapasidavévape. ¡Ke será la iñarandúva katu!, ha’e voi. 


- 3 -
RRÉI PYGUASU
(Dr. Guillermo Vega pe guarã)

     Ajépa niko chamigo la ñande rapicha ava nañande’apói mba’evérõ. Chéve niko ko Jutýpe oje’e: “Rréi pyguasu”. Oimeraẽva arriéro perõ terã guãiguĩ tie’ỹ, upéicha he’i che rehe. Ápe che ndaha’eiete voi mba’eve. Péro anína aguãhẽ Paraguaýpe, ha ajotopa umi karai ndive. Upépe che karaiguasu. Añekombida ápe ha pépe ha áutope chereropasea koronel ha doytorkuéra. Ha oje’e chéve “Don Raimúndo”, terã “Don Kavréra”, ha oĩ avei he’íva chéve “Tio Rréi”, ndaha’éiva che sovríno, che amígonte. Umi che sovrinokuéra amigo. Karai arandu meme chamigo, nañe’ẽi ndéve aína arriéro tavýre.

     Chéngo atĩ rei chuguikuéra pórke ndaha’éingo ijaveguakuéra, péro la iñarandúva chamigo, ótrro trráto voínte ome’ẽ ndéve. Ndohekái voi nde rehe deféyto, ojapoháicha tapicha tavy, síno pe mba’e ovalemíva, oime ramo rereko, onohẽta ombovera ndéve. Che piko chamigo mba’e virtu areko, péro ndajalavái ndéve, upevére oĩ la tapicha chemomba’eguasúva. Ha umívape a’agradesétamante.

     Péina hína pe doytor Véga, karai arandu chamigo; añeĩ piko oikotevẽta cherehe. Ha’e he’i chéve “Tio Rréi”, ha jepeve chejare, che’yvytimbopa aguãhẽvo pe iñofisína rupi, cherresiviarã ku torypaitépe, jáma katu chemboterere terã chemongay’u, ha oñe’interesa che polémare. Ha michĩete ha cherregala peteĩ víno porã. Ha nde niko reñandu voi pe máva rehe ndererohorypa ipy’aite guive terãpa gua’únte. Upévare ako kuehe ha’e chupe:

     “Nde ha’e la che sovríno pohtíso ahayhuvéva pórke nde avei chembojerovia. Ojekuaa nde rehe chamigo rejuha xénte porã apytégui ha reje’eduka hague Paraguái rekoitépe.  Poloméno la nde ru raka’e karia’y entendído, pórke lnde ne adukasión rerekoha ko’ãga ndahetavéima oĩ ko’ãga.

 Ahecha chamigondekolorádo, ha upévare la rohayhu. Che korreli rire mba’eveve’arãmo’ã. Oiméne nde la kolorádo porã, ndaha’eichéne mbatara ni hyekuejere, pórke umíva otrroite voi la heko”.

     Ha aipo ha’e chupe pórke ko’ãga chamigo la kolor oporodividi añetete, ndaha’evéi yma guaréicha. Ymámi niko ore roñombojaru la ore kolor rehe, ha rovy’a oñondivekuéra. Péro ãga che añandu michĩ reporombojaru vai la polítika guio ha nenupãta voi la xénte. La trrápo ári rupi ndaikatuvéi jajohayhu. Ñane pa’ũndy la trrápo, la kolor. Ikáusa opa ne pariéntegui rejereva’erã. Upévare che ha’e; poloméno ko’ãga itavyve la xénte, pórke la fanatímo ha tavy chamigo oñopariénte aguĩete. Umíva ndaikatúi oñonega.


     Ha tekotevẽ chamigo umíva ñambo’yke, ikatu haguãicha jajohayhupa jey ko Paraguáipe. Ápe chamígo jajohayhuva’erã pórke ñanembovy, ñanemboriahu ha ñande tavy. Porayhu añoite la ñanemombaretétava. Upéva ore roñandu, rohecha  ha rokomprova va’ekue pe gérra Chákorõ.

No hay comentarios:

Publicar un comentario