Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

viernes, 10 de junio de 2011

Biografía de Tadeo Zarratea en guaraní


Tadeo Zarratea rekovekue guaraníme

Che niko Tadeo Zarratea Dávalos. Anase ndaje raka’e Jutýpe yma 1946 ramo, “San Judas Tadeo” árape, el 28 de oytúvre jave. Upéva oñemombe’u chéve. Umíva umi tiémpope niko la mitã rerarã ogueru voi la almanáke,  ha Pa’i  nomoĩri voi la mitã rehe ótrro téra, máhke pe almanáke he’íva. Upévare che cheréra Tadeo.

La compañía anase hague héra Ka’akarapã. Upépe la che  ramói  Francisco Zarratea ohoraka’e ojogapo ha omba’apo ovráxepe. Ha’e niko ndaje uruguájo raka’e ha ou huído la hetãgui. Ombyaku chupe yvy Venancio Flores pe gérra guasu  rire pórke ha’e upe hetãme odefende la Paraguáipe; opu’ã Flores rehe otrraisiona haguére ñane retãme,  ojagavilla hapicha mitã pyahu kuéra ndive ha ojapo hikuái gerrílla. “El Gato negro” ndaje ojehero raka’e la hendota. Ho’a rire Solano López  Sérro korápe ndahapevéi ha ojerrefuxia Paraguáipe. Upévarejeko he'ímiva ijehe: "Che niko cheparaguájo apyrũ mboyve guive ko Paraguái yvy rehe". Ha gérra ramo voli ndive he'i ta'yrakuérape: "Tapehóke che ra'y pefende ñandéve ñane retã". Upe ramo ndaje la Juty  pyéulo de frontéra gueteri; mboypýri oĩma ka’aguy guasu rrío Parana meve, ha upévare ha'e oho oiko la Jutýpe. Upépe omenda Gabriel Figueredo rajy Ruperta Figueredo rehe ha oreko hikuái mbohapy mitã. Che ru, Nemecio, la tenonderéva ha onase 1901 pe; ityvýra Hilario ha teindýra Catalina.

La che visaguélo Gabriel káso niko itopéto avei. Oreko ramo guare 14 áño ndaje ko ha’e soldádoma ha ho’a prisionéro la ipelotón reheve voi pe amo Timbópe. Arxentinokuéra pópe ho’a ha oñepyrũ ndaje la ofisial ofusilauka ohóvo peteĩ teĩ. Otoka vove la itúrno taitachu Gabriel pe, oñembohasa, ha ohechávo chupe la ofisial he’i: “peha’arõmi”. “Ndéiko che ra’y mboy áño rereko”. Oporandu che ramói guasúpe. “Arekóma eda amanóvo che retãre; ambotýma 14 áño”, he’i chupe. “No”, he’i ha’e. “Peheja. Ñande ndajajúi jajukávo mitã. Peraha”, he’i ha ojere oho.

Upégui ojereraha mitã Gabriel Guenosáirepe, oñembosuru prisionéro de gérra apytépe. Mbovymi ndaje ko oĩ hikuái pórke upérõ la paraguájo ho’a rangue prisionéro oñorairõ voi ikangue ine meve. Ha umi prisionéro ndaje opukavy ha oñembohory umi ijukaháre pe ojefusila jave. Ijorgullosoitemíjeko la paraguájo upérõ. “Itavypa niko ko’ã xénte. Ãva niko nda’ixuisioporãi”. He’i ndaje hesekuéra umi kurepi.

Opa rire la gérra del 70 ojepoi la prisionéro kuéra gui ha che ramói Gabriel opyta omba’apomi oje’ekipapotávo, péro upéi ou iñakãraku peteĩ portéña rehe ha omendámane voi katu. Epifania Marín héra la mitã kuña, onase ndaje Chivilcoy pe ha oñemongarai Villa de Luján pe raka’e. Ha upe riremínte oguerúma katu ivállepe, Jutýpe, la hembireko. Ápe ou oiko Xue de Pa ramo pórke ikaraiñe’ porã oúvo, oleemi voi ha ilétrra porãikoe la che taitachu. Oime areko hembihaikue título de propieda. Péro niko voi omano. Upéicha rupi che jarýi Ruperta añoite la Figueredo ijapellídova. Ikypy’y Guadalupe niko Marín ha ikyvy Marcial katu Cáceres, porque ko’ã mokõi mitã Facundo Cáceres ndivéma oguereko ña Epi, la che visaguéla. Tia “Guála” omendava’ekue  Florentín Romero rehe, ha upéicha rupi ko’ãva ñemoñare, Cáceres kuéra ha Romero kuéra jutyguáva, che pariénte teete.

Che sy katu niko Bonifacia Dávalos, onaseva’ekue el 14 de májo, 1916 ramo, Jutýpe; omboty ramoite hína 95 áño ha péina hesãi gueteri, oiko che ndive; napépe orambihína che ypyetépe. Ha’e la isy Candelaria Dávalos ha itúva Basilio (Livé) Esquivel. Mama ndoikuaajepéi la isýpe pórke opyta tyre’ imichĩetépe, ha itúvape katu oikuaava’ekue oreko rire 50 áño ma,  papa ndive oho ramo guare ikuaávo Gral. Artigas pyéulope, ore oretuichapa riréma. Chupe omongakuaa itia Pablina Dávalos. La ijaguéla ndaje ko rresidénta raka’e, ha  onase “Ajos” pyéulope;  ha’e ndaje ko oreko ramo guare 11 áño oike la kuña pandíllape ha osẽ oipykúi tape, odihpara kambakuéragui, pe táva Paraguay ho’a rire ipopekuéra 1869 pe, enero oikévo. Oho ndaje hikuái oguãhẽ Villarrica pe ha upépe okyhyjéva kambágui mante avei ojuhu. Ohasa oho oguãhẽ Ka’asapápe ha oje’e chupekuéra: ápe nda’ipóri segurida,  oje’e oguahẽtaha avei  ápe lo kamba. Umíva umi rresidénta  jeko omanoseve voi oheja rangue la kambakuéra oñembosarái hesekuera. Upéma ramo, py nandi, ao sorokuemimi reheve, ha itarovapapotáma rupi vare’águi, ohasa  oho oguãhẽ hikuái Jutýpe, ha upépe ae ojuhu py’aguapy.

Petrona González héra raka’e la che visaguéla, ha upe Jutýpe oguãhẽvo oampara chupe petĩ kuñakarai  imarangatúva, péro he’i chupe: “Che nachemembýi che áma, ha péina nde reguãhẽ che rógape. Ko’ágã guive nde la che memby ha nde rérata Petronita Dávalos”. Ha néi, he’i chupe vy’apópe.  Upépe okakuaapa ha upéi omomemby chupe peteĩ korrentíno hérava Ezequiel Lambaré. Ome’ẽ chupe mbohapy mitã kuña herava’ekue: Pablina, Candelaria ha Prima Feliciana. Ajevérõ niko che ikatu apurahéi Maneco Galeano ndive: “Yo niko soy descendiente del cacique Lambaré”, pero che añetehápe, pórke che Ezequiel Lambare rajy remiarirõ. Ha he’íva voi oréve mama: “Ñande ko, che memby, Lambare kuéra hína. Ha tia Pablina ha che maĩna Prima Feliciana membyrekuéra  avei, pero tia Plácida ñemoñaréva ndaha’éi pórke ha’e Antóño Rríva rajy”.  

Ha péicha niko ko ñande reko paraguái. Mitã rei retã niko ko ñane retã. Eguatamína che, González vaerã mo’ã la che  apellído mokõiha che visaguéla nosẽi rire pe amo Oviédogui; Lambaré vaerã mo’ã che jarýipe orrekonose rire itúva, térã katu Esquivel, che sýpe  orrekonose rire itúva. Pero niko apyta Dávalos pe, ha péina aime ápe ko che apellído falsomi reheve.

Péro amo ipahápe niko la apellído ndaha’éi voi mba’eve. La ovaléva niko pe javaléva.

Ore niko roime siéte ermáno la peteĩ hupaguéva: Vidalia Mireya, Francisco Diosnel, Feliciano Noel, Dionicio, Tadeo, Luz Candelaria ha Mario Isabelino, Zarratea Dávalos. Péro niko lekaja oreko jepe 5 okapeguáva: Ascensión Martínez, Bernardina Torres, Orfilia Giménez, Romualda Ríos ha Rosa Martínez. Ko’ãva orepehẽngue teete, alméno la ojekuaáva; la ore ru orrekonoseva’ekue imba’éva ramo ha ore avei. Rojokuaa ha rojoayhu  ãva ndive. Natekotevẽi jepe niko axuhtifika la che rúpe, péro ha’e niko ikaria’y pe gérra rire, ha upérõ niko 30 mil kuña paraguái opytava’ekue menarã’ỹre.

Papa ha tio Hilario niko oho pe gérra ramo la chákope ha isuérte hikuái pórke ou jey, jepe ramo che tio operde peteĩ hesa ha lekaja ahy’o rehe opyta pe “tifus” rãimbore. Chupe ojagarra upéva upe mba’asy ha oje’evakua ombota rire RC3 reheve Rancho 8 pe ha Pirizal pe. Ou oñepohano séi mése hógape ha okuerávo oho jey; péro niko ndaje nomoĩvéima chupe hikuái la priméra líñape pórke ndokueraporãi. Omondo don Carlos Casado ovráxepe oguenohẽ kevra’ácho apytere kárro de múlape. Ha upépe omba’apo opa peve la gérra.

Che tio José Dolores Dávalos katu opyta “Fortín Vallibián” pe. Chupe ojagarra la gérra oĩ ramo hína Argentina pe,  ha pya’e oñembosako’i ha ou. La trren pe ndaje ko  nda’ijavéima, ha upéma ramo ojupi itécho ári ou haguã. Ohasa ndaje Juty rupi peteĩ ka’aru porã, omboveve ñande trrikolor ohóvo ha osapukái la xentekuérape: “Peañuamíke chéve che sýpe che rekovia; che ko Plácida Dávalos memby ha ndaguejýi hechávo pórke oĩ oikotevẽvéva che rehe; aju’aína adefendévo ñane retã”. Ajépa niko ikaria’ypaite ñande rapicha. La jutyguáko péichante voi jepe. Tahýicha ndajeko oje’ói  pe cháko  rapére upérõ, ha heta mitã porã ipyapýva  opyta umi rupi. Che ru irũngue ehkuélape hína Eugenio Ayala Velázquez, karia’y  vale… ha la py’aguasúpe katu ijapyterekuete. Ha’e niko oficial de kavallería de karréra ha áño 28 guive oĩma pe chakopýre. Ha’e ndaje osẽ raka’e Tolédogui kavaju ári ohekávo aguáda ha oho otopa peteĩ ñu apu’a guasu hi’y porãva ijyképe ha ofunda upépe peteĩ Fortín teñénte Ortiz Cabral ndive. Upéva ha’e hína la Boquerón. Áño 28 pe oje’okupa ypy. Upéi niko ho’a voli pópe ha upéva rrekuperávo oñepi’ã lo mitã pe  setiémbre del 32 pe, ha el fundador hendivekuéra. La irreximiénto ypykue niko “Valois”, péro oasende rire kapitánpe oñenombra komandánte del RC2 “Cnel. Toledo”, ha upéva upe rreximiénto reheve orrekore Boquerón, Lara, Castillo, Platanillos, Saavedra, Gondra, Pirizal, Zenteno, Arce, Yucra, Buenos Aires, Campo Vía ha Ingávi.

Oñemoasende Mayor pe, “por mérito de guerra”, péro niko upéva ha’e oikuaa mboyve, Ingávi gui osẽnguévo omoñuhã chupe hikuái ha ho’a peteĩ embohkádape. “Kavaju nambí” héra hína pe pikáda Ayala Velazquez ho’a hague mbohapy ehtrrélla ijati’ỹre. Séi óra omano haguépe oguãhẽ hendápe la dekréto  ha hetekue árintema oñemoĩ la ipresílla de Mayor de caballería, péro niko orresivi rupi peteĩ “ascenso póstumo” ichupe oñongatu la ihtória Teniente Coronel Eugenio Ayala Velázquez ramo. Ha omerese jo’apa.

Namombe’upamo’ãiko peẽme máva máva jutyguápa ome’ẽva’ekue hekove ñane retãre. Hesa guasu kueténte niko ha’éta, ore jutyguáva ropukavymi haguã, umíva hína: Capitán Martín Brizuela Aldana, Tte. Oscar Caballero, Tte. Aquino, Cadete Sócrates Ocampo, ha amoĩ hendivekuéra peteĩ  soldáo dehkonosído orrepresentáva hetaitereípe.

Pehechaháicha, ndaha’éiko che chejeheguínte ajehugáva ko ñane retã Paraguáire. Mombyrýgui ou chéve ko vandéra ambovevéva. Arresivi che ruguy rupi ha che válleygua kuéragui avei. Che visaguélo Gabriel ha che aguélo Francisco ojepytasóma voi raka’e gérra guasúrõ, ka’i, jagua ha mbopi rovái, ha hetaite ndaje mitã mimi jutyguáva ojejuka pe Acosta Ñu me raka’e. Che ru ha che tiokuéra ojehuguy’o pe chakopýre  oipyti’amyaña umi volípe, ha che katu añembo’ape’atã  35 áño pukukue pe diytador tuja tajasúpe, oñembosarái ramo guare oikóvo ñane retãre. Upévare ha’éva voi che ra’ykuérape. “Péina peẽ ae pepytu’u ñorairõ vaígui. Aníkena penderesarái ore rohasava’ekuégui, ha ani peñembopirepererĩ. Peẽko ndaha’éi yvyra hu’ũgui ijapopyre. Ko Paraguáiko ñande projéyto, peteĩ suéño jarekóva, ñamo’añetevaerã sapy’ánte ha ñamopu’ã va’erã gueteri”.

Tembihaipyre
Che rembihaipyréva péina amoĩ ko’ápe:
Mitã reko marã, ñoha’angarã, osẽ...
Avañe’ẽ, porombo’erã, Feliciano Acosta ndivegua, osẽ 1981 pe;
Kalaíto Pombéro, novéla, osẽ 1981 pe;
Jaleéna Guaraníme, chokokue rembiporurã oikuaase ramo iñe’ẽ, Feliciano Acosta ha Natalia de Canese ndivegua,  osẽ 1989 pe;
Arandu Ka’aty, 22 káso aty, osẽ 1989 pe;
Gramática Elemental de la Lengua Guarani, osẽ 2003 pe;
Karai Xuande, ñoha’angarã, osẽ...
Paraguái reko, kuénto aty, asẽ 2011 pe.

Literatúra guaraníme
Ajapo literatúra guaraníme ha’e rupi ñane retã ñe’ẽ teete, ñemboykehápe oikóva, ha oikotevẽva ñemboherekua rehe.  Karai ñe’ẽ noikotevẽi che rehe ha katu ava ñe’ẽ oityvyro porãvéva chehegui sa’i oĩ ñane retãme. La upévaperõ name’ẽmo’ãi changui avavépe.

Che rembiapokue noñemomba’eguasumo’ãi aikove aja; upéva aikuaáma, ha upéichata hetágui ñande apytépe tapicha ipychi’ĩva, iñensuguýva, ha’enteséva, itavýva ha oñemomba’eguasuséva. Tenondevévo mante ojehechatahína ojajái ramo. Upéicha mante va’erã pórke péva ha’e la literatura guaranimegua ñane retã oikotevẽva, ha che, hesehápende ahkrivi.

Ava ñe’ẽ ñemopu’ãrã
Chéve ramo guãrã niko iñimportante ko’ã tembiapopy amboguatáva: aporombo’e  ñane ava ñe’ẽ ojehai kuaa haguã, ha ahkrivi literatúra guaraníme umi oleémava olee haguã. Ha katu upéicha ramo jepe iporã amombe’u ko’ã tembiapopýpe noimbaiha che po pore ni che py pore. Oime avei umi ajapova’ekue polítika rupive.

Ko ava ñe’ẽ niko oñemboaje pe Konvensión Konstitujéntepe roimégui upérõ upépe peteĩ tapicha aty ojerrehpetáva iñarandúre. Upeva’ỹ rire ndoikói  va’erã mo’ã mba’evérõ. Ñande paraguái niko ñane insegúro haimete voi enteroite mba’épe ha la guaraní týpe jaikérõ katu javavapaitéma voi. Tapicha iñarandúva ñande rape’apórõ ñoite voi jasyryry. Ha upe ramo roime upépe ha rosohtene la ore propuéhta oñondive: Rubén Bareiro Saguier, Oscar Paciello, Alcibiades González Delvalle, Carlos Villagra Marsal, Jesús Ruiz Nestosa, Sinforiano Rodríguez Doldán, che, ha oime oimeve tapicha.  Omba’apo ore kóntrrape, péro vevuimíntema voi Rafael Eladio Velázquez, Euclides Acevedo, Carlos Romero Pereira ha mbovymi tapicha umi ikaraiñe’ẽ serrádova voi ha oimo’ãva voi ko guaraní ñanembyai, ñanembojurutavy, ñanemokũsã ha ñande’atrrasa.  Péro niko la puévlo sa’íma upérõ ohendu chupekuéra, jepe ramo iñe’ẽ kuaa hikuái. Omaniovra ñemi ñemi hikuái péro ropillapa ha rohenonde’a. Upéicha rupi noñereroguãhẽi la deváte la plenáriape; noñemboguejýi upépe la arguménto, máhke ojee la artículo ha ojevota. Amo ipahápe ko che ambyasy jey la upéicha oje’aprova haguére pórke ha’ete ku ndorekóigui  importánsia orresivíva upéva upe trráto. Upéve rire jey ajetu’u léi rekávo ha amoguãhẽ avei hu’ãme pe ñande Léi Ñe’ẽnguéra reheguáva (Ley de Lenguas). Ha péina jahavéta gueteri jahávo hese.

Guarani ñemyerakuã prénsa rupive

Oime niko avei pe mba’e hasýva ijapo, pórke rejapo vai ramo rembopuka ndejehe la xénte. Pe guaraní jerero’ayvu umi Diário, Rrádio ha Téle rupive, ikatu kuaa haguãicha tapichakuéra omomba’e miẽ pe imba’e teéva. Upéva avei che ajapo ipukukuére. Prehtíxio ra’angami arekóva amoĩ ñane ñe’ẽ favórpe.

Ñande ava ñe'ẽ  kuaauka tetã ambue rupi
Agueropasea avei ñane ñe’ẽ tetã ambuére. Tapichakuéra iñanadúva oĩva umi pytagua apytépe, oikuaasejoa mba’épa la isitu ko ñane ñe’ẽ. Ha’e… aikuaaukapotávo chupekuéra  aha aipyguara México, Cataluña, Euzkadi, Galicia, Francia, Argentina ha Brasil. Umi rupi jareko amígo ñaneguaineátava opáicha, omomba’eguasúgui ñane ñe’ẽ.

Ñemoñe’ẽ paha
Ha péina amboapývo ko che rekovekue ñemombe’u ha’emíta mitã pyahukuérape. Ko ñane ñe’ẽko tuicha mba’e ha ñande ndajaikuái. Pévako ñanembokaria’yvaerã gueteri sapy’ánte. Aníkena peimo’ã hogue guyre mba’e. Hese ae, peteĩ ára, jarekovaerã tetã imbaretéva.  Ñande paraguáiko ijapyterekuetehína ñaimembárõ, ha ñaimemba ñaime ramo ñane ñe’ẽ tee ha ñande reko tee reheve. Upete guive ndajarekovéima ñaguerotĩva’erã  avavégui. Hi’ãnte chéve peteĩ ára jajevy ñandejehe, jajejuhu, ñaimemba ha jaipykúi tape porã.

Tadeo Zarratea
Paraguay, paraguái, 10-06-11


Lea la biografía de Tadeo Zarratea en castellano haciendo clic aquí.

6 comentarios:

  1. Tapicha, angiru, ñe'ê jarýi, ñe'ê para jara Tadeo, aguerohory nde haí kuaa ha amoguahê ndeve che pojopy ha che añu'â mbarete. Gilberto Ramírez Santacruz.

    ResponderEliminar
  2. Ymaitereima osë hague jasykuéra rehegua guaranime OCTUBRE:JASYPA

    ResponderEliminar
  3. Viografia y obra tadeo zarrateo
    Para exponer es

    ResponderEliminar