Aprobación del Pabellón y Escudo Nacional en el Tercer Congreso reunido en el templo de la Encarnación el 25 de noviembre de 1842, bajo la presidencia de don Carlos Antonio López.
Óleo sobre lienzo de Guillermo Ketterer pintado en 1957.

martes, 27 de enero de 2009

Mainumby pytä

* Tadeo Zarratea rembihaipy.

Mainumby pytä. Yvoty poty.
Ysapy rekávo reikóva
ndepeporyapu.
Ysyry ypy, guata katuete.
Ava retekuápe remombo rerúva
kambysy yma.
Ytu guasuete. Ysau raity.
Yvu ypykue.
Yvytu memby nde pepo rague.
Yvy potymi. Tekove yta.
Rekambúvaipo yvága yguápe,
añeporandu.
Mamóguitepa mbarete reru
Ajevéramo ku ndereikuaái
tapytu’umi.
Mbiriki ryapu.
Ava mbaraka rekuchupa’ÿva.
Angekói ryry.
Angata rupa remumumantéva.
Retytýi asýva kerasy poguýpe. 
Ipáy, ikeguýpe, ikéra mbytére
reñangarekóva kerambu reípe.
Ani nekangy. Ani repyta.
Tove tekove taipotykuru, taipotyjera.
Karasy ñaña ani rembyaty.
Toikovemive.
Ikerayvoty tokakuaave.
Pe yvyguata neremimoingo
topukavymi omano mboyve.

Ipoyhu pore

* Tadeo Zarratea rembihaipy.


Tenonderete ñembokihare
ahayhu vai nipo ne yma.
Ahayhu hesa, hembe, hetyma
Tenonde hova.

Ahayhu heko ha opa iguata
Héra ahenduse ku manterei
Hógape ahase ahendu ipuka
Hapére aguata, aiko aikorei
Che akä hakupa ahenoihague
Inambi ambyaku pyharerei
Hendami rekávo, chekéra aguata.

Upe ramo aiko yvate... voi
Yvytu hory...
Tekove havyngy...
Hayvi... mandu’a
Hendy... mborayhu.

Ha upéi katu,
hoky, hovana, kerasy vai;
havë mandu’a;
osapy ipuka, hova oñapymi.
Ogue ñepyrü, ogue... mbeguemi
Ohórö ohove
ha añandu vai.
Ipohýita voi tekove nandi
gueroguatave.
Henyhë rire ichuguimeme.

Tesarái hagë, ohapy hova,
hypa ipukavy.
Ogue hataindy, yvytúre oho
Ndohopava’eräi. Amuñamive
Mandu’a ipokä, ou ha oho.
Huguáire apo, añekarama
Aipyhy porä. Aryrýi hese
ani ikusugue.

Ha upérö atopa
Ndahayhúi hesa
Ndahayhúi hembe
Hdahayhúi hete
Mandu’ántema ahayhu ra’e
Aramboha ári ipoty va’ekue.

Ha péina äga ápe.
Agäite peve.
Che ánga rováre.
Pytärovyngy...
ipoyhu pore.

Panambi pepotïmi

* Tadeo Zarratea rembihaipy


Ako pako rohecha, rejukuévo mamovégui
Opo che resa hendágui, oñekümberéi nde rehe
Reñandúvo che ma'ë netïndymi rehasávo
Reguerotï rerahávo ne mimbi ndejeheve.

Upe ramo niko che, ndahekái aikóvo avavépe
Resënte che rekovépe panambi pepotïmi
Rejajái sapy'ami che resápe ára veráicha
Ha rohekáva rirérö guáicha, upe guive rosegi.

Are reiko rekañy umi herügua rakäre
Nde réra aikuaa'ÿre ne ängue añapytï
Upéi, mba’eicharei, reguejy che renondépe
Reñopü otytyihaitépe che remiandu rokymi.

Upe guive angata opoñy che retepýre
Yvága ru'ä potýre che mba'euhéi hovayva
Aipyaha umi che ñuhä aipysopaite nde jerére
Ha nde reimo'ä'ÿetére che mborayhu neñuä.

Akóinte chemandu'áva ñande rata ypykuére
Ñande pire ojehýirö, opupu ñande ruguy
Jajahu ramo jasy rendy rembipe rykuépe
Ha amo... ñande apytetépe, ñandepyte mainumby.

Upérö ja'e ojupe: mba'éguipiko ymavéma
nañasëi ojohapépe jaikorängue ygue rei;
ko oñomba'erä hague voi ñande sy rye guivéma,
ko'äga jajotopávo, jaikuaa poräiterei.

Upe guive pukavy ndoje'ói ñande rovágui
Ñane ñe’ä henyhëgui upéicha jajehecha
Ñaime ramo oñondive, nañemba'éva pe yvága
Tupä ndaha'évéima ijára; oikóntema oherekua.

Mitä reko marä = Niño de malas costumbres

(Mitä mbovy’aharä  = Farsa para niños)

Tadeo Zarratea rembihaikue

Omyatyrö ha oipysove haguéicha ijapohare 2007 pe

OMBA'APÓVA: Sy, Kili ha Vito.

MBA'APOHA: Peteï koty okaha rupi gua

                   Oñepyrü
KILI: (ha’eño). Oheka ohekáva peteï vokópe
VITO: (oike oúvo) - ¡ Epa !
KILI: (oñemondýi) - ¡ E’ !
VITO: (opilla chupe) - Heeë…
KILI: (tesaparápe) - Ich…
VITO: - Hechápa nde.
KILI: - Mba’épa.
VITO: - Hasýpe chepopa’ä nde rehe.
KILI: - Piko…
VITO: (oho ohecha ivoko) - ¡ Ndesýre !
KILI: (oguerohasáma ñemondýi) - ¡ Hái ! . Mba’etei piko. Nangána.
VITO: (ohechave ohóvo) - Ma’ëmi. (ijupénte).
VITO: (okorói. Ojapete mesáre la ivoko) – Amombe’úta mamáme.
KILI: - Néike. Néike. Jagua’i.
VITO: - Ahekaukáta nde vokópe. (ojere).
KILI: (upévo ojapuráma). – Hýpy. Hýpy. Che ra’y. (ohekýi ivolsíllogui moköi lápi de kolor ha omombo chupe): - Na’ápe. He’upa.
VITO: (omono’ö yvýgui ha ohecha). – Noïmbái ápe.
KILI: - Ejerána.
VITO: (iñe’ërasëmba). – Añete. Moö oime sa’yjúva.
KILI: - ¡ Hë ! . Moöiko che taikuaa. Oiméne reityra’e.
VITO: - Heë… Piko… ¡ Eguatána! . Továngo oï ajúrare.
VITO: - (oma’ë porä tyke’ýrare). – Aikuaaukáta ndéve. (osë oho)
KILI: - Ekachána. (ijupe) Ikuña’iete.
KILI: (ojechámavo he’eño, pya’e porä ohekýi lápi sa’yju ha omoinge tyvýra vokópe. Nahendái. Ogueru voko imba’éva, ohechagua’u).
SY: (oike oúvo, Vito hapykuéri). – Añetépa ne mitä sa’yju rejapo jeýma nde kalaguíchi reína.
KILI: - Ijapu. Oiméne la ilápi sa’yju ivokópe hína. Ha’e ndohekái voi.
SY: (Vitópe). – Néi. Eheka jahecha.
VITO: (ombojurúre ivoko ojuhúma, ha oñemondýi). - ¡E’!. Na… na…ápe hína. Nda’ipóri hína kuri. Omoï jey ra’e.
KILI: (ovy’a). – Rehechápa. Rehechápa.
SY: (Kilípe). – Ha nde; maerä repoko nde ryvy mba’ére. Moö oime ne mba’éva.
KILI: (ojecha vai). - ¿Che?. (…)  Che aipurukákuri.
VITO: - Ijapu. Ohundipa.
SY: (moköivépe). – Néi. Peñesü chéve, pya’e. Ha nde Kili, ko’ërö
ndererúi chéve nde lápi kuéra ha reikuaáma.
KILI HA VITO : (oñesü sánto renondépe ojoykére)
SY: - Peneko’ëmbáta upépe.Peikuaáke.  Mitä reko vai pende túva (osë oho).
VITO: (omañasaguy).
KILI: (oñembovai chupe).
VITO: (mbeguete). – Avy’a, avy’a. Rerekóma ko’ërö re’uarä.
KILI: (omopu’ä ikuä techaukaha). – Che apika mboyve, nde reipo’óta. Eikuaáke.
VITO: (oñembohory hese) . – Chejáranga, che ra’y.
KILI: (oma’ë sayke hese ha oñe’ëreity). – Jagua’i karë, resa pile’u.
VITO: - Anguja tutu. Pokovi.
KILI: - Guaiguï memby; py’aju, voli.
VITO: - Popinda. Aguara’i.
KILI: - ¡Pyrague!.
VITO: - ¡ Mondaha!,
KILI: (osyryry ha oikutumyaña chupe heñyvangápe).
VITO: (ho’a. Osapukái). – Aiiipyyy…
KILI: (oma’ë okëvo). – Cháke, cháke, ha’e ndéve.
SY: (oike oúvo) - Mba’e jeýma piko…
VITO: - Kili chemyaña.
SY: (ipochyeterei). - Mba’eichaguáiko peë krihtiáno
ko sánto renondépe jepe peñorairöva.
SY: (oipyhy Kilípe inambígui ha oipoka). - Ne aña memby tie’ÿ…; ápe eju eñesü chéve. (ombotyryry pe ótrro tápia yke peve). - Eñembo’e chéve 40 vendíto, ha tahendúke kosina guive.
(ohokuévoma).¡Che Dio…! . Opa ne máñape rejogua pe nde ru tuja otï’ÿme. Upéagui reíko noroipopïri garrótepe. (okañývoma) . - ¡ Tahendúke !.
KILI: (hatä oñepyrü). – Vendíto, alavádo, séa, el santísimo (a guive ongururúntema opa peve; upéi oñepyrü hatämive jey) – Vendíto, alavádo (omokangyve  iñe’ë)
Repíke vandéra.
Karákara mácho
rejúpa jakévo
ja’u nde vakéro
asaje entéro.
VITO: (oñembojere oma’ë hese; ijurujái opytávo).
KILI: (oñembovai chupe ha oñembo’e jey; hatä he’i):
Vendíto, alavádo
(mbegueve) :
Repíke vandéra
(ohupi ikuä):
Vito nde vitóke
re’úta ko’ërö
ehkuéla rapére
ejererekóke.
SY: (kosina guive). – Vito…
VITO: - Señóra mamíta.
SY: - Eju. Tereho eru chéve y …
VITO: - Guéno mamíta. (ombarakapu Kilípe ohasávo).
KILI: (oñepyrü jey oñembo’e; hatä he’i:
- Vendíto, alavádo
(mbegueve)
Repíke vandéra
Karákara mácho
rejúpa jakévo
ja’u nde vakéro
asaje entéro .
 (iñakärakuve ha oturuñe’ë).
SY: (oike mbeguekatuete ha oñomi oúvo ipopegua).
KILI: (hesaho isýre ha ohechávo ipopegua opo opu’ä, oñepyrü oñani ápe, pépe, kotypýre, ha upéi ohasátavo isy jyva guy rupi ojagarra chupe ijatukupeguio ikamisa kuéllogui ha ojuvy ra’ä)
SY: - Eju chéve ko’ápe ne mitä tepoti.
KILI: - Áina, áina ; anína mamíta...
SY: - Nderekyhyjéi piko Ñandejáragui, ajeve reñembohory la ñembo’ére.
KILI: - Akyhyje
SY: - Mba’e rekyhyje katu piko nde tekove eréxe. Péicha piko ñañembosaráiva ñembo’ére.
Néi, eñembo’e porä chéve tahendu. (opoi myaña chugui)
KILI: - Vendíto, alavádo, séa, el santísimo, sakraménto, del altar, la Vírxen María, nuehtrra señóra, konsevída, sin mancha, de pekádo, orixinal; dehde el primer instante, de su ser , natural. Amen Xesu, María y Xosé. En el nombre del Pa’
SY: - (oñe’ëjoko chupe). Reikuaapa  jepe ra’e.
Ha marä rekambiapa la orasión he’íva.
KILI: - Ha… ajapónte. Ndaikuaái mba’érepa.
SY: - Nde nereñembo’éi Ñandejárape. Nde reñembo’e añáme reikóvo.
Ñahendu. Mba’éicha he’i la nde reñembo’éva.
KILI: - Nachemandu’ái.
SY: - Nde japu !. Ere chéve nde ava tepoti, pórke roinupäta voínte
ne kangue ine meve. ¡ Ere jahecha ! .
KILI : - Vendíto, alavádo
Guäiguï sái voládo
Ojupi sérko ári
Ho’a ovayvávo
ha opo opu’ävo
okuaru charara.

SY: (omaña ijehe ha ojecha isái voládo reheve; ipochyeteve; ojagarra inambígui, onambipoka ojero’a peve ha he’i chupe:)
 - Mávaiko nembo’e ko’ä vyroreieta. ¡Che Dio...!
KILI: - Ehkuélape ahendu.
SY: - ¡Sokórro che pa’i ! Mba’eichaguáiko la ne maéhtrra...
KILI: - Ndaha’éiko che maéhtrra.
Ehkuéla rapére ha pelotahápenteko ahendu oje’érö péicha.
SY: - Piiiko. Ajépa nde’agrasiadoite.
Ha che taiko tañepi’ä pomondo haguä ehkuélape.
Roipopïta garrótepe ne mitä reko marä reikuaa haguä rehpéto. (oñembosako’i oinupä haguäicha)
VITO: (oike oúvo peteï válde y reheve). - Na’ápe mamíta la y; arúma ndéve.
SY: - Péva la aikotevëva ambohekoguapy haguä ko ava ra’y kachiäi. Eru chéve ápe. ( ojagarra la válde, ohupi oñohë haguäicha Kili rehe)
KILI: (ojapuraiterei; sokórro ojerure) - Mama… mamíta… Anína mamíta. Anína mamíta. Chenupäntena. Chenupäntena.
SY: (omboguejy la y ryru ha oheréi chupe peteï, moköi ha mbohapyha ndohupytyvéima. Kili oñani kotypýre; oike mesa guýpe, oñemoï sílla kupépe, ha opáicha rei oñedefende. Isy omuña chupe, oha’ä chupe
ha ojavypa.Upéi Kili ojuhu okë ha osë. Isy oñani hapykuéri ohóvo; osë rire esenáriogui oñehendu oja’ónteha gueteri ohóvo.)

Ápe opa. Oñemyatyrö ha oñembojoapy oytúvre, 10, 2007, ramo.

Iporä jaikuaami. Kóva ko ñoha’anga oguenohë va’ekue “Premio Nacional de teatro estudiantil”, año …….pe. Ojereru ramo guare Ka’asapa Departaménto rérape Paraguaýpe. Upérö odirixi lo mitäme Mbo’ehára katupyry  Emilio Barreto.